Krásavica predzáhradok

Krásavica predzáhradok

Pivonka (Paeonia L.) patrí ku kvetom, ktoré zdobia záhrady a priedomia nielen v dedinách, ale aj v mestách. Obľubu si získala vďaka skorému kvitnutiu už v máji a júni. Ešte na začiatku minulého storočia počas procesií pri príležitosti sviatku Božieho tela dievčatká a devy hádzali lupene pivoniek na cesty sprievodu.

Pivonka pochádza z južnej Európy a Ázie. Podľa gréckych povestí dostala svoje pomenovanie podľa lekára gréckych bohov Paiona, ktorého spomína aj Homér vo svojej Iliade. Ľudia ju radi pestujú pre krásne, veľké a nápadné kvety guľovitého tvaru. Niektoré druhy majú pekné listy, ktoré aranžéri radi využívajú pri rozličných kvetinových dekoráciách.

Pivonky môžeme zaradiť do dvoch skupín. Jednou sú trvalky, ktorým každý rok odumierajú nadzemné časti. Druhou skupinou sú pivonky drevnaté. Týmto výhonky zdrevnatejú, a tak sa stávajú akýmisi kríkmi. Trvalkové druhy sú podstatne nižšie – od 40 do 75 cm. Niektoré druhy drevnatých pivoniek však dosahujú výšku až dvoch metrov. Tieto kvety sú nenáročné na ošetrovanie, neznášajú však časté presádzanie. Na jednom stanovišti vydržia desať a viac rokov. Príkladom môže byť pivonka lekárska, ktorá dokáže rásť na jednom mieste aj niekoľko desaťročí.

Ak si chceme pivonky namnožiť sami, máme na to niekoľko spôsobov. Drevnaté pivonky sa väčšinou rozmnožujú vrúbľovaním. Robíme ho v júli a v auguste. Za podpník nám poslúži kúsok koreňa pivonky bielokvetej (paeonia lactiflora) s dĺžkou približne 10 až 20 cm. Zaštepíme ju aspoň jedným očkom, napr. na koziu nôžku alebo do polorozštepu. Dôležité je, aby sa rezné plochy prekrývali. Zaštepené časti môžeme dať do črepníkov a zasypať až po očko. Črepníky zapustíme do zeminy v parenisku alebo v skleníku. Po zrastení vrúbľa s podpníkom môžeme začať s otužovaním prostredníctvom čiastočného vetrania. Asi po dvoch mesiacoch, keď je zrastenie dokonalé, už musíme vetrať pomerne často. Sadenice prezimujeme v studenom parenisku.

V polovici mája nasledujúceho roka dáme rastlinky do záhona a začiatkom augusta ich môžeme vysádzať na trvalé stanovište. Najbližšie dva roky ešte mladé rastliny chránime pred zimou nakopčením hnojom alebo kompostom. Pravokoreňové kultivary možno rozmnožovať potápaním alebo nakopcovaním piesčitou zeminou zmiešanou s rašelinou. Takéto nakopcovanie treba po celý rok udržiavať dostatočne vlhké, aby zasypané vetvičky zakorenili. Po odhrabaní vetvičky s dostatočnými korienkami oddelíme od materskej rastliny a môžeme ich presadiť.

Pivonka lekárska sa dá rozmnožovať tiež delením zhrubnutých podzemkov. Musíme pritom dbať, aby na každom oddelenom kuse boli aspoň dva zdravé púčiky. Rozmnožovanie semenom je neefektívne pre jeho malú klíčivosť. Semeno treba vysiať hneď po zbere, pričom klíči jeden až dva roky. Pivonku môžeme pestovať v skupinách i samostatne pred rôznymi drevinami. Pekne sa vynímajú ako solitéry uprostred trávnikov. Rezané vo vázach skrášľujú prostredie svojou mohutnosťou. Kvety režeme ešte v pukoch.

Text: Jozef Pobjecký
Kresby: autor

Tip: Všetok nábytok a záhradné doplnky na jednom mieste



Komentáre

Pridať komentár

Emailová adresa nebude zverejnená, poskytnutá iným osobám ani na ňu nebudeme nič posielať. Je však nutná na prevádzku diskusií. Pozrite si naše podmienky spracovania osobných údajov. Ak sa vám nechce zakaždým zadávať prezývku a email, využite možnosť bezplatnej registrácie.