Bohatá úroda zo skleníka

bohata uroda zo sklenika

Predstava záhrady, v ktorej by sme mohli celý rok zberať chutnú zeleninu a ovocie, je lákavá. Za istých podmienok ju môžeme zrealizovať v podobe skleníka alebo fóliovníka, v ktorom si môžeme predpestovať priesady v čase, keď je vonku ešte mráz, a zásobiť sa skorou jarnou zeleninou.

Skleníkový ideál

Keby zem bola bez atmosféry, teda bez skleníkového efektu, mali by sme na povrchu v priemere –18 °C. V atmosfére tento efekt spôsobujú tzv. skleníkové plyny (najmä molekuly vody, metánu, oxidov dusíka, ozónu a oxidu uhličitého) tým, že prepúšťajú krátkovlnné slnečné žiarenie, ktoré ohrieva povrch zeme, a naopak, absorbujú, neprepúšťajú do vesmíru, dlhovlnné infračervené tepelné žiarenie. Takto zvyšujú teplotu zeme. Nám by sa veľmi hodilo, keby sa to dialo v skleníku a fóliovníku. Inými slovami, aby priesvitná krytina v maximálnej miere prepustila do skleníka slnečné žiarenie a neprepustila von žiadne teplo. Lenže aj toto naše zbožné prianie má jeden háčik. Skleníkový efekt nám vyhovuje na jeseň, v zime a predjarí, zatiaľ čo v lete, keď teplota vonku je už na úrovni požiadaviek pestovaných rastlín, žiadne prihrievanie netreba. Vtedy sa hodí skôr vetranie (chladenie) –  keď je teplota vonkajšieho vzduchu viac ako 40 °C, v skleníku sa vyšplhá aj nad 70 °C. Takéto teploty zastavujú fotosyntézu a môžu poškodiť pestované rastliny.

Uhol dopadu

Priepustnosť dlhovlnných infračervených lúčov, teda aj tepelného žiarenia v skleníku závisí od použitého krycieho materiálu. Najlepšiu priechodnosť (teoreticky bez spätného odrazu) priesvitnou krytinou majú len kolmo dopadajúce lúče. Uhol dopadu slnečných lúčov na zem sa však počas roka mení. V lete dopadajú podstatne kolmejšie ako v zime. Teoreticky: keby sme chceli v skleníku chytiť čo najviac slnka, t. j. vykurovať ho slnečným žiarením, sklon zastrešenia by sa musel meniť podľa jeho aktuálnej polohy. Na takomto princípe fungujú solárne skleníky, ktoré sa používajú napríklad na pestovanie rastlín v blízkosti polárneho kruhu. Aby sme v našej zemepisnej polohe získali maximum zo slnečného žiarenia, potrebujeme poznať uhly dopadu slnečných lúčov aspoň v štyroch dôležitých termínoch: 21. december = 16,5°, 21. marec a 23. október = 40° a 21. jún = 63,5°.

DOBRÁ RADA
Veľmi dôležité je, aby orientácia pozdĺžnej osi skleníkovej stavby bola v smere východ – západ. Táto orientácia v zime zaručí 55- až 70-percentnú priepustnosť svetelného žiarenia, zatiaľ čo orientácia sever – juh len 40-percentnú. Dobre skonštruované solárne skleníky majú až 80-percentnú účinnosť.

Na dosiahnutie maximálneho svetelného zisku koncom decembra by priesvitná krytina mala byť zošikmená tak, aby slnečné lúče na ňu dopadali v uhle 90°. So zemou by teda mala zvierať uhol 73,5° (90° – 16,5°). Keďže v decembri slnko svieti veľmi krátko pri pevnej, nepohyblivej slnečnej strane skleníka, je výhodnejšie orientovať sa na neskoršie predjarné obdobie s dlhším slnečným svitom. V marci (aj v októbri) by mali slnečné lúče dopadať na steny skleníka v uhle 50°.

Letné (120°) a zimné (60°) uhly dopadov slnečných lúčov na steny skleníka medzi východom a západom slnka. Kolmý dopad znamená minimálny odraz a maximálny prestup lúčov. Ing. Jaroslav Pížl

LEPŠIA IZOLÁCIA, MENEJ KÚRENIA

Najväčšie prevádzkové náklady na prevádzku skleníka predstavuje kúrenie. Čím lepšie zabezpečíme skleník pred únikom tepla, tým budú aj tieto náklady nižšie. Pomôže:
► vhodne umiestiť skleník
na celodenne oslnené miesto, jeho pozdĺžna os by mala byť v smere východ – západ, aby zimné slnečné lúče dopadali kolmo na priesvitnú krytinu skleníka; skleník by mal byť na záveternom miestne, ak nie je alebo aj je na svahu, po ktorom v zime steká studený vzduch, vytvoriť preň vetrolam, napríklad do živého plota
► na zastrešenie použiť priesvitný krycí materiál
s vyšším tepelnoizolačným koeficientom
► na kostru skleníka použiť plast alebo impregnované drevo
majú lepšie tepelnoizolačné vlastnosti ako kov, hoci ten má zasa dlhú životnosť
► postaviť nízky nadzemný podstienok
► čiastočne ponoriť podlahu skleníka pod zem
► základy aj podstienok tepelne izolovať

proti premŕzaniu, napríklad polystyrénom
► použiť gumové či tzv. kefové tesnenie na vstupné dvere
► použiť tepelnoizolačné kupolkové (tzv. nopové) závesy na steny skleníka

aspoň v čase veľkých mrazov
► na steny skleníka pridať závesy
z jednoduchej polyetylénovej fólie
k boku skleníka nahrnúť vrstvu lístia
prípadne priložiť polystyrénové dosky
mulčovať výsadbu zelenín
nasekanou slamou alebo fóliou
► použiť spodné organické kúrenie zo zvieracieho hnoja
najlepšie konského (ako v teplom parenisku)
do medziradia výsadby položiť plastové hadice
s priemerom asi 7 cm, ktoré sú naplnené vodou a akumulujú teplo
využiť odpadové teplo z priľahlej budovy

Ukážka rozdielneho odrážania zimných slnečných lúčov s malým uhlom dopadu od kolmých a nevhodne sklonených sklených stien (strechy) skleníka oproti vhodnejšie skloneným bočným stenám skleníka. Ing. Jaroslav Pížl

Svetlo

Ak sa rozhodneme pestovať rýchlenú zeleninu, napríklad od začiatku decembra do predjaria, keď je slnko veľmi nízko a deň krátky, musíme počítať s prisvetľovaním. Inak hrozí, že fotosyntetické procesy buď nebudú fungovať, alebo budú spomalené (rast a dozrievanie zeleniny bude dlho trvať). Intenzitu svetla ľahko zistíme biologickým testom: ak okrasná svetlomilná rastlina gazánia v danom prostredí kvitne, intenzita svetla je dostatočná aj pre zeleninu. Na svetlo sú náročné najmä mladé priesady.
Na prisvetľovanie môžeme použiť studené biele žiarivky alebo drahšie špeciálne, tzv. rastové svietidlá. Na prídavné osvetlenie skleníka treba minimálne 2 000 lx/m2. Keďže koeficient účinnosti tohto osvetlenia je len 0,4, na dosiahnutie tejto intenzity budeme potrebovať 5 000 lx/m2. Napríklad pri výkone žiarivky 85 lm/W bude treba použiť žiarivku s príkonom 60 W a nechať ju svietiť vo svietidle spustenom nižšie nad rastlinami denne maximálne 15 hodín.

Počas chladných mesiacov možno v skleníku skladovať teplomilné subtropické rastliny a vytvoriť si zimnú záhradu. thinkstock.com

TYPY SKLENÍKOV

nevykurovaný
využíva sa, keď už nehrozia mrazy
občas vykurovaný
prikuruje sa v ňom obyčajne v marci až apríli, pričom sa využíva aj nástielka z lístia alebo kompostu a hnoja, pri predpestovaní priesad len vo vykurovanej časti zabezpečíme jej izoláciu závesom z kupolkovej (nopovej) fólie
studený skleník
teplota sa udržuje nad bodom mrazu, slúži na prezimovanie niektorých črepníkových rastlín
temperovaný skleník
cez zimu sa v ňom udržuje teplota 12 až 14 °C, v noci môže klesnúť o 3 °C
vykurovaný skleník
s konštantnou teplotu 18 až 21 °C cez deň, zvyčajne slúži na pestovanie tropických rastlín a exotickej zeleniny
–>

Typy krytín

V ponuke sú tri typy krytín: sklo, plastové tabule a odolné plastové fólie. Na posúdenie vhodnosti krytiny je dôležitá čo najvyššia priepustnosť slnečného svetla.

Ukážka rozdielneho odrážania zimných slnečných lúčov s malým uhlom dopadu od kolmých a nevhodne sklonených sklených stien (strechy) skleníka oproti vhodnejšie skloneným bočným stenám skleníka. Ing. Jaroslav Pížl

Sklo

Výhodou skla je hladký povrch – dobre sa čistí. U nás sa väčšinou požíva záhradnícke sklo Helios s minimálnou hrúbkou 4 mm. Sklo môže byť priehľadné s oboma hladkými plochami alebo priesvitné s jednou hladkou (ukladá sa smerom von) a druhou štruktúrovanou plochou, tak vzniká priaznivejšie difúzne svetlo. Výhodné je zastrešiť stavbu priesvitným difúznym sklom a zvislé steny zaskliť priehľadným sklom s lepšou priepustnosťou svetla. Záleží však aj na tvare skleníka. Pri vykurovaných skleníkoch sa používa izolačné sklo z dvoch alebo troch vzájomne stmelených sklených tabúľ, oddelených vrstvou vzduchu alebo inertného plynu, ktorý znásobuje tepelnoizolačné vlastnosti.

Plastové fólie

Ich výhodou je, že sú ohybné a veľmi dobre sa s nimi pracuje. Na záhrade sa využívajú ako krycí materiál fóliovníkov či tepelnoizolačné clony skleníkov, slúžia však aj na výrobu malých pevných či posuvných tunelov na rýchlenie. Pri stavbe fóliovníka je trochu problematické upevňovanie fólie a vytváranie vetracích otvorov. Napríklad polyetylénové fólie sa horšie lepia, ale zato sa dobre zvárajú.
V porovnaní s inými krytinami sú fólie podstatne lacnejšie, preto sa často používajú na stavbu nízkonákladových fóliovníkov a parenísk. Z praktického aj ekologického hľadiska (jednoduchšia a menej nebezpečná likvidácia odpadu) sú vhodnejšie polyetylénové fólie (PE), polyvinylchloridové (PVC) sa ťažko likvidujú, a aj preto sa používajú len zriedkavo. Ide o termoplastické látky, napríklad tepelná odolnosť vysokotlakového PE sa pohybuje v rozpätí –60 až +95 °C. Opotrebované plasty sa ľahko spaľujú, je však ekologickejšie odovzdať ich do zberu.

Špeciálne upravené polyetylénové fólie sú mimoriadne odolné proti deštrukčným vplyvom UV lúčov a vydržia viac ako len jednu sezónu (niekedy až päť rokov). thinkstock.com

PESTOVATEĽSKÉ SLEDY

Aby sme maximálne využili kryté pestovateľské priestory, treba kombinovať viaceré druhy plodín – zelenina s krátkym vegetačným obdobím predchádza hlavnej, dlhšie vegetujúcej plodine a na záver sezóny môže nasledovať opäť zelenina s krátkym vegetačným obdobím. Takto sa urýchli návratnosť vložených investícií. Osevné a pestovateľské sledy zeleniny vo fóliovníkoch a skleníkoch môžu byť takéto:
vykurovaný skleník a fóliovník
priesady zelenín – reďkovka – rajčiny; priesady zelenín – kaleráb – paprika; priesady zelenín – šalát – uhorky; priesady zelenín – uhorky – endívia; priesady zelenín – karfiol – baklažán; šalát – kaleráb – rajčiny; šalát – reďkovka – paprika – kaleráb; šalát – uhorky – kaleráb; reďkovka – šalát – uhorky – fazuľka; reďkovka – priesady zelenín – uhorky; reďkovka – paprika – endívia; karfiol – rajčiny – šalát
► poloteplý skleník a fóliovník
priesady zelenín – reďkovka – paprika; priesady zelenín – šalát – uhorka; karfiol – paprika; šalát – rajčiny – reďkovka; šalát – paprika; šalát – uhorky – karfiol; šalát – cukrové melóny – fazuľky; pažítka – rajčiny
nevykurovaný skleník a fóliovník
šalát – paprika; šalát – uhorky; šalát – rajčiny; kaleráb – uhorky; reďkovka – paprika; karfiol – cukrové melóny; mrkva – fazuľka; pekinská kapusta – paprika

Jednou z možností vhodného umiestnenia skleníka na pozemku je pristaviť jeho severnú stranu k domu alebo inej úžitkovej budove. thinkstock.com

Plastové tabule

Veľmi dobre nahrádzajú krehké sklo. Vyrábajú sa z polykarbonátu (neprepúšťajú UV žiarenie), akrylátu, plexiskla (prepúšťajú UV žiarenie) a známe sú aj viacvrstvové lexany so vzduchovými komôrkami alebo lištami, ktoré znižujú tepelné straty. Obyčajne majú vrstvu „no-drop“ – voda na vnútornom povrchu sa nezráža a neodkvapkáva na zeleninu, ale steká po tabuli ako súvislý vodný film.
Polykarbonátové tabule sú pružnejšie a mäkšie ako akrylátové, navyše, sú takmer nerozbitné, ale len nepatrne prepúšťajú UV lúče.
Lexanové dvojvrstvové tabule s hrúbkou 16 mm prepúšťajú 77 % slnečného svetla a trojvrstvové 72 %.
Akrylátové tabule s hrúbkou 16 mm prepúšťajú UV lúče bez obmedzenia a 86 % slnečného svetla. Vyrábajú sa aj tabule s 90-percentnou priepustnosťou.

Pohyblivé krytinové tabule v skleníku slúžia na vetranie. Bočnými tabuľami sa nasáva studený vzduch, vrchom odchádza teplý vzduch. Ing. Jaroslav Pížl

Text: Ing. Jaroslav Pížl
Foto: archív autora, thinkstock.com
Redakčná úprava: Martina Deríková
Zdroj: časopis Urob si sám, JAGA GROUP, s.r.o.

Tip: Všetok nábytok a záhradné doplnky na jednom mieste



Komentáre

  1. Alena Šafranková says:

    Dobry den, neviem sa rozhodnut medzi agrofoliou GINEGAR -ponuka na bazose cena 1,20 Eur a AGRO foliou vyrobena na Slovensku cena 0,53 Eur. Malo by to byt tak,ze cena = kvalite, Dakujem.

Pridať komentár

Emailová adresa nebude zverejnená, poskytnutá iným osobám ani na ňu nebudeme nič posielať. Je však nutná na prevádzku diskusií. Pozrite si naše podmienky spracovania osobných údajov. Ak sa vám nechce zakaždým zadávať prezývku a email, využite možnosť bezplatnej registrácie.