Kapara trnitá (Capparis spinosa)
Zdroj: istock.com

Ako si vypestovať vlastné kapary? Na čo ich môžete použiť?

Zaujímate sa o pestovanie exotických rastlín? Radi skúšate niečo nové? Ak okrem krásnych kvetov a listov oceníte aj úrodu, ktorá sa dá zužitkovať, vyskúšajte si vypestovať vlastné kapary. Kapary, ktoré poznáme z obchodu z plechoviek alebo sklených pohárov, sú vlastne konzervované jedlé púčiky rastliny Kapara trnitá (Capparis spinosa).

Trošku smutné na pestovaní kaparovníka je, že ak chcete zužitkovať jeho chutné puky, okrádate rastlinu o rovnako veľkolepé, voňavé, biele až svetloružové kvety. Majú priemer 5 až 7,5 centimetra a početné, dramaticky dlhé tyčinky. Kvety sú otvorené len približne 16 hodín, ale otvárajú sa postupne. Riešením je vysadiť dvakrát toľko kríkov, ako by ste potrebovali na spracovanie. Polovicu nechajte rozkvitnúť a z druhej polovice zbierajte kapary, ktoré budete konzervovať.

Kapara trnitá (Capparis spinosa)
Kapara trnitá (Capparis spinosa) | Zdroj: istock.com

Čo sú kapary?

Kapary sú jedlé kvetné puky kríka kapara tŕnitá, z ktorého vznikajú aj jedlé bobule. Puky i bobule sa pred konzumáciou nakladajú, pretože v surovom stave sú veľmi horké. Ostatné časti C. spinosa sa používajú v medicíne a v kozmetike.

Bobule kaparovníka sú väčšie ako púčiky. V nakladanej forme majú podobne ako puky pikantnú chuť, ale chuť púčikov je o čosi intenzívnejšia. Bobule obsahujú zase viac škrobu. Tieto nakladané dobroty sa zvyčajne používajú ako korenie, teda na dochutenie jedál. Obzvlášť chutné sú s rybami a inými mastnými alebo bohatými jedlami. Pridávajú sa aj do niektorých koktailov.

Kultivácia a história

Rastlina Capparis spinosa pochádza zo Stredomoria. Na svoj rast vyžaduje suché teplo a veľa slnka. Neprežije teploty pod -7 °C. V pôvodnom prostredí je vždyzelená, ale pri pestovaní u nás môže cez zimu stratiť listy. Ak vo vašich končinách klesá teplota v zime pod – 5 stupňov Celzia, pestujte kaparovník v nádobe a nechajte ho prezimovať vo vnútri.

Tieto zaujímavé kríky vyrastajú do výšky 90 až 150 centimetrov a na šírku dosahujú 120 až 150 centimetrov. Potrebujú dobre odvodnenú kamenistú pôdu, podobne ako olivovníky. Dokonca majú tak radi murivo, že ich možno vidieť rásť na kamenných múroch starovekých budov po celom Taliansku.

Kapara na múre
Zdroj: istock.com

Ako začať s pestovaním kaparovníka?

Pestovanie zo semena neodporúčame kvôli problémovej klíčivosti a zdĺhavému trojmesačnému klíčeniu. Jednoduchšie a efektívnejšie je pestovanie zo sadeníc, ktoré zoženiete v e-shopoch alebo záhradkárskych predajniach.

Malé rastlinky presaďte do väčších nádob, ideálne na kolieskach, aby sa vám lepšie na zimu presúvali do interiéru. Po posledných mrazoch môžete odrastené sadenice umiestniť von, ale najskôr ich otužujte. Úplne mladé rastlinky radšej pestujte ešte isté obdobie v interiéri. Prakticky celé leto môžu rásť vonku a pred prvými mrazmi ich zazimujte v interiéri alebo v skleníku. Veľmi dôležité je namiešať do nádob zeminu s dobrou drenážou a nechať otvorené odtokové otvory v nádobe, aby prebytočná voda odtekala.

Starostlivosť o kapary

Kaparovník potrebuje počas prvých dvoch rokov života častú zálievku – ale, radšej menej a často ako výdatnú zálievku zriedkavejšie. Po období dvoch rokov je rastlina pomerne odolná voči suchu.

Na jar a v lete prihnojujte dvakrát až trikrát hnojivom 21-0-0 alebo 16-16-16.

Prvé tri roky mladú rastlinu nestrihajte. Potom v novembri alebo v decembri ju zostrihajte až po zem.

Kapary
Zdroj: istock.com

Ako zberať puky kaparovníka?

Nezrelé pevné puky sú pripravené na zber vtedy, keď sú tmavé, olivovo zelené a široké najmenej 6 milimetrov. Môžete ich tiež zberať aj väčšie – do veľkosti 14 milimetrov, potom sa začnú rozvíjať do kvetu. Čím sú puky menšie, tým sú žiadanejšie, a teda aj drahšie.

Puky zberajte ručne, ideálne ráno. Ak má rastlina tŕne, použite rukavice na ochranu rúk.

Ako konzervovať kapary?

Na rozdiel od mnohých iných záhradných plodov, kapary nemožno konzumovať surové. Respektíve, môžete to skúsiť, ale chutia veľmi trpko. Podobne ako olivy, aj kapary môžete konzervovať soľou alebo octom. V oboch prípadoch začnite starostlivým zberom úrody, odstránením stoniek a uvoľnených zvyškov. Puky dôkladne opláchnite v sitku. Prepláchnuté kapary namočte na tri dni do čistej vody, pričom vodu každý deň vymieňajte.

Konzervovanie kapár
Zdroj: istock.com

Konzervovanie kapár v soli

Puky osušte utierkou a navrstvite do malej nádoby. Pracujte po vrstvách: uložte niekoľko kapár, potom pridajte lyžičku hrubej morskej soli a opakujte až po vrch. Zatvorte vrchnák a nádobou zatraste, aby sa soľ rozdelila. Potom vrchnák odstráňte a nahraďte ho jednou vrstvou papierového obrúska alebo gázy. Na upevnenie použite gumičku.

Nádobu umiestnite na miesto, kde bude prúdiť vzduch, ale nie na priame slnečné svetlo. Každý deň vypustite tekutinu, ktorá sa nahromadila a pridajte ďalšiu lyžičku soli. Približne po týždni, respektíve vtedy, keď kapary prestanú produkovať tekutinu, ich preložte do čistej nádoby a prikryte vrchnákom. Skladujte na chladnom a tmavom mieste až jeden rok. Pred použitím nezabudnite opláchnuť soľ.

Konzervovanie kapár
Zdroj: istock.com

Konzervovanie kapár nakladaním v octovom roztoku

Na jednu šálky kapár potrebujete roztok z 1 šálky jablčného octu, 1 šálky vody a 2 polievkových lyžíc hrubej, nejodizovanej soli.

Kapary vložte do pohára, zalejte roztokom, zatvorte vrchnákom, jemne pretrepte a uložte do chladničky. Zhruba po týždni sú pripravené na jedenie, ešte chutnejšie budú po mesiaci.

Mimochodom, listy kaparovníka sú tiež jedlé. Niekedy sa konzumujú surové, ale najmä nakladané.

Sabína Zavarská
Foto: istock.com

Emailová adresa nebude zverejnená, poskytnutá iným osobám a nebudeme na ňu nič posielať. Je však nutná na prevádzku diskusií. Pozrite si naše podmienky spracovania osobných údajov.

Ak sa vám nechce zakaždým zadávať meno a email, využite možnosť prihlásiť sa.

Kde sa diskutuje