Aké podmienky potrebujú papriky vo fóliovníku, v pôde na záhrade a v kvetináčoch? Sledujte tieto detaily!

Pestovanie paprík je medzi záhradkármi veľmi obľúbené. Chutné a šťavnaté plody v rozmanitých tvaroch i farebnosti dopestujete v skleníku, fóliovníku, priamo v pôde, no aj v kvetináči na balkóne. Ich pestovanie nie je náročné, no vyžaduje si vytvoriť paprikám podmienky, ktoré sú nevyhnutné pre ich zdravý rast a tvorbu plodov.

Papriky sa u nás najčastejšie pestujú v teplom fóliovníku, voľne v pôde a vzrastá tiež záujem o črepníkové papriky. Pozrime sa bližšie na to, akú starostlivosť paprikám dopriať a aké detaily pri výsadbe sledovať, aby ste dosiahli čo najproduktívnejšie výsledky.

Pestovanie paprík vo fóliovníku/v skleníku

• Papriky sú zástupcom teplomilnej plodovej zeleniny. Najlepšie rastú pri stabilnej teplote od 20 – 30 °C.
• Prostredie fóliovníka alebo skleníka im od mája až približne do konca septembra poskytuje ideálne podmienky – vyššiu teplotu, optimálnu vlhkosť, ochranu pred vetrom a chladnejšími nocami, pravidelné zavlažovanie.
• Pri teplote nad 35 °C však už papriky obmedzujú tvorbu plodov, preto je nevyhnutné zabezpečiť dostatočné vetranie vo fóliovníku.
• V prostredí, v ktorom máte lepšiu kontrolu nad teplotou a vlahou, s úspechom dopestujete aj vysoko výnosné odrody paprík. Pri kúpe semien alebo priesad sa zamerajte na papriky určené na pestovanie vo fóliovníku/skleníku.
• Výsadbu mladých priesad paprík neunáhlite. Počkajte až do druhej polovice mája, poprípade aj neskôr – ak je počasie vrtkavé a chladné. Mladé priesady papriky sú totiž náročné na svetlo, teplo a vlahu. Postupne ich otužujte (pár hodín denne vonku), aby si privykli na vonkajšie svetlo a teploty. Prvý kontakt s priamym slnkom môže ich listy vážne spáliť.
• Teplota pôdy v skleníku či fóliovníku by nemala poklesnúť pod 13 °C, inak sa paprikám zastaví rast a budú náchylnejšie na hubové ochorenia.
• Vo fóliovníku potrebuje paprika ľahšiu, dobre priepustnú pôdu, ktorá sa rýchlo prehrieva, čo má pozitívny vplyv na vývoj rastlín a ich rastu.

Pestovanie paprík voľne v záhrade

• Hoci najväčšie výnosy dosiahnete pri vysadení paprík vo fóliovníku, niektoré odrody prinášajú dobrú úrodu aj bez „zastrešenia“ – teda priamo v pôde. Označené sú ako papriky určené na poľné pestovanie. Zvyčajne si vyžadujú pevnú oporu alebo sú vzrastovo hustejšie a kompaktnejšie, aby odolali náporu vetra.
• Ak sa rozhodnete pestovať papriky vonku, nájdite im slnečnú pozíciu s aspoň 6 – 8 hodinami slnka denne, ideálne v závetrí.
• S výsadbou mladých priesad do pôdy počkajte až do konca mája.
• Počítajte s tým, že doba produkcie plodov bude kratšia ako vo fóliovníku. Bohatú úrodu v hlavnej letnej sezóne však môžete dosiahnuť pri pestovaní „špecifickejších“ odrôd paprík – jabĺčkové papriky, pálivé papriky, koreninové papriky, papriky typu kozí/baraní roh, …
• Papriky vonku musia čeliť zmenám teplôt, intenzívnym zrážkam, suchu aj rôznorodým škodcom, čo sa môže negatívne podpísať na vitalite, vzraste, veľkosti a množstve plodov. Budú si preto vyžadovať pravidelnú kontrolu a hnojenie s vyváženým pomerom NPK aspoň raz za mesiac.

Pestovanie paprík v kvetináčoch

• Nemusíte mať fóliovník, ani úžitkovú záhradu za domom, a predsa si cez leto môžete pochutnávať na domácej paprike. Na kvetináčové pestovanie si vyberte tzv. balkónové odrody paprík. Výber je už široký. Nájdete medzi nimi napríklad štipľavé papričky, mini aromatické papriky, kompaktné odrody sladkých paprík. Majú kompaktnejší vzrast, no pri správnej starostlivosti prekvapivo veľký počet plodov.
• Do kvetináča vysaďte jednu alebo dve mladé priesady. Na objeme kvetináča nešetrite. Papriky majú totiž mohutnejší koreňový systém, a preto vyberajte kvetináče s objemom 10 – 20 l.
• Do kvetináča nasypte substrát na plodovú zeleninu alebo univerzálny záhradnícky substrát zmiešaný s kompostom. Kvetináč musí mať otvory pre odtekanie prebytočnej vody. Pre spoľahlivejšie odvodnenie (aj vyššiu stabilitu kvetináča) dajte na dno drenážnu vrstvu – zo štrku, keramzitu alebo hrubšieho piesku.
• Papriky pestované v kvetináči potrebujú slnečnú a teplú pozíciu – napríklad balkón orientovaný na juh, juhozápad. Pôda v kvetináči sa veľmi rýchlo prehrieva, preto myslite aj na dostatočné zavlažovanie (aj v čase dlhšej neprítomnosti).
• Ak si chcete uľahčiť prihnojovanie, zadovážte si granulované hnojivo na plodovú zeleninu s postupným uvoľňovaním.

Text: Lucia Gogová
Foto: shutterstock.com