Odborníčka na pestovanie paprík prezrádza tajomstvá bohatej úrody: Otužujte priesady a pestovanie zo semien čerstvých paprík radšej zvážte

Paprika je jednou z najobľúbenejších letných zelenín, ktoré si vychutnávame nielen čerstvé, ale aj v tradičných pokrmoch ako lečo či plnená paprika. Nezastupiteľnú úlohu zohráva aj v sušenej a mletej podobe, či už v sladkom, alebo štipľavom variante.

Galéria

Nakoľko náročné je pestovanie papriky?

Paprika je teplomilná rastlina s dlhým vegetačným obdobím, to znamená že je veľmi náročná na teplo, svetlo a vodu. Pri dodržaní týchto troch faktorov bude pestovanie úspešné. Ďalej je dôležité, či ide o poľnú, alebo rýchlenú odrodu papriky, pretože vyžadujú odlišné podmienky pre pestovanie, rýchlené papriky musia byť vysadené do fóliovníkov, prípadne skleníkov. Pri pestovaní si treba dávať pozor na výskyt škodcov, hlavne vošiek, strapiek a v neskoršom období aj na bzdochy. Pri spozorovaní ich výskytu treba včas zasiahnuť a odstrániť ich.

Papriky sú známe svojou láskou k teplu, a preto ich sadenice vysádzame až po tom, čo pominie nebezpečenstvo mrazov, obvykle po 15. máji. Ak sa rozhodneme vypestovať si sadenice doma, kedy je ideálny čas na výsev?

Ideálny čas na výsev paprík je koncom februára až začiatkom marca. Semená je potrebné vysievať do výsevného substrátu v interiéri alebo v skleníku, kde je stabilná teplota cca 20 až 25 °C. Sadenice tak budú mať dostatok času na rast, aby boli pripravené na presádzanie do záhrady po 15. máji.

Môžeme na výsev použiť pôdu zo záhrady, alebo je lepšie zvoliť zakúpený substrát, prípadne ich kombináciu? Je potrebné pôdu zo záhrady nejako ošetriť, ak áno, akým spôsobom?

Na výsev, samozrejme, možno použiť samotný výsevný substrát, ktorý je špeciálne vytvorený pre optimálne klíčenie a rast priesad. Čo je dôležité, je ľahký, vzdušný a neobsahuje škodce ani nebezpečné látky, ktoré môžu mladým rastlinám uškodiť. Rovnako môžete použiť aj pôdu zo záhrady, ktorá ma viacero výhod, napríklad vyšší obsah živín, prirodzenú mikroflóru, zabezpečí lepšiu adaptáciu pri presádzaní priesad a jej použitie je ekonomicky výhodné, keďže do nej netreba nič investovať. Ideálna je však kombinácia pôdy zo záhrady s výsevným substrátom v pomere 1 : 1, tým sa pekne navzájom doplnia a poskytnú tak priesadám všetko potrebné, čo vyžadujú pre svoj optimálny rast. Záhradnú pôdu nie je potrebné nejako zvlášť upravovať, stačí ju jednoducho namiešať s výsevným substrátom v spomínanom pomere.

Je možné použiť na výsev semienka z vlastných paprík, ktoré sme zozbierali na jeseň a uchovali do jari?

Ak osivo paprík zozbierate na jeseň a správne uskladníte, môžete ho použiť na výsev. Osivo po zbere paprík vyberiete z plodov, dôkladne odstránite zvyšky z dužiny a zo žiliek a necháte usušiť na teplom slnečnom mieste, prípadne ho môžete vysušiť v sušičke na ovocie či hríby pri teplote cca 40 °C. Osivo následne skladujte na suchom, chladnom mieste, aby sa zachovala klíčivosť. Pred výsevom môžete otestovať klíčivosť, aby ste sa uistili, že je životaschopné.

A čo semienka z čerstvých paprík zakúpených v obchode? Niektorí záhradkári na internete tvrdia, že sa im celkom dobre ujali. Aké sú riziká tohto postupu?

Osivo z čerstvých paprík zakúpených v obchode je možné vysiať, ale tento postup má niekoľko rizík a môže byť menej spoľahlivý ako výsev semien zo zrelých plodov z vlastnej úrody. Pri takomto osive je riziko nižšej klíčivosti, keďže osivo nemusí byť úplné zrelé. Pri kúpe paprík môžete natrafiť na hybridné odrody, ktoré v ďalšom roku nemusia preukázať rovnaké vlastnosti pôvodného hybridu. Ak sa rozhodnete použiť osivo z čerstvých paprík, odporúča sa ho najprv vysušiť a následne ošetriť, aby ste minimalizovali riziko plesní a iných problémov. Pre istotu môžete otestovať klíčivosť osiva pred výsevom, aby ste zistili, či má dobrú šancu na úspech. Vzhľadom k spomínaným rizikám odporúčam skôr staviť na istotu a zakúpiť si kvalitné, certifikované balenia osív, ktoré sú špeciálne určené na predpestovanie.

Aká je správna starostlivosť o výsevy v domácich podmienkach?

Správna starostlivosť o výsevy paprík v domácich podmienkach zahŕňa niekoľko dôležitých krokov. Na začiatku je potrebné použiť kvalitný substrát, ktorého prípravu sme už spomínali. Pre úspešné klíčenie sú kľúčové tri faktory, a to správna teplota, dostatok svetla a udržiavanie neustále vlhkého substrátu. Teplota by mala byť v rozmedzí 25 až 30 °C. Po vyklíčení môžu rastlinky rásť pri mierne nižších teplotách, a to 20 až 24 °C cez deň a 16 až 18 °C v noci. Výsevy je vhodné umiestniť na slnečné miesto, aby neboli vytiahnuté. Substrát by mal byť stále mierne vlhký, ale nie premočený. Kým osivo nevyklíči, treba zalievať substrát rosením, aby sa nevyplavilo osivo a po vyklíčení a vzídení rastlín možno klasicky zavlažovať. Na zavlažovanie je najlepšie používať vlažnú vodu, aby sa nepoškodili jemné klíčky. Po vyklíčení je potrebné výsevy postupne odkryť, napríklad odstrániť fóliu, aby sa predišlo tvorbe plesní a zabezpečil sa prísun čerstvého vzduchu.

Ako zabrániť padaniu klíčnych rastlín a výskytu smútiviek? A čo robiť, keď sa už objavia?

Padanie klíčnych rastlín je spôsobené hlavne hubou Pythium, ktorá sa šíri najmä vo vlhkom a zle prevzdušnenom prostredí. Padaniu klíčnych rastlín sa dá predísť použitím sterilného substrátu, ktorý môžete zakúpiť alebo doma sterilizovať, napríklad v rúre. Je dôležité zabezpečiť dobrú drenáž, zalievať len vtedy, keď je substrát suchý, a udržiavať dostatočné vetranie a osvetlenie. Ako prevenciu možno použiť chemické alebo biologické fungicídy, napríklad prípravky na báze Trichoderma. Smútivkám, drobnému hmyzu, ktorého larvy poškodzujú korene rastlín, sa vyhnete znížením vlhkosti substrátu, používaním sterilnej pôdy a nasadením žltých lepiacich pásikov na odchyt dospelých jedincov. Ak sa smútivky objavia, pomáhajú biologické predátory, napríklad hlístice, alebo prírodné insekticídy, ako je neemový (nimbový) olej. Ak už klíčne rastliny padajú, odstráňte napadnuté jedince, znížte zálievku a ošetrite substrát fungicídom. Pri výskyte smútiviek odstráňte vrchnú vrstvu substrátu, nahraďte ju sterilnou alebo suchou vrstvou a nasaďte biologickú ochranu.

Je nevyhnutné rastliny pikírovať, ak áno, kedy? Dá sa tomu vyhnúť, ak by sme semienka vysievali priamo do malých kvetináčikov?

Pikírovanie paprík nie je nevyhnutné, ale podporuje ich silný koreňový systém a zdravý rast. Ak sa rozhodnete pikírovať, ideálny čas je, keď majú rastliny 2 až 4 pravé listy. Koreňový systém je v tomto štádiu už dostatočne vyvinutý, ale stále jemný a ľahko manipulovateľný. Pri presádzaní treba byť opatrný, aby sa nepoškodili korienky. Nové miesto by malo byť dobre pripravené – podmienkou je kvalitný substrát a dostatok priestoru pre ďalší rast. Pikírovaniu sa dá vyhnúť, ak osivo zasejete priamo do jednotlivých malých kvetináčov, čím každá rastlina dostane dostatok priestoru už od začiatku. Tento spôsob je časovo úspornejší, no vyžaduje viac výsevného substrátu, precízne siatie a starostlivosť o každú rastlinu. Tento spôsob je vhodný najmä pri rastlinách, ktoré zle znášajú manipuláciu s koreňmi, napríklad niektoré druhy tekvíc, uhoriek alebo melónov. Pri paprike to nemá význam.

Odporúča sa pri pikírovaní alebo až pri vysádzaní sadiť dve rastliny do jednej jamky?

Pri pestovaní paprík sa zvyčajne odporúča sadiť do jednej jamky iba jednu rastlinu, aby mala každá dostatok priestoru na rast koreňového systému a príjem živín. Dve rastliny v jednej jamke si môžu konkurovať v boji o vodu, svetlo a živiny, čo môže oslabiť ich vývoj a znížiť úrodu. Je pravda, že pred niekoľkými rokmi bolo zvykom sadiť dve rastliny do jamky, aby si navzájom vytvárali oporu a tým nebola nutná ďalšia opora v podobe kolíkov. Oplatí sa to praktikovať, pokiaľ máte v záhrade málo miesta. Táto metóda sa však používala hlavne pri odrodách, ktoré boli slabšie a vyžadovali nejakú oporu, čo pri dnešných odrodách nie je nutné aplikovať.

Prečo je dôležité otužovať priesady a ako sa tento proces vykonáva?

Otužovanie priesad je dôležité, aby sa rastliny postupne prispôsobili vonkajším podmienkam, ako sú nižšie teploty, priame slnko a vietor, čím sa znižuje šok z presadenia a zlepšuje ich odolnosť. Proces trvá 7 až 14 dní, počas ktorých sa priesady každý deň prenášajú na niekoľko hodín von, najprv na chránené miesto, pričom sa postupne predlžuje ich pobyt a zvyšuje expozícia slnku a vetru. Potom sú priesady pripravené na vonkajšie podmienky.

Je pravda, že odstránením prvého kvetu na rastúcej priesade môžeme získať viac kvetov a úrody? Súhlasíte s touto radou?

Áno, odstránenie prvého kvetu na priesade papriky môže byť užitočné. Tento postup pomáha rastline presmerovať energiu z tvorby plodov na rast koreňového systému a výhonkov, čo môže podporiť neskorší rozvoj väčšieho množstva kvetov a plodov. Rastlina, ktorá sa príliš skoro sústredí na plodenie, môže zostať slabšia a menej produktívna. Táto metóda však nie je nevyhnutná pri všetkých odrodách paprík. Odporúča sa najmä pri silnejšie rastúcich odrodách alebo slabších priesadách. Ak je priesada silná a zdravá, môže sa prvý kvet ponechať, no pri slabších rastlinách je jeho odstránenie dobrým krokom na podporu lepšieho rastu a vyššej úrody.

Ako pripraviť pôdu pred výsadbou paprík? Môžeme ich vysadiť aj na záhon, kde sme práve zbierali šaláty a reďkovky?

Pred výsadbou paprík je dôležité pôdu dôkladne pripraviť, pretože papriky vyžadujú výživnú, kyprú a dobre odvodnenú pôdu s neutrálnym až mierne kyslým pH (6,0–7,0). Pôdu je vhodné obohatiť o kompost alebo dobre vyzretý hnoj, ktorý zabezpečí dostatok živín. Ak je pôda príliš ťažká alebo ílovitá, pridajte piesok či rašelinu na zlepšenie štruktúry. Papriky môžete vysadiť na záhon, kde sa predtým pestovali šaláty a reďkovky, pretože tieto plodiny nepatria k rovnakej čeľadi (ľuľkovité) a nevytvárajú tak riziko hromadenia chorôb alebo škodcov špecifických pre papriky. Navyše, šaláty a reďkovky rýchlo dozrievajú a nezbavujú pôdu živín vo veľkej miere. Po ich zbere pôdu len zľahka prekyprite, doplňte organickú hmotu a papriky môžete vysadiť bez obáv.

Niektorí záhradkári pridávajú do výsadbovej jamky hrsť kompostu alebo na jej dno dávajú žihľavové listy, ktoré potom zasypú pôdou. Je tento postup vhodný?

Áno, tento postup môže byť vhodný. Pridanie hrsti kompostu do výsadbovej jamky poskytne paprikám živiny, ktoré podporia ich rast a zlepšia štruktúru pôdy. Žihľavové listy na dne jamky sú tiež prospešné, pretože obsahujú živiny, ako je dusík, ktoré sa postupne uvoľňujú do pôdy. Je však dôležité, aby boli listy zasypané pôdou, aby sa zabránilo priamemu kontaktu koreňov s čerstvým organickým materiálom, čo by mohlo poškodiť rastliny.

Vyžadujú papriky pri pestovaní nejakú oporu?

Áno, papriky pri pestovaní často potrebujú oporu, najmä ak ide o vyššie alebo ťažšie odrody. Hoci papriky nie sú ako rajčiny, ktoré potrebujú intenzívnu oporu, opora môže pomôcť predchádzať poškodeniu rastlín, podporiť rovnomerný rast a udržať plody mimo zeme, čím sa znižuje riziko hniloby.

Aké faktory sú kľúčové po výsadbe paprík?

Po výsadbe paprík je kľúčové zabezpečiť dostatok slnečného svetla cca 6 až 8 hodín denne, pravidelnú, ale miernu zálievku, optimálnu teplotu 20 až 30 °C a pravidelné hnojenie, najmä fosforom a draslíkom. Na začiatku rastu je vhodné použitie hnojív s vyšším obsahom dusíka na podporu vegetatívneho rastu. Je dôležité poskytnúť rastlinám oporu a chrániť ich pred mrazmi a silným vetrom. Taktiež je potrebné udržiavať záhon bez buriny a sledovať ich zdravie, aby rastliny mohli optimálne rásť a plodiť.

V súčasnosti je populárne pestovanie v polykultúre. Ktoré rastliny sa dobre dopĺňajú s paprikami a ktoré, naopak, nie?

Pestovanie paprík v polykultúre je efektívne, ak sa kombinujú správne rastliny. Dobre sa dopĺňajú s bylinkami ako bazalka, koriander, cibuľa, cesnak a nechtík, ktoré odpudzujú škodce a zlepšujú rast. Špenát môže pomôcť ochrániť korene pred horúčavou. Naopak, fazuľa, kukurica a zeler by sa nemali vysádzať vedľa paprík, pretože si konkurujú v boji o živiny a svetlo, čo môže spomaliť ich rast. Správne kombinácie rastlín podporujú zdravý ekosystém a lepšiu úrodu.

Čo si myslíte o tradičnom pestovaní pod čiernou fóliou? Môže byť toto pestovanie v súčasnosti problematické kvôli riziku prehrievania pôdy okolo koreňov?

Tradičné pestovanie pod čiernou fóliou má výhody, ako je zníženie buriny a rýchlejší rast rastlín, pretože fólia zadržiava teplo a vlhkosť. Avšak môže tiež spôsobiť prehrievanie pôdy, čo môže poškodiť koreňový systém a spomaliť rast. V horúcich mesiacoch je dôležité kontrolovať vlhkosť a teplotu pod fóliou. Na minimalizovanie rizika prehrievania sa odporúča používať dierovanú fóliu alebo alternatívy ako svetlejšie materiály či mulčovanie. Pri správnom použití môže byť fólia efektívna, ale je potrebné zvážiť miestne podmienky.

Vzhľadom na vysoké teploty v posledných rokoch sa na listoch a plodoch paprík objavujú „popáleniny“. Ako im predchádzať?

Popáleniny na listoch a plodoch paprík spôsobuje nadmerné slnečné žiarenie a vysoké teploty. Aby ste tomu predišli, zabezpečte rastlinám tieňovanie pomocou tieniacich sietí alebo pestovaním vedľa vyšších plodín. Zavlažujte ich pravidelne skoro ráno alebo večer, aby ste minimalizovali stres zo sucha, a pôdu mulčujte, aby zostala vlhká a chladnejšia. Neodstraňujte príliš veľa listov, pretože chránia plody pred slnkom. Tiež dbajte na správne hnojenie, aby rastliny mali dostatok draslíka a vápnika. Týmito opatreniami ochránite papriky pred poškodením a podporíte ich zdravý rast.

Aká je situácia s chorobami a so škodcami pri paprikách? Sú v posledných rokoch nejaké zmeny v ich výskyte?

V posledných rokoch sa v dôsledku klimatických zmien a vyšších teplôt zvýšil výskyt niektorých chorôb a škodcov pri paprikách. Z chorôb sa častejšie objavujú hubové infekcie, ako je alternáriová škvrnitosť či botrytída, najmä pri vysokej vlhkosti a horúčavách. Vírusové ochorenia, napríklad vírus tabakovej mozaiky, zostávajú trvalou hrozbou. Medzi škodcami sú čoraz bežnejšie strapky, vošky a molice, ktoré sú aktívnejšie v teplejšom prostredí. Šírenie niektorých škodcov, ako sú roztočce, je spojené aj s dlhšími obdobiami sucha. Tieto zmeny zdôrazňujú potrebu dôkladného monitorovania, pravidelného preventívneho postreku a dodržiavania správnej agrotechniky.

Ak plánujeme pestovať papriku v skleníku, vo fóliovníku alebo na balkóne, kedy je ideálny čas na výsev? O koľko skôr môžeme očakávať prvú úrodu?

Ideálny čas na výsev paprík pre pestovanie v skleníku, vo fóliovníku alebo na balkóne je vo februári až marci, keďže osivo potrebuje teplo a dostatok času na predpestovanie. Sadenice sa zvyčajne presádzajú na konečné miesto po 8 až 10 týždňoch, teda v apríli až máji, podľa teplotných podmienok. Prvú úrodu môžete v chránenom prostredí očakávať o 3 až 4 týždne skôr než pri vonkajšom pestovaní, často už v júni.

Existujú odrody paprík určené špeciálne pre skleník alebo fóliovník? Ak áno, čím sa líšia od tých určených na vonkajšie pestovanie? Sú aj odrody, ktoré sú vhodné pre obe podmienky?

Áno, samozrejme. Ide o rýchlené papriky, ktoré sú učené na pestovanie v skleníkoch alebo vo fóliovníkoch. Sú šľachtené na rýchly rast, vysokú úrodnosť a dobrú adaptáciu na stabilné podmienky s vyššou teplotou a vlhkosťou. Majú často kompaktnejší vzrast a vyššiu citlivosť na teplotné extrémy, preto sa lepšie uplatňujú v kontrolovanom prostredí. Poľné odrody sú, naopak, odolnejšie proti výkyvom počasia, vetru a chorobám, ktoré sú bežnejšie pri vonkajšom pestovaní. Niektoré univerzálne odrody však dokážu dobre rásť v oboch podmienkach. Tieto odrody sa vyznačujú dobrou adaptabilitou na rôzne podmienky, pričom v skleníkoch alebo vo fóliovníkoch môžu dosiahnuť vyššie výnosy a skoršiu úrodu. Sú odolné proti chorobám a stresovým faktorom, ako sú teplotné výkyvy, čo ich robí vhodnými pre flexibilné využitie. V chránenom prostredí profitujú z kontrolovaných podmienok, no rovnako dobre zvládajú aj pestovanie na otvorenom poli. Medzi univerzálne odrody patrí napríklad odroda Blava, PCR či VULCAIN.

Text: Jana Komadelová, v spolupráci s Ing. Simonou Luptákovou
Foto: shutterstock.com
Zdroj: Časopis Urob si sám