Vytvorme si záhradu na streche

Vytvorme si záhradu na streche

Strešné záhrady sú čoraz obľúbenejšie aj v našich končinách. Pohľad na ne je zaujímavejší, pri kvalitnej údržbe sú vysoko estetické, poskytujú zvukovú izoláciu a sú hodnotné aj z ekologického hľadiska. Ozeleniť môžeme rôzne druhy striech, najlepšie však strechy ploché.

Strešné záhrady majú viaceré špecifiká a podmienky na ich vytvorenie sú úplne odlišné ako pri tvorbe klasickej záhrady. Nie každá strecha je na vytvorenie zelenej plochy vhodná. Záťaž pestovateľského substrátu môže byť totiž skutočne obrovská. V závislosti od hrúbky substrátu môže na 1 m2 dosiahnuť niekedy aj 400 až 600 kg. Takisto musíme počítať s tým, že korene niektorých vysadených rastlín (najmä nízkych drevín pri intenzívnych výsadbách) sa časom rozrastú a preniknú aj tam, kde nebudú žiaduce. Často potom dokážu spôsobiť masívnejšie praskanie narušeného muriva. Vstupnou bránou pre ne môže byť pritom len malá trhlinka v hydroizolačnom plášti či murive pod strechou. Aj z tohto dôvodu by sme mali budovanie strešnej záhrady dobre zvážiť najmä pri starších a neudržiavaných budovách. Nevyhnutným predpokladom úspechu je dostatočne pevná strešná konštrukcia a kvalitná izolácia (hydroizolačný plášť). Z bezpečnostného hľadiska je praktické okolo celej strechy vybudovať aj zábradlie alebo murivo prevyšujúce úroveň strechy približne o 0,60 m – ak pôjde o intenzívnu výsadbu. 

Najčastejšou alternatívou je vytvorenie súvislého pokryvu z nenáročných, prevažne suchomilných trvaliek (extenzívna výsadba). Môžeme ju realizovať na väčšine plochých striech s minimálnymi stavebnými úpravami a finančnými nákladmi. Intenzívne ozelenenie (obdoba okrasnej záhrady) je technicky aj finančne náročnejšie. Výsledkom však môže byť atraktívna zelená oáza vhodná napr. aj na oddych.  Vo všeobecnosti by sme na strešné záhrady nemali vstupovať (najmä na extenzívne). Pri intenzívnych výsadbách je, naopak, dobré vybudovať aj spevnené plochy, ktoré uľahčia neskoršiu údržbu. Naplánovať ich treba hneď na začiatku. Pri budovaní takejto zelenej plochy treba zohľadniť aj svetové strany. Z juhu dopadá najviac slnečných lúčov a substrát tu bude vysychať rýchlejšie. Najlepšie sa tu bude dariť suchomilným rastlinám. Ozeleniť môžeme nielen strechy, ale aj garáže a rôzne prístavby.

Položenie ochranných vrstiev
Nevyhnutné sú kvalitné základy strešnej záhrady bez nároku na dodatočné úpravy. Základ strešnej záhrady vytvoríme z niekoľkých vrstiev. Na najspodnejšiu, dostatočne spevnenú plochu umiestnime kvalitnú hydroizolačnú fóliu zabraňujúcu prerastaniu koreňov rastlín. Hydroizolačný plášť musíme položiť naozaj precízne, spoje by mali byť napevno uzatvorené. Po tejto fólii nasleduje separačná vrstva, ktorá ochraňuje hydroizolačný plášť. Bežne sa využíva difúzne otvorená a hnilobe odolná geotextília s plošnou hmotnosťou 140 g/m2 a s nízkou nasiakavosťou.

Ďalej umiestnime drenážnu vrstvu, ktorá zabezpečí odtok prebytočnej dažďovej a zálievkovej vody. Ideálne je, ak dosahuje výšku okolo 15 cm. Najvhodnejším drenážnym materiálom je štrk, hrubozrnný piesok alebo kamenina (veľkosť zŕn 30 až 40 mm). Použiť môžeme aj špeciálne drenážne či odvodňovacie rohože alebo praktické odvodňovacie systémy. Tieto často v jednom výrobku plnia úlohu separačnú, odvodňovaciu a filtračnú. Ak drenážna vrstva chýba, môže sa po prudkých dažďoch na streche hromadiť voda, čím sa substrát okysľuje. To neprospieva vysadeným rastlinám, pretože im hnijú korene. Niekedy vznikajú vplyvom vlhka aj machy. Vegetácia na plochých strechách býva oveľa častejšie vystavená silným výkyvom vlhkosti ako vegetácia na strechách šikmých.

Na streche by sme mali vybudovať aj strešný odtokový systém s kontrolnými šachtami (poklopmi). Výšku tejto šachty volíme v závislosti od výšky ozelenenia. Na drenážnu vrstvu musíme položiť filtračnú vrstvu – polypropylénovú, difúzne otvorenú geotextíliu s nízkou nasiakavosťou. Tá bráni vyplavovaniu drobných fragmentov z vegetačnej vrstvy do drenážnej. Túto geotextíliu je dobré vytiahnuť až po okraj pestovateľského substrátu. Po položení filtračnej geotextílie môžeme na miesto budúcej strešnej záhrady naviezť kvalitný pestovateľský substrát. Dôležité je, aby bol už vopred namiešaný podľa požiadaviek vysádzaných rastlín. Mal by pozostávať z rašeliny, kompostovej zeminy, piesku a drvenej kôry. Odporúča sa pridať aj granulované viaczložkové hnojivo s postupným uvoľňovaním živín. V prípade extenzívnych zelených striech by mal substrát obsahovať aj tehlovú drvinu, prípadne keramzit.

Nezabudnime, že každý typ strešnej záhrady si vyžaduje inú hrúbku pestovateľského substrátu. Pri extenzívnom ozeleňovaní sa odporúča hrúbka 10 až 15 cm a pri intenzívnom 30 cm a viac. Substrát by mal byť kyprý a pri extenzívnom ozeleňovaní by mal obsahovať menej humusu. Najlepším obdobím na výsadbu strešných záhrad je jar (apríl – jún).

Intenzívne strešné záhrady
Intenzívne strešné záhrady možno zakladať len na plochých strechách, sú náročnejšie na údržbu (najmä zavlažovanie) a bude potrebné na ne často vstupovať. Rastliny môžeme pestovať priamo na vytvorených strešných záhonoch alebo vo vegetačných nádobách. Vyberať by sme mali druhy odolné proti vetru, striedaniu teplôt, skôr nižšieho a kompaktnejšieho vzrastu. Z ihličnanov môžeme využiť napr. cyprušteky (Chamaecyparis lawsoniana ‚Blom‘, ‚Rodgersii‘), (Chamaecyparis nootkatensis ‚Compacta‘), borovicu kosodrevinu (Pinus mugo), borovicu vejmutovku (Pinus strobus ‚Nana‘), niektoré borievky (Juniperus communis ‚Hibernica‘) alebo zakrpatené druhy smrekov (Picea abies ‚Nidiformis‘) či jedľovec (Tsuga canadensis ‚Jeddeloh‘). Uprednostniť by sme mali druhy dostatočne odolné aj proti exhalátom (ak ide o mestskú strešnú záhradu) a intenzívnemu slnečnému žiareniu. Z listnatých krov sú vhodné skalníky (Cotoneaster horizontalis), pôdopokryvné ruže, dráče (Berberis thunbergii), nátržníky (Potentila fruticosa) a tavoľníky (Spiraea bumalda) alebo vždyzelený buxus (Buxus sempervirens), ktorý môžeme podľa potreby tvarovať. Zo stromov vyberáme tie, ktoré nemajú agresívne korene a sú skôr pomaly rastúce – napr. javory (Acer platanoides ‚Globosa‘).

Okrem spomenutých drevín môžeme na intenzívnych zelených strechách pestovať široké spektrum letničiek a dvojročiek (vyžadujú však kvalitnejší substrát a prihnojovanie), okrasných tráv a trvaliek, najmä suchomilných, cibuľoviny a hľuznaté rastliny (ako doplnok výsadby trvaliek). Z trvaliek sú vhodné napr. astry (Aster), pakosty (Geranium), kocúrniky (Nepeta), zvončeky (Campanula), mliečniky (Euphorbia polychroma), heuchery (Heuchera), rudbekie (Rudbeckia) a ďalšie. Pestovanie ovocia ani zeleniny na strechu nepatrí, veľmi pekné na strešnej záhrade však môžu byť niektoré druhy byliniek, napr. pažítka, pamajorán, tymián, saturejka a pod. V našich podmienkach sa na strechách nedarí ani vresom a vresovcom, nízkym bambusom či vlhkomilným rastlinám. Bambusy môžeme na streche pestovať len vo vegetačných nádobách. Vo vegetačnej nádobe si na intenzívnej streche možno vytvoriť aj menšiu vodnú plochu. Okolie vysadených rastlín môžeme vysypať drobnejším štrkom alebo mulčovacou kôrou, ktoré zabránia rastu buriny a zadržia vlhkosť.

Detail ukončenia atiky prefabrikovaným prvkom: 1 – konštrukcia strechy, 2 – hydro­izolácia odolná proti prerastaniu koreňov, 5 – ochranná geotextília, 7 – drenážna a hydroakumulačná doska, 8 – filtračná geotextília, 9a – viacvrstvový extenzívny substrát, 11 – vegetácia, 14 – obrubník, 32 – štrk, 34 – strešný žľab

 
Najvhodnejšie sú nižšie a kompaktne rastúce trvalky a okrasné trávy. Kamene vo výsadbe sú efektné, ale zvyšujú celkovú záťaž.


Extenzívne strešné záhrady

Extenzívne strešné záhrady nevyžadujú pravidelný prísun vody ani živín. Na takejto streche sa po krátkom čase vytvorí trvalý zelený pokryv aj za občasnej pomoci dažďa. Budú tu rásť všetky druhy okrasných rastlín, ktoré sú odolné proti mrazu a dlhotrvajúcemu suchu, majú rozložitý koreňový systém a sú kompaktné. Je dobré, ak vynikajú aj veľmi dobrou regeneračnou schopnosťou (po poškodení silnejším vetrom znova obrastú), dlhovekosťou, odolnosťou proti chorobám a škodcom a proti výkyvom teplôt. Ideálne sú niektoré sukulentné trvalky, napr. rozchodníky (Sedum) alebo lomikamene (Saxifraga). Dužinaté listy týchto rastlín totiž slúžia ako zásobáreň vody a vďaka tomu dokážu prežiť aj vo veľmi extrémnych podmienkach. 

Rozchodníkové strešné záhrady sú skutočne atraktívne a vďaka rozmanitosti druhov možno na streche vytvoriť rôzne farebné obrazce. Koreňom týchto rastlín (rozchodníkov) dokonca stačí len asi 5 cm vysoká vrstva pestovateľského substrátu. Kúsky nalámaných rozchodníkov stačí rozhodiť na pripravený substrát a zaliať. Po krátkom čase sa zakorenia a rozrastú. Samozrejme, čím je vrstva substrátu väčšia, tým širší je aj zoznam vhodných rastlín. Vybrať si potom môžeme aj z rôznych suchomilných druhov trvaliek – materina dúška (Thymus serpyllum), klinček (Dianthus carthusianorum), rožec (Cerastium tomentosum), piesočnica (Arenaria tetraquetra) a mnohé ďalšie druhy. Výborne tu rastú rôzne druhy okrasných cesnakov, napr. cesnak žltý (Allium flavum), alebo kosatcov (Iris barbata ‚Nana‘). Vysadiť k nim možno aj viaceré druhy nižších okrasných tráv, napr. kostravy (Festuca) alebo ostrice (Carex).

Ak sa budeme chcieť na svojej streche popýšiť ukážkovým trávnikom, nezabudnime na to, že najlepšou voľbou je položenie hotového trávneho koberca. Vrstva substrátu by však mala mať aspoň 20 cm. Po položení trávnych kobercov musíme vzniknutý trávnik dobre povalcovať a pravidelne zavlažovať. V zahraničí bežne dostať kúpiť aj špeciálne osivo letničiek na extenzívne strešné záhrady. To rozhodíme na pripravenú plochu, ktorú pravidelne zavlažujeme. Po krátkom čase na streche vznikne pestrofarebný porast.   

Nezabudnime
Ak sa budeme chcieť popýšiť nádhernou strešnou záhradou, budeme sa musieť o ňu starať. Bezúdržbová strešná záhrada neexistuje. Žiadne špecifické zásahy však potrebné nebudú (aspoň v prvých rokoch po výsadbe). Veľmi dôležité je pravidelné zavlažovanie, najmä po výsadbe (predovšetkým v prípade intenzívnych zelených striech). Frekvencia zavlažovacích cyklov by mala byť vyššia aj vzhľadom na priame pôsobenie intenzívneho slnečného žiarenia. Zavlažovanie strešnej záhrady si môžeme uľahčiť pomocou poloautomatického či automatického zavlažovacieho zariadenia.

Nemali by sme zabúdať ani na prihnojovanie vysadených rastlín. Pomaly pôsobiace viaczložkové hnojivo v granulovanej forme je však lepšie pridať už do pestovateľského substrátu pred jeho navezením na strechu. Počas vegetácie potom môžeme pestované rastliny na intenzívnych strechách prihnojovať aj bežnými viaczložkovými hnojivami špeciálne určenými na dreviny, letničky alebo trvalky. V prípade extenzívnych strešných záhrad nie je prihnojovanie také potrebné, stačí ho zrealizovať raz ročne. Počas prvého roka treba kontrolovať vplyv teploty, slnka a zrážok na výsadby. Niekedy rastliny pri dlhotrvajúcom suchu usychajú, ale po prvom daždi sa opäť zazelenajú.

Ešte predtým, než si extenzívnu strešnú záhradu založíme, mali by sme vedieť, že na ňu budeme musieť aspoň dvakrát ročne vstúpiť a odstrániť buriny, napadané konáriky, šišky, listy a pod. Na intenzívnu strešnú záhradu budeme zrejme vstupovať častejšie (preto sú spevnené plochy opodstatnené). Súčasťou intenzívnej strešnej záhrady môže byť okrem samotnej výsadby aj vhodne umiestnený a esteticky pôsobiaci záhradný nábytok – najlepšie na menšej spevnenej ploche. Na takúto strechu by sme mali mať bezproblémový prístup priamo z domu.

Text: Daniel Košťál
Foto: Bawaco, Daniel Košťál, Vedag
Zdroj: časopis Urob si sám

Tip: Všetok nábytok a záhradné doplnky na jednom mieste



Komentáre

Pridať komentár

Emailová adresa nebude zverejnená, poskytnutá iným osobám ani na ňu nebudeme nič posielať. Je však nutná na prevádzku diskusií. Pozrite si naše podmienky spracovania osobných údajov. Ak sa vám nechce zakaždým zadávať prezývku a email, využite možnosť bezplatnej registrácie.