10 najkrajších trvaliek

10 najkrajsich trvaliek

Čím by bola okrasná záhrada bez kvetinového záhona? V nijakej by nemali chýbať predovšetkým trvalky. Prečo? V ich repertoári totiž nájdeme množstvo tvarov, farieb a vôní – len si vybrať! Porastú na slnku, v polotieni, niektoré dokonca aj v tieni. Pomôžeme vám s výberom.

Správnosť výberu

Azda najväčšou výhodou trvaliek je, že keď sa po výsadbe ujmú, každoročne na jar znova vyrastú a počas sezóny bohato zakvitnú (niektoré aj viackrát). Zväčša si nevyžadujú špeciálnu starostlivosť. Je však dôležité dodržiavať isté pravidelné a nevyhnutné rituály, ako je napríklad zálievka, prihnojovanie, vyväzovanie k opore, strih a okopávanie.
Aby trvalkový záhon pôsobil harmonicky, treba pri výbere rastlín uplatniť trochu dômyselnosti. Skôr vynikne kombinácia trvaliek s rovnakými pestovateľskými nárokmi, odlišnou výškou a rastovou formou (môžu rásť trsovito, plazivo alebo vzpriamene) ako mišmaš. Pôsobivejšie efekty docielime, ak si zvolíme menej druhov, ale viac kusov z jedného druhu.

Dve pravidlá

Pri vysádzaní neradno zabudnúť na jedno základné pravidlo: vyššie druhy patria dozadu a nižšie dopredu. Toto platí, ak sa na záhon budeme väčšinou pozerať len z jednej strany. Ak si však chceme vytvoriť tzv. kvetinový ostrov, na ktorý sa dá pozerať z viacerých strán, tak vyššie rastliny treba umiestniť do jeho stredu. Aj keď… Toto pravidlo môžeme porušiť a umiestniť jednu vyššiu kvitnúcu rastlinu na okraj záhona alebo niekoľkými vzrastovo odlišnými druhmi vytvoriť atypický vlnitý povrch. Výsadba len vysokých druhov trvaliek pôsobí strmo a vyvoláva nepríjemné pocity – takýto záhon nikdy nevynikne, aj keď bude celé leto plný kvetov.

Kedy a ako

Trvalkové záhony je najlepšie zakladať na jar. Trvalky však môžeme vysádzať aj počas leta s koreňovým balom, dokonca aj v kvitnúcom stave. Záhon treba pripraviť – odstránime z neho trávu, stavebný odpad a burinu. Pred výsadbou pôdu prekypríme (aspoň do hĺbky 40 cm) a pridáme živiny (kvalitný kompost a pomaly pôsobiace hnojivo). Ak si nevieme predstaviť, kam s jednotlivými rastlinami, výbornou pomôckou je rozložiť si črepníky so zakorenenými rastlinami na plochu záhona. Takto lepšie získame aspoň približný obraz o budúcom výzore kvetinového záhona. Rastliny vysádzajme tak, aby vrchná vrstva koreňového balu bola v rovnakej výške ako vrchná vrstva pôdy na záhone (rastliny nesmú byť v pôde „utopené“). Po výsadbe je dôležité pritlačiť pôdu k rastlinám a zaliať ich. Nasledujúcich niekoľko týždňov by pôda nemala vyschnúť – aby sa vysadené rastliny dobre zakorenili. Pri ďalšej starostlivosti o kvetiny pomôže, ak na záhon pomedzi rastliny nasypeme drvenú kôru, ktorá v pôde zadržiava dlhšie vlahu a zároveň bráni rastu buriny.

Tvar záhona

Najčastejšie sa kvetinové záhony zakladajú pozdĺž hraníc pozemku v tvare úzkych pásov, pred kulisou z vyšších drevín alebo živými plotmi. Tieto riešenia sú ideálne, treba však dať pozor, lebo príliš dlhé záhony pôsobia fádne. V prírodnej záhrade môže záhon prerastať do okolia – nemusí mať prísne vymedzené hranice.
Trvalkový záhon vynikne aj v susedstve odpočívadla, pri terase (vyššie trvalky vytvoria intímnejšiu atmosféru) či v predzáhradke. Trvalky takisto možno použiť na lemovanie chodníka. Veľkosť kvetinového záhona je rôzna. V zásade platí: čím väčšia záhrada, tým väčší by mal byť záhon. Najmenšia šírka je 1,5 m.

Menej je viac

Bohato vysadené kvetinové záhony žiariace množstvom farieb sú síce na prvý pohľad atraktívne, no v skutočnosti často pôsobia chaoticky. To isté platí aj vtedy, ak je záhon príliš veľký či široký. Vyvarujme sa neprehľadnej rozmanitosti rôznych rastlinných druhov a vytvárania domácich botanických zbierok (samozrejme, to neplatí, ak ste zanietený zberateľ rastlín). S menším počtom rastlín skôr docielime harmonický výsledok. Na záhone lepšie vynikne 3 až 5 ks z jedného druhu. Príliš hustá výsadba trvalkám nesvedčí. Po troch rokoch sa totiž rozrastú a záhon sa dokáže premeniť na neatraktívnu džungľu.

Najvďačnejšie rastliny

•  vyššie, dominantnejšie trvalky
stračonôžka (Delphinium x cultorum), zľatobyl (Solidago canadensis), ježibaba (Echinops bannaticus), fakľovka (Kniphofia uvaria), agastache (Agastache foeniculum), rebríček (Achillea filipendulina), juka (Yucca gloriosa), prilbica (Aconitum x cammarum), sápa (Phlomis tuberosa), flox (Phlox paniculata), fizostégia (Physostegia virginiana), monarda (Monarda)

•  stredne vysoké a nižšie trvalky
gypsomilky (Gypsophila paniculata), pupalky (Oenothera speciosa), kamzičník (Doronicum orientale), rudbekie (Rudbeckia fulgida), orlíčky (Aquilegia), helénium (Helenium), kokardy (Gaillardia), krásky (Coreopsis grandiflora), veroniky (Veronica spicata), liatry (Liatris spicata), pivónie (Paeonia officinalis), srdcovky (Dicentra spectabilis), šalvie (Salvia nemorosa), margaréty (Leucanthemum maximum), zvončeky (Campanula carpatica, C. latifolia), hlaváče (Scabiosa), kocúrnik (Nepeta x faassenii), pakosty (Geranium), ľaliovky (Hemerocallis), kosatce (Iris sibirica), veternice (Anemone japonica), rozchodníkovce (Sedum spectabile), chryzantémy (Dendranthema), astry (Aster)

•  trvalky okrasné listami
na slnečné miesto: santolína (Santolina chamaecyparis), šalvia (Salvia officinalis ’Tricolor‘), štiav krvavý (Rumex sanguineus), čistec (Stachys lanata); do polotieňa: funkia (Hosta), bergénia (Bergenia cordifolia), áron (Arum italicum), krpčiarka (Epimedium rubrum), pľúcnik (Pulmonaria officinalis), zbehovec (Ajuga reptans), heuchera (Heuchera micrantha), rodgerzia (Rodgersia), alchemilka (Alchemila mollis)

Pakost (Geranium himalayense)

Aromatická, nižšia trvalka. Je pestovateľsky nenáročná. Hodí sa na okraje záhonov.
Kvitne: v lete
Potrebuje: slnko alebo polotieň, výživnú, mierne vlhkú a priepustnú pôdu
Vysádzame: počas sezóny s koreňovým balom
Rozmnožujeme: delením starších trsov

Čemerica (Helleborus niger)

Dlhoveká trvalka pútajúca nielen svojimi kvetmi, ale aj vždyzelenými listami.
Kvitne: v zime
Potrebuje: polotieň, humóznu, mierne vlhkú a mierne zásaditú pôdu, prihnojenie po odkvitnutí
Vysádzame: počas sezóny s koreňovým balom
Rozmnožujeme: semenami, delením starších trsov

Orlíček (Aquilegia vulgaris)

Vzpriamene rastúca, elegantná trvalka, ktorá sa rýchlo rozrastá.
Kvitne: na jar a začiatkom leta
Potrebuje: slnko alebo polotieň, mierne vlhkú a humóznu pôdu
Vysádzame: na jar a jeseň s koreňovým balom, ideálne v dňoch, keď je vlhko
Rozmnožujeme: semenami, delením trsov

Od zimy do jesene

Kvety zo snehu
Pri plánovaní kvetinového záhona by sme nemali zabúdať na trvalky a cibuľoviny, ktoré kvitnú ako prvé, začiatkom roka. Medzi ne patria čemerice (Helleborus). Kvitnú od začiatku roka až do jari bielymi alebo fialovoružovými kvetmi. Okrem kvetov sú atraktívne aj ich kožovité listy. Keďže čemerice nie sú vzrastovo príliš veľké, najviac vyniknú na okraji záhona, prípadne môžu lemovať chodník.

Rozmanitá jar
Neodmysliteľnou súčasťou jarných kvetinových záhonov by mali byť kamzičníky (Doronicum orientale), iberky (Iberis sempervirens), bergénie (Bergenia cordifolia), prvosienky (Primula), srdcovky (Dicentra spectabilis), pupkovce (Omphalodes verna) a rôzne druhy hluchaviek (Lamium).

Pestrofarebné leto
Zo stredne vysokých trvaliek kvitnúcich počas leta sú na výsadbu vhodné predovšetkým nenáročné a voňavé floxy (Phlox paniculata), gypsomilky (Gypsophila paniculata), pupalky (Oenothera speciosa), rudbekie (Rudbeckia fulgida), orlíčky (Aquilegia), ľaliovky (Hemerocallis), helénium (Helenium), kokardy (Gaillardia), krásky (Coreopsis grandiflora), veroniky (Veronica spicata), liatry (Liatris spicata), pivónie (Paeonia officinalis) či kosatce (Iris sibirica).
V lete na záhone zažiari aj aromatická levanduľa (Lavandula angustifolia), echinacea (Echinacea purpurea), omany (Inula ensifolia) a hlaváče (Scabiosa caucasica). Pôsobivé sú trváce železníky (Verbena) či nenáročné kotúče (Eryngium).

Exotika jesene
V neskorom lete a na jeseň by v kvetinovom záhone nemala chýbať nádherná veternica japonská (Anemone hupehensis). Jej prednosťou je pomerne dlhé obdobie kvitnutia. Treba ju skombinovať s inými jesennými trvalkami – rozchodníkovcom (Sedum spectabile), rôznymi druhmi astier (Aster) či fyzostégiou (Physostegia virginiata), ktorá kvitne naružovo.
No a na záver: v nijakom trvalkovom záhone by nemali chýbať mrazuvzdorné chryzantémy (Dendranthema). Tie rozkvitajú ako posledné. 



Ľaliovka (Hemerocallis hybrid)

Trvalka s trávovitými listami a kvetmi v širokej palete farieb. Potrebuje dostatok priestoru, aby vynikli listy.
Kvitne: koncom jari
Potrebuje: slnečné miesto alebo polotieň, výživnú a stále mierne vlhkú pôdu, nutná je ochrana pred slimákmi
Vysádzame: na jeseň bez koreňového balu, počas sezóny s balom
Rozmnožujeme: delením starších trsov

Stračia nôžka (Delphinium elatum)

Táto majestátna trvalka s krásnymi kvetmi je ideálna do pozadia kvetinového záhona, prípadne do jeho stredu.
Kvitne: koncom jari
Potrebuje: chránené a slnečné miesto, mierne vlhkú a výživnú pôdu, počas kvitnutia je dobré priväzovanie k opore
Vysádzame: počas celej sezóny s koreňovým balom
Rozmnožujeme: semenami, delením starších trsov, odrezkami

Flox (Phlox paniculata)

Trsovito rastúca trvalka, ktorej kvety nádherne voňajú.
Kvitne: celé leto
Potrebuje: slnko alebo polotieň, mierne vlhkú a humóznu pôdu, vzdušné miesto
Vysádzame: počas sezóny s koreňovým balom, na jeseň aj bez balu
Rozmnožujeme: delením starších trsov

Rudbekia (Rudbeckia fulgida)

Bohato kvitnúca stredne vysoká trvalka, ktorá je skutočne pestovateľsky nenáročná. Kvitne: celé leto
Potrebuje: plné slnko alebo aj polotieň, skôr ťažšiu hlinito-piesočnatú pôdu
Vysádzame: počas sezóny s koreňovým balom, na jar a jeseň, keď prší aj bez balu
Rozmnožujeme: semenami a delením starších trsov

Dobrá rada
Ak sa chcete každoročne tešiť z množstva kvetín, vyberte si nenáročné a dlhoveké druhy trvaliek. Nepokúšajte sa experimentovať.

Astra (Aster amellus)

Stredne vysoká trvalka kvitnúca na jeseň, je vhodná do zmiešaného záhona.
Kvitne: na jeseň
Potrebuje: slnko, stále mierne vlhkú pôdu s obsahom humusu, raz za dva až tri roky astry treba rozdeliť
Vysádzame: s koreňovým balom aj v kvitnúcom stave
Rozmnožujeme: delením starších trsov

Chryzantéma (Chrysanthemum grandiflorum)

Typicky jesenná aromatická trvalka, je ideálna aj pre začiatočníkov.
Kvitne: na jeseň
Potrebuje: slnko alebo polotieň, chránené miesto, prísun živín, mierne kyslú, priepustnú pôdu obohatenú ­kompostom, vlhko
Vysádzame: celú sezónu s koreňovým balom
Rozmnožujeme: delením starších trsov

Veternica (Anemone japonica)

Majestátna kvitnúca a bohato olistená trvalka.
Kvitne: koncom leta a na jeseň
Potrebuje: slnko, polotieň, humóznu a mierne vlhkú pôdu
Vysádzame: koncom leta s koreňovým balom, začiatkom jari aj bez balu
Rozmnožujeme: delením starších trsov

Záhradník radí

Záhony spestria aj trvalky okrasné listami – heuchery, šalvie či starček. Vyniknú najmä na ich okraji.

Kontajnerované trvalky
1 – pakost (Geranium x oxinianum, G. x cantabrigiense), 2 – heuchera (Heuchera micrantha ’Palace Purple‘), 3 – agapant (Agapanthus)

Text: Daniel Košťál
Foto: autor, thinkstock.com
Zdroj: časopis Urob si sám, JAGA GROUP, s.r.o.

Tip: Všetok nábytok a záhradné doplnky na jednom mieste



Komentáre

  1. kedže som trochu začiatočník-laik záhradný, vyhladávam takéto informácie…je to inšpirujúce, ako si dalej vylepšovaž záhradku, prostredie…práve si zakladám záhony, kde by som chcela mat čo najviac trvaliek, a vždy ma zaujímalo, prečo niektore záhony sú tak krásne, iné zas celkom nie…všetko má svoje nepísané pravidlá, prípadne závisí od vkusu a kreativity konkrétneho záhradníka…dakujem za inšpiráciu a rady …

Pridať komentár

Emailová adresa nebude zverejnená, poskytnutá iným osobám ani na ňu nebudeme nič posielať. Je však nutná na prevádzku diskusií. Pozrite si naše podmienky spracovania osobných údajov. Ak sa vám nechce zakaždým zadávať prezývku a email, využite možnosť bezplatnej registrácie.