Ako upraviť svahovitý terén v záhrade

ako upravit svahovity teren v zahrade

Svahovitý terén dokáže poriadne zamotať hlavu – nielen majiteľovi pozemku, ale neraz aj architektovi. V porovnaní so záhradou na rovine je však záhrada na svahu zaujímavejšia a dynamickejšia. Ale na druhej strane aj konštrukčne (a teda i finančne) náročnejšia.

Pretože vždy potrebujeme niekde vytvoriť rovnú plochu na obytnú terasu či ihrisko, vo svahovitej záhrade si pomáhame opornými múrikmi, ktoré podopierajú rovinu vzniknutých terás. Ak ide len o mierny svah, najlepším riešením sú mierne terénne vlny a pahorky – pozemok tak získa prirodzený vzhľad, ako napríklad zmenšená zvlnená krajina na vysočine. V takejto záhrade vytvárame rovinu len účelovo – na terasu, ihrisko a podobne. (Samozrejme, môže to byť aj opačne, priestornú záhradu môžeme pomocou nenáročných presunov zeminy rozvlniť.) V prudšom teréne a v menšej záhrade nie je na vytvorenie mierneho svahu priestor, preto nezostáva nič iné, len riešenie pomocou technických prvkov – stavbou oporných múrikov svah zmierniť a v potrebných miestach ho vyrovnať.

Oporné múriky
Príkrejšie výškové rozdiely riešime väčšinou opornými múrikmi. Najčastejšie ich staviame z kameňa, podobne ako podmurovku na domoch. Ak je kameň nepravidelný, staviame ich na spôsob kyklopského muriva (ľudovo divočina). Ak je kameň pravidelnejší, s kvádrovým tvarom, pri kladení jednotlivých vrstiev kamene vzájomne viažeme. Môžeme využiť aj tehly, ale len pevné, dobre pálené (zvonivky), pretože obyčajné mäkké tehly sa vonku v záhrade rýchlo rozpadnú.

Kameň aj tehly murujeme cementovou maltou a hotový múr vyškárujeme. Je dôležité, aby múrik mal dostatočný základ (približne 1/3 výšky múrika). Dolu by mal byť širší a smerom hore by sa mal zužovať. V spodnej vrstve kameňa alebo tehál vynecháme pri murovaní niekoľko štrbín – na odvodnenie aj stabilitu. Priestor za múrikom vyplníme priepustným materiálom, napríklad štrkom. Až potom vypĺňame hlinou priestor vo vyššej časti za múrikom.

 
Drevo je menej tradičný materiál, ktorý sa používa na oporné múriky. Tento fakt mu však neuberá z krásy. Aby sa predĺžila životnosť takéhoto múrika, dôležité je jeho ošetrenie (tlakovou impregnáciou). Betónové vegetačné tvárnice dostať v rozličných tvaroch, veľkostiach a farbách. Vyzerajú dobre v moderných záhradách a v mestskom technickom prostredí, do prírodných scenérií alebo do vidieckych záhrad sa príliš nehodia. Tvárnice sú pekné, až keď zarastú kobercovými a plazivými rastlinami, čo vďaka ich konštrukcii netrvá dlho.

Na vysádzanie sú vhodné trvalky (vytvárajúce vankúše) a plazivé rastliny, ktoré majú tendenciu ovísať, čím múrik oživujú. Ak je stavba vyššia, môžeme v hornej tretine na niekoľkých miestach nechať zopár štrbín, ktoré nevyplníme maltou, ale zeminou a vysadíme ich vhodnými rastlinami.

 
Ten istý suchý múrik v rozličných ročných obdobiach – s výsadbou trvaliek a letničiek.


Suché múriky

Sú obľúbeným záhradným prvkom. Staviame ich podobne ako murované oporné múriky, ale namiesto malty používame drobnú preosiatu záhradnú zeminu. Suché múriky nikdy nestaviame zvislo, ale mierne šikmo proti svahu. S každou ďalšou vrstvou kamene posúvame vždy o 4 až 5 cm smerom do svahu.

Ak potrebujeme prekonať väčší výškový rozdiel v záhrade, treba pamätať na jedno: príliš vysoké múriky nevyzerajú pekne. Odporúčam terén radšej rozčleniť na dva alebo viac stupňov, aby múriky podopierajúce jednotlivé stupne mohli byť nižšie (nemali by presahovať 70 až 80 cm).

Pekný pohľad nie je ani na dlhé a rovné múriky, je to podobný efekt ako pri dlhej a rovnej ceste. Nuda. Preto sa snažte múriky „lomiť“, prípadne ich rozčleňte schodmi. Záhradu na svahu tak môžete rozdeliť na niekoľko rozličných terás (líšiace sa veľkosťou aj tvarom), ktorými prechádza sústava schodov. Navyše, ak zvolíte správnu výsadbu rastlín, môžu v záhrade vzniknúť zaujímavé zákutia.

Voľná skalka
Je ďalšou možnosťou, ako stvárniť svah. Je to vlastne akási štylizácia tradičnej skalky, ktorá pozostáva väčšinou z množstva rovnako veľkých kameňov a zo zbierky drobných rastliniek a ktorá je náročná na údržbu. Vo voľnej skalke použijeme menej druhov rastlín na väčšej ploche. Na jej vytvorenie potrebujeme veľké kamene, ktoré môžeme doplniť drobnejšími, ale z toho istého druhu.

Veľmi dobre vyzerajú veľké balvany. Z kameňov vytvárame menšie skupiny a občas umiestnime nejaký z nich samostatne. Medzi kameňmi tak vznikajú väčšie plochy, ktoré scelíme vysadenými plazivými rastlinami.

Do voľných skaliek sú vhodné plazivé floxy (Phlox subulata), materina dúška (Thymus serpyllum), iberka (Iberis sempervirens), klinčeky (Dianthus plumarius), taričky (Aubrieta), rozchodníky (Sedum acre, S. kamtschaticum, S. spurium). Tu a tam umiestnime zakrpatený ihličnan, napríklad kosodrevinu (Pinus mugo ‚Mughus‘), borievku (Juniperus sabina, J. tamariscifolia), smrek (Picea nidiformis) alebo plazivé skalníky (Cotoneaster praecox). A nemali by sme zabudnúť ani na trávy, napríklad na ovos (Avena sempervirens), perovec (Pennisetum compressum) a skupinky kostráv (Festuca). Cibuľovinami (šafrany, tulipány, narcisy) záhradnú partiu spestríme. Takáto skalka vyzerá dobre celý rok a nevyžaduje si špeciálnu starostlivosť. Použité rastliny sú trvanlivé a nenáročné, čoskoro vytvoria hustý masív, takže tu burina bude mať len pramálo šancí na uchytenie.

a) prudké svahy nie sú vhodné na vysádzanie (vysadené rastliny ohrozuje erózia a vysychanie), zatrávnené sa nedajú dobre kosiť

b) vhodnejšie je rozčleniť svah na niekoľko nižších terás, ktoré môžeme vysadiť rastlinami

c) alebo násypom vytvoriť mäkkú, miernu a pozvoľnú terénnu vlnu, ktorú môžeme napríklad iba zatrávniť


Zelený svah (zatrávnený alebo vysadený)

Zatrávnený svah je najjednoduchšie riešenie, ale musíme brať do úvahy reálne možnosti jeho výsadby či vysiatia, ako aj budúcu údržbu (kosenie, odburiňovanie).

Mierne svahy do 20° (uhol meriame vždy vzhľadom k horizontálnej rovine) nie sú náročné – vysievame ich rovnako ako roviny. Strmšie svahy približne do 30° sú už o inom – ak príde väčší dážď skôr, než sa vysiate rastliny dobre zakorenia, môže dôjsť k vyplaveniu zeminy aj s výsevom. Prudké svahy do 45° nevysievame, ale obkladáme trávnymi rohožami alebo vysádzame plazivými trvalkami.

Trávne rohože sú viacvrstvové geotextílie, medzi ktorými je trávne osivo. Rohože dobre chránia povrch pôdy dovtedy, kým sa porast nezapojí, a čiastočne obmedzujú rast buriny. Vyrába sa niekoľko druhov (závisí od použitia – je zmes na dialničné stredové pásy, ďalej parková či golfová zmes), tie na svahy sú navyše spevnené špeciálnou syntetickou mriežkou. Pred ich položením musí byť povrch pôdy pripravený na výsev, tzn. odburinený, bez kameňov, vyrovnaný, s dostatkom humusu a živín. Preto trávne rohože nemožno použiť na skalnatých miestach a na kamenitých neupravených svahoch, na ktorých geotextílie nemajú šancu priľnúť k povrchu a kde by nebol zaistený kontakt osiva s pôdou a vzlínanie vody k osivu.

Na svahoch môžeme použiť aj metódu mačinovania. Tá spočíva v položení trávnych kobercov (mačín) – sú predpestované a dodávajú sa v rolovaných pásoch širokých približne 0,3 m, prípadne širších, s koreňovou vrstvou silnou 15 až 20 mm. Na svahoch treba trávne rohože aj mačiny pripevniť oceľovými skobami.

Strmšie či veľmi kamenité svahy môžeme spevniť drevinami alebo vysadiť trvalkami, ktoré po zakorenení udržiavajú terén. Z ihličnanov sú to najmä plazivé a krovité borievky, z listnáčov kustovnica (Lycium), skalníky (Cotoneaster), imelovník (Symphoricarpos). Z trvaliek sú vhodné jastrabník (Hieracium), materina dúška (Thymus), floxy (Phlox subulata) či rožce (Cerastium).

 
Zaujímavým riešením sú gabiony. Ide o drôtokamennú konštrukciu v tvare kvádra či kocky, ktorú tvoria zvarené oceľové siete vyplnené prírodným alebo lomovým kameňom, prípadne zeminou. Uplatnia sa v moderných záhradách aj na vidieku.  Pomocou gabionového múrika vznikla terénna vlna vnútri záhrady, vďaka čomu inak rovinatý pozemok získal ďalší rozmer ešte pred vysazením rastlín.

Text, foto a kresby: Ing. Hana Říhová
Zdroj: časopis Môj dom

Tip: Všetok nábytok a záhradné doplnky na jednom mieste



Komentáre

Pridať komentár

Emailová adresa nebude zverejnená, poskytnutá iným osobám ani na ňu nebudeme nič posielať. Je však nutná na prevádzku diskusií. Pozrite si naše podmienky spracovania osobných údajov. Ak sa vám nechce zakaždým zadávať prezývku a email, využite možnosť bezplatnej registrácie.