Tri najobľúbenejšie kvety do vidieckych záhrad

V záhonoch na vidieku by rozhodne nemali chýbať kvety – letničky, trvalky či cibuľoviny. Netreba ich obmedzovať v raste ani zabraňovať samovoľnému rozširovaniu, skôr naopak, môžete ich nechať voľne bujnieť. Aj vďaka tomu získa vidiecka záhrada svoje typické kúzlo. Ktoré sú tie najobľúbenejšie?

Pivonka – od jari do leta neuveriteľne krásna v kvete s bujnou zeleňou

Pivonky môžu prežiť aj nás – niektorým sa darí rásť už aj viac ako sto rokov.

Ich životnosť je najdlhšia zo všetkých kvetov. V minulosti patrili k neodmysliteľnej súčasti záhrad starých mám, no svoje miesto si našli i v honosných parkových výsadbách. Pivónie si vyžadujú viac priestoru pre dužinatý koreň, čo znamená aj väčší kontajner, a v neposlednom rade je ich cena oproti iným trvalkám podstatne vyššia práve pre vysoké nároky na množenie.

Podľa rastových zvykov rozdeľujeme pivonky na:

• pivonku trávnatú (niekedy nazývanú bylinná)
• pivonku drevitú (nazývanú aj krovitá)
• pivonku Itoh (hybrid).

Trávnaté pivonky sú považované za najbežnejšie, kvitnú na začiatku alebo v polovici leta a sú zelené až do zimy. Do tejto skupiny patria aj v povedomí najrozšírenejšie druhy pivonka lekárska a pivonka úzkolistá. Druhá skupina, pivonky drevité, kvitne na jar a stráca listy na jeseň. Pivonky Itoh, ktoré sú v podstate krížencom týchto dvoch, sú zelené do zimy ako trávnatá pivonka a ich kvety sú veľké ako kvety pivonky drevitej. Majú rady slnečné stanovištia, prípadne uvítajú oporu, keďže sú pomerne krehkého vzrastu.

Najlepšie stanovište je to s priepustnými hlinitopiesčitými až piesčitohlinitými pôdami. V ťažkých ílovitých a podmáčaných pôdach trpia. Pôdna reakcia pH by mala byť ideálne neutrálna až slabo zásaditá. Delené voľnokorenné rastliny sadíme buď na jeseň, alebo skoro na jar. Rastliny v kontajneroch môžeme vysádzať po celé vegetačné obdobie. Z hľadiska použitia sa pivonky uplatňujú najmä v tradičných vidieckych záhradách romantického štýlu. Časté sú najmä ich kombinácie s ružami alebo s inými mohutnejšími záhonovými trvalkami.

Ostrôžka – vysoká kráska ideálna napríklad do predzáhradky

Niektoré kvety sú opradené najrôznejšími bájami a historkami. Patrí medzi ne aj ostrôžka.

Dnes tieto trvalky najčastejšie vnímame ako rastliny vhodné do vidieckych typov záhrad alebo do predzáhradiek, kde vytvárajú zaujímavé dominanty vzhľadom na svoj pomerne vysoký rast. Podľa odrôd dosahujú výšku medzi 80 a 150 cm. Hodia sa na skupinovú výsadbu, ale aj ako záhradné solitéry. Kvitnú žiarivo modrými kvetmi od júna do júla.

Ostrôžka potrebuje dobrú hlinitopiesčitú záhradnú pôdu a obľubuje miesta na slnku. U nás sa vyskytuje roztrúsene predovšetkým v teplejších oblastiach. Rastie pozdĺž poľných ciest, na úhoroch a medziach, objavuje sa aj na rumoviskách a skládkach. Ostrôžka poľná je jednoročná jarná alebo ozimná rastlina, rastie na obilných poliach ako burina (tzv. segetálny druh) a na medziach. Ostrôžka poľná je jedovatá, hlavne jej semená, ktoré dozrievajú súčasne s obilím. Nebezpečenstvo predstavuje pre človeka vtedy, ak sa semená nachádzajú v obilí a dostanú sa do múky. Rastlina je nebezpečná aj ako prímes v krmivách, najmä pre hovädzí dobytok a kone.

Astra – nenáročná obľúbená trvalka kvitnúca na jeseň

Astry patria k mimoriadne nenáročným trvalkám. Ich výhodou je, že kvitnú na jeseň, teda v čase, keď ostatné trvalky už odkvitajú.

Kvitnú podľa druhu od konca leta až do prvých mrazov. Vysadiť ich môžeme do mestskej alebo vidieckej zelene. Astry sadíme do záhona spolu s letničkami, aby udržali farebnosť počas celého roka. Patria k najkrajším a vytrvalo kvitnúcim trvalkám typickým pre jesenné obdobie.

Prednosťou astier je veľmi bohaté kvitnutie, počas tohto obdobia sú trsy bohato obsypané kvetmi a listy niekedy ani nevidno. Vybrať a vysadiť si môžeme rôzne druhy, nižšie, stredne vysoké aj vyššie, pripadne skoršie aj neskoršie kvitnúce kultivary. Astry sa najkrajšie rozvinú na slnečných miestach, neprekáža im však ani polotieň.

Text: MSc Dominik Lukáč
Foto: iStock
Zdroj: Časopis Tvorivé bývanie