Tajomstvo japonskej záhrady

Nielen malé deti nakúkajú dierami v plote a veria v tajomstvo, ktoré sa za ním objaví. My dospeláci už na tajomstvá toľko neveríme, ale niekde vo vnútri nás aspoň troška dúfame, že za plotom nebude len skládka. Ak ale pôjdeme okolo vysokého plota, cez ktorý prevísajú stvoly bambusu a konáre ginka, a vo výške očí sa nám priam ponúkne v bránke otvor na nahliadnutie, určite lákavému tajomstvu neodoláme. Poteší už len to, keď si uvedomíme, že niekto premýšľa o zvedavosti druhých s pochopením a nie s odsúdením, a celkom zámerne ju ešte podnecuje. Za takýmto plotom sme tajomstvo naozaj objavili a vďaka ústretovosti jeho majiteľa a tvorcu z neho môžeme kúsok ukázať aj vám.

Galéria

Záhrada stará približne dvadsať rokov leží celkom nenápadne vo svahu za radovým rodinným domom. Vďaka zvolenej kompozícii vyzerá omnoho väčšia než v skutočnosti je – má len 9 × 25 metrov. Ide o záhradu v ázijskom štýle a ako väčšina ázijských záhrad je hlavne z kameňa, rastlín a vody. Celou záhradou prechádza cesta spájajúca dva vchody; rovnako spája takmer celú záhradu ucelená vodná sústava.

Čajový altán – miesto na čajový obrad, ktorý je jednou z možností autorovho obľúbeného „uviaznutia v čase“. Ide o kultivovanú formu ľudského kontaktu a komunikácie, vyjadrenie duchovnej polohy bytia, nenásilia a estetický zážitok. Čaj sa aj dnes podáva v miske, ktorá má väčšinou dekor aj zvnútra – keď dopijete čaj, len vtedy vám odhalí celú svoju výtvarnú hodnotu. Miska sa pri pití drží oboma rukami, čo pomáha sústrediť sa na samotný obrad pitia čaju a ani jednej ruke nedovoľuje inú činnosť.

Čajový altán v spodnej časti záhrady	Na spodnej hranici pozemku je vchodová bránka so strieškou a okienkami. Okrem nakúkania umožňuje vstup do záhrady alebo do neďalekého lesa.

Tradičnú japonskú bránu tori tvoria dva zvislé a dva priečne trámy. Medzi dvoma priečnymi trámami býva tabuľka s nápismi. V Japonsku nájdeme brány tori najčastejšie pri tradičných šintoistických svätyniach. Sú symbolom prosperity a šťastia a zdobia vstupy a vjazdy do mnohých miest a osád. Ďalším poslaním brán tori je poskytovať miesto odpočinku vtákom. Tie sú v šintoizme považované za poslov bohov.

Schody vo svahu medzi hornou a dolnou časťou záhrady. Vľavo vedľa schodov sa zakomponovala časť určená na údržbu záhrady a malá pivnica. Na vrchole schodov je japonská brána tori.

V hornom rohu záhrady pred domom je prameň potoka, ktorý tečie celým svahom až do jazierka pred čajovým altánom. Na spevnenie svahu a riečiska potoka bolo potrebné doviezť až štrnásť ton rôznych, prevažne pieskovcových kameňov. Práca s nimi nebola vôbec jednoduchá, prístup žeriavu na pozemok bol možný len cez susedný pozemok. Tolerancia susedov i manželky musela byť pri budovaní veľkého sna o záhrade iste značná.

V hornom rohu záhrady pred domom je prameň potoka, ktorý tečie celým svahom až do jazierka pred čajovým altánom. Na spevnenie svahu a riečiska potoka bolo potrebné doviezť až štrnásť ton rôznych, prevažne pieskovcových kameňov. Práca s nimi nebola vôbec jednoduchá, prístup žeriavu na pozemok bol možný len cez susedný pozemok. Tolerancia susedov i manželky musela byť pri budovaní veľkého sna o záhrade iste značná. 

Aby sme bližšie pochopili autora tejto krásnej záhrady, dovolím si citovať jeho slová z českého vydania publikácie Bonsaje a japonské zahrady nejen v Japonsku, pretože si netrúfam zachytiť jeho myšlienky svojimi slovami:

„Zastavenie je okamih, v ktorom spočinie naše telo a myseľ. Mnohí z nás vnímame zastavenie v uponáhľanej dobe, v ktorej žijeme, a prostredí, ktoré nás obklopuje, ako nečinnosť, ničnerobenie. Každý vnímavý človek však cíti, ako je zastavenie dôležité. …Zdá sa mi, že v dnešnej dobe, ktorá preferuje aktivitu, snahu o lepšie, väčšie a dokonalejšie, sa posudzuje „zastavenie sa“ ako niečo menej aktívne, horšie, menšie a nedostatočné. A pritom je múdre načúvať myšlienkam a skúsenostiam, ktoré definovali generácie našich rodičov a prarodičov. Je dobré zamýšľať sa nad pôvodným významom ustálených spojení, porekadiel a prísloví, ktoré vznikali zo skúseností našich predkov. Len náhodne mi prišlo na um: Veľké veci sú zreteľné až z väčšieho odstupu – Ponáhľaj sa pomaly, tiež tam dôjdeš. …Zastavenie nám umožňuje pochopiť, že príroda okolo nás, celý hmotný svet, sa riadi poriadkom, do ktorého sa musia vmestiť aj tie najväčšie ambície človeka. Vďaka nemu môžeme pochopiť chyby, ktoré robíme, a vplyv našich skutkov vo chvíli, keď sa už nedá všetko vrátiť späť. Zastavenie je teda nutnou podmienkou kultivácie seba samého, našich vzťahov aj ovplyvňovania nášho okolia.“

Stred záhrady. Mostík v japonských záhradách symbolizuje prechod od známeho k neznámemu (v tomto prípade veľmi výstižne, pretože priestor na druhej strane mosta nie je vďaka stálemu tieňu a šeru bambusov z veľkej časti záhrady zreteľný). Červená farba vnáša do záhrady celoročný farebný kontrast. V ľavom rohu záhrady sa za mostíkom schováva malý kútik na posedenie.	Malé zákutie skryté za tromi druhmi bambusu. Jednoduchý a nenápadný skladací nábytok sa doslova stráca a umožňuje vyniknúť rastlinám a kameňom. Možno poslúži tomu, koho už bolia kĺby a nevydržal by kľačať na rohožiach tatami v altáne pri čajovom obrade.
V druhej časti hornej terasy, hneď pri vchode do domu (cez zimnú záhradu), je malá drevená plošina s elegantným jednoduchým posedením z tíkového dreva.	Začiatok cesty z nášľapných kameňov na hornej terase. Priestor medzi cestou a drevenou podlahou terasy sa využil na malý aranžmán tvorený tromi kameňmi uloženými na pohrabanom piesku.

Pôdorys súčasnej záhrady
Vysvetlivky k pôdorysu: 1 – vstup na záhradu z domu, 2 – záhradná bránka, 3 – čajový altán, 4 – prameň, 5 – potok, 6 – jazierko, 7 – mostík, 8 – brána tori, 9 – drevená terasa, 10 – schodisko, 11 – posedenie v zeleni, 12 – pivnička

Ing. Hana Říhová
Foto: Dano Veselský
Zdroj: časopis Môj dom