Jednoduché oplotenie za nižšie náklady
Oplotenie vymedzuje a fyzicky chráni záhradný pozemok po obvode a vzhľa-dom na jeho dĺžku je to líniová stavba vždy finančne náročná. Oplatí sa preto popremýšľať ako ušetriť pri trvalom riešení alebo či možno využiť provizórne riešenie do času, kedy budeme mať dostatok prostriedkov na trvalú realizáciu.
Galéria
Funkcia oplotenia
Najvýznamnejšou funkciou oplotenia je ochrana pozemku a majetku na ňom, zároveň vymedzuje jeho plochu a oddeľuje ho od susediacich pozemkov alebo krajiny.
Môže plniť jednu alebo viacero funkcií podľa toho s akým prostredím susedí – pozemok môže oddeľovať od rušnej komunikácie, susedovej záhrady alebo poľnohospodárskej či lesnej krajiny. Kým pred frekventovanou komunikáciou by malo mať aj proti hlukový účinok, v susedstve s voľnou krajinou má pôsobiť ekologicky, od susedov môže oddeľovať fyzicky, ale nemusí opticky.
Vo vstupnej časti musí oplotenie plniť aj prevádzkové funkcie (vstup a vjazd na pozemok cez bránku a bránu), ktorým musí byť riešenie podriadené (stabilita uchytenia, ľahkosť otvárania vyžaduje použitie určitých materiálov). Z reálneho zhodnotenia funkcie potom vyplynie, ktoré úseky oplotenia môžeme nahradiť jednoduchšími alebo lacnejšími časťami.
Cieľom je nájsť správne proporcie medzi praktickou funkciou a estetickou pôsobivosťou plota. Výber lacnejších riešení nesmie byť na úkor požadovaných funkcií oplotenia. V zástavbe treba brať do úvahy aj typy oplotení susedov, najmä vo vstupnej časti na pozemok z ulice.
Výška plota
Zvolená výška plota ovplyvňuje jeho účelnosť a vzhľad, lebo od nej závisí aj nevyhnutná konštrukcia a výber použitého materiálu. Pri rozhodovaní o výške oplotenia je potrebné brať do úvahy aj proporcionalitu medzi veľkosťou záhrady a domu.
Oplotenie do výšky 1 m je nenápadné a jeho ochranný účinok je nepatrný, preto sa hodí do okrajových polôh v kontakte s krajinou a na predely v rámci záhrady.
Plot vysoký do 150 cm tvorí už jasné ohraničenie, ale oku ešte neprekáža. V tejto výške ešte nepôsobí ako výrazná bariéra ani plné nepriehľadné oplotenie.
Plot s výškou nad 150 cm pôsobí už priestorotvorne a pri výške 170 cm je výraznou pohľadovou bariérou.
Ideálnou je výška 150-180 cm, lebo pôsobí aj ako zábrana proti preskočeniu veľkého psa. Ak táto výška nestačí ako pohľadová zábrana, je možné oplotenie v exponovaných úsekoch doplniť výsadbou živého plota.
Výška nad 200 cm už veľmi dvíha náklady na realizáciu i nároky na stabilitu konštrukcie.
Rytmus častí
Plot je líniová stavba, kde dĺžka výrazne prevláda nad výškou. Ak je dlhá línia nečlenená, jednoliata, pôsobí pri vnímaní odpudzujúco nudne, preto je namieste ju členiť použitím a rytmickým opakovaním kontrastných prvkov. Kontrastne voči vodorovnej línii oplotenia pôsobia vertikálne stĺpiky alebo medzery či prerušenia, ktoré delia líniu na časti.
Vzhľadom na výšku oplotenia je najvhodnejšia vzdialenosť medzi nosnými prvkami (stĺpikmi) 200 – 250 cm. Táto dĺžka je vhodná aj pre členenie alebo delenie rovnakých častí. Dĺžka jednotlivých polí (pri plote s podmurovkou) má byť v proporcii k výške, najlepšie v pomere 3:2 alebo 3:1. Pomer výšky stĺpika k výške podmurovky je tiež 3:1 alebo 3:2, ak chceme zvýšenou murovanou časťou viac izolovať priestor od ulice.
Šírka konštrukcie pri murovanom plote alebo podmurovke je 30 cm a viac (pri tehlovom murive i 45 cm a múre z lomového kameňa i 50 cm, gabiony môžu byť ešte širšie).
Jednoduché typy oplotenia
Jednoduché a finančne menej náročné ploty sú z lacnejších materiálov – drevené, prútené, drôtené, ktoré sú ale menej trvácne alebo priehľadné.
Ušetriť sa dá aj kombináciou lacnejších a drahších materiálov, využitím zvyškov materiálov z iných stavieb, novými technicko-vegetačnými kombináciami alebo aj využitím rýchlorastúceho živého plota.
Dôležité ale je, aby sme na lacnejší či menej trvácny plot vybrali vhodné miesto: kombinované oplotenie možno využiť vo vstupnej časti pozemku, od susedov sa môžeme oddeliť gabionovou líniou, kombinovanou s vegetáciou, od komunikácie alebo od krajiny môžeme záhradu odcloniť pletivovým oplotením umiestneným na zemnom vale a doplnenom o rôzne vysoké výsadby voľne rastúceho živého plota.
Kombinované oplotenie
Oplotenie môžeme a niekedy aj musíme materiálovo a technologicky kombinovať. Kombináciou využívame vhodné a účelom vyžadované vlastnosti každého z materiálov.
Kombinované oplotenie sa v princípe skladá z trvácnej nepriehľadnej línie, vedenej po hranici pozemku v celej dĺžke alebo na vhodných úsekoch, a priehľadných alebo nepriehľadných výplní z rôzneho materiálu. Kombinácia je v priehľadnosti (priehľadné a nepriehľadné časti) alebo v použití rôznych typov materiálu. Kombinácia je vždy cestou, ako možno ušetriť, lebo sa dá kombinovať lacnejší (dostupnejší, zvyškový) a drahší materiál.
–>
Nepriehľadnú časť tohto typu oplotenia tvorí podmurovka a stĺpiky. Najčastejšie sa robia z murovaného alebo liateho materiálu (tehlové a kamenné murivo, liaty betón, betónové prefabrikáty) stavaného na základoch. Ak ale podmurovku – resp. spodnú časť oplotenia urobíme z gabionovej konštrukcie, ktorú nekladieme na klasický základ, ušetríme na materiáli a tiež na vynechaní základov.
Výplne kombinovaného oplotenia môžu byť priehľadné, polopriehľadné i nepriehľadné, z rôznych materiálov: priehľadné z drôteného pletiva (lacnejšieho) i kovových profilov, polopriehľadné zo zvislo kladených drevených latiek alebo vodorovne umiestnených drevených dosák, nepriehľadné z vŕbového výpletu v rámoch, dreveného lamelového výpletu vodorovne alebo zvislo uloženého v ráme. Ak použijeme gabiony pre spodnú časť oplotenia, nepriehľadnú hornú časť môžeme vytvoriť aj z vybraných drevín (živý plot v gabionovom páse).
Využitie gabionov
Gabiony sú drôtené koše plnené kameňom. Kombinácia ukladaného prírodného kameňa do samostatne vytvorených drôtených konštrukcií alebo aj do vopred pripravených, vytvára systém, ktorý slúži najmä na podchytenie terénu opornými múrmi. Dá sa však využiť aj ako spodná časť oplotenia (v rozmeroch podmurovky). Voľne sypané alebo ukladané kamenivo má výhodu ekologického pôsobenia, do vnútra môžeme umiestniť aj pásy alebo kapsuly rôznej veľkosti so zeminou (s použitím netkanej geotextílie) pre výsadbu (agresívnejšej) vegetácie, ktorá bude tvoriť živú časť oplotenia. Na kameni gabionov sa môžu dobre zachytiť popínavé rastliny, ale na pripravené miesta môžeme usadiť aj skalničky a zosilniť tak prírodné pôsobenie konštrukcie.
Gabiony ukladáme na odkopaný terén do ryhy zodpovedajúcej šírky (predtým sme zlúpli ornicu do hĺbky 20 cm) na vyrovnané lôžko s 10 – 15 cm vrstvou štrku. Stĺpiky z gabionov spravidla nerobíme, na nesenie výplňových častí využívame osobitné betónové alebo kovové stĺpiky ukotvené v teréne samostatnou betónovou pätkou.
Výplne
Ako nepriehľadnú výplň jednotlivých polí môžeme medzi stĺpiky zavesiť drevené steny, či drevené rámy s prúteným výpletom.
Najlacnejšia nepriehľadná výplň je vypletaná svojpomocne z (preschnutých) vŕbových prútov v drevenom ráme z hranolov. Štyri hranoly (30 x 60 mm, s dĺžkou 1,60 – 1,80 m), po navŕtaní 6 otvorov v rovnakých vzdialenostiach na protiľahlých stranách rámu, zoskrutkujeme. Do vyvŕtaných otvorov treba vložiť vždy po troch prútoch, budú slúžiť ako zvislá osnova výpletu (na spevnenie ich treba spojiť drôtom). Potom sa vždy 2 – 3 prúty spoja do zväzku a prepletajú striedavo, košikárskym spôsobom poza alebo popred osnovné prúty. Konce zväzkov treba upevniť na vonkajšie osnovné prúty tak, aby nevyskakovali z rámu (najlepšie aj drôtom). Vypletený rám poslúži ako zábrana pred pohľadmi a prúdením vzduchu, ale neochráni pred hlukom.
Ako nepriehľadná vegetačná výplň poslúži aj živý vŕbový plot, z vŕbových konárikov napichaných do vrstvy zeminy v gabionovej konštrukcii. Rovnako možno použiť aj bambus.
Drôtené oplotenie
Drôtené pletivo z pozinkovaného drôtu je častým a obľúbeným materiálom, vhodným na rôzne typy oplotenia, no musí sa kombinovať s nosnými stĺpikmi. Ak nepoužijeme podmurovku, môžeme týmto lacným a rýchlo zhotoviteľným plotom oddeliť susedné pozemky medzi záhradami alebo koniec pozemku od polí. Ak pletivo upevníme do rámov, môžeme ho použiť i do výplní oplotenia s podmurovkou vo vstupnej časti pozemku. Je vhodné na kombináciu so živým plotom, kde tvorí zábranu pre prienik drobného zvieratstva na pozemok.
Celo drôtený plot z pletiva napnutého medzi stĺpikmi je pomerne lacný, ľahký, vzdušný a zaberá málo miesta. Je to najlacnejšie technické oplotenie, jeho nevýhodou je úplná priehľadnosť, zrejmá účelovosť a zreteľná lacnosť materiálu. Strohosť a priehľadnosť tohto plota sa dá eliminovať použitím vegetácie – porastením popínavými drevinami, obrastením kríkmi alebo predsadením živého plota.
Ďalšie druhy drôtených materiálov
Okrem najlacnejšieho drôteného pletiva možno použiť o niečo drahšie samonosné kovové, poplastované pletivo rozličných farieb, rôznych typov prepletania a veľkostí ôk.
Živý plot
Pás drevín vysadených husto pri sebe, vytvára živý plot, strihaný alebo netvarovaný, ktorý je prirodzenou vegetačnou zábranou. Živý plot sa dá vysadiť z listnatých, vždyzelených i ihličnatých druhov a môže sa uplatniť na celom našom území i v každom, i veľmi náročne riešenom, prostredí. Tŕnisté a pichľavé druhy vytvoria celkom nepriestupný plot. Vegetácia sa môže uplatniť i v kombinácii s konštrukciami, a vtedy možno použiť i popínavé druhy.
Výhodou je, že zriaďovacie náklady sú takmer vždy nižšie než u ostatných druhov oplotenia. Znížiť ich možno aj svojpomocným rozmnožením výsadbového materiálu z odrezkov. Údržba vyžaduje minimálne náklady (pri tvarovaných viac práce so strihaním) a s vekom živý plot získava na kráse.
Nevýhodou oproti stavaným plotom je to, že plný účinok zelenej steny nedosiahneme hneď, ale musíme čakať pomerne dlho (3 – 5 i 8 rokov), kým dreviny dosiahnu požadovanú výšku a očakávané izolačné vlastnosti, aj keď vyberieme rýchlo rastúci druh.
Zemný val s drôteným oplotením aj bez neho
Ako prírodná zábrana vstupu na pozemok môže poslúžiť aj kríkmi osadený zemný val. Zaberá síce viac šírkového miesta, ale môžeme naň využiť zeminu získanú pri kopaní základov pre dom, prípadne odkopanú pôdu pri hĺbení jazierka. Ak nemáme dostatok materiálu na celú dĺžku jednej strany oplotenia, môžeme zemným valom chrániť priestor za odpočívadlom.
Zemný val vytvarujeme zo zeminy a z jej zlúpnutej hornej vrstvy ornice. Pred nasypávaním treba aj v mieste línie valu (v šírke základne) zlúpnuť ornicu do hĺbky 20 cm a potom ju použiť v hornej vrstve násypu. Val má mať lichobežníkový prierez so širšou základňou na teréne, smerom hore sa násyp zužuje v sklone do 30°. Horná základňa by mala byť tiež vodorovná so šírkou asi 50 cm. Vhodná výška valu je 50 – 70 cm. Spodný okraj valu je vhodné lemovať plytkou ryhou, zachytávajúcou zosypanú alebo zrážkami strhnutú pôdu, a zaistiť obrubníkom v betónovom lôžku.
Ochranné pôsobenie valu posilní jeho osadenie vegetáciou. Výsadby majú byť riešené tak, aby ich nebolo treba ošetrovať, teda ako zahustené. Pri osádzaní strmších bočných svahov sa osvedčilo použitie povrazových sietí alebo kokosových rohoží, ktoré udržia novovysadené sadenice na výsadbovom mieste do času bezpečného zakorenenia (neskôr sa rozložia).
Na zvýšenie ochranného účinku tohto (živého) oplotenia možno riešenie doplniť o drôtené oplotenie vedené v korune valu, z každej strany odclonené výsadbami.
Výber vegetácie
Ako výsadba je vhodná zmes vyšších a nižších kríkov a trvaliek, ktorých korene poslúžia pri spevňovaní svahu. Kríky nevysádzame na korunu valu, lebo je to najsuchšie miesto, ale v hornej tretine svahu, kde sa využijú aj spevňujúce účinky prekorenenia.
Ako kostra výsadieb sa uplatnia vyššie listnaté kríky ako sú vajgely (Veigelia), kolkvítzie (Kolkwitzia), pajazmíny (Philadelphus), trojpuky (Deutzia), vyššie tavoľníky (Spiraea vanhouttei, S. arguta), vyššia ríbezľa alpínska (Ribes alpinum ´Schmidt´), zob vtáčí (Ligustrom vulgare ´Atrovirens´) alebo sadové ruže (Rosa).
Zo vždyzelených možno použiť vyšší skalník vŕbolistý (Cotoneaster salicifolius) i kalinu vráskavolistú (Viburnum rhytidophyllum) alebo vybrať aj tŕnité ako je dráč Júliin (Berberis julianae), hlohyňa šarlátová (Pyracantha coccinea), cezmína ostrolistá (Ilex aquifolium).
Doplniť ich možno do druhého radu nižšími lemovacími kríkmi s preklonenými vetvami ako sú nízke tavoľníky (Spiraea japonica, S. bumalda), ruža vráskavá (Rosa rugosa) alebo husto rastúce dreviny ako je vždyzelená levanduľa (Lavandula angustifolia). Kríky drevín možno prestriedať skupinami trvaliek, ktoré vnesú do výsadieb farebnosť.
Výber drevín a trvaliek treba prispôsobiť orientácii valu voči svetovým stranám. Na menej oslnenej strane svahu sa uplatnia pôvodom lesné trvalky ako sú astilby (Astilbe), funkie (Hosta) či alchemilky (Alchemilla), na strane obrátenej k slnku dobre porastú šalvie (Salvia), stračonôžky (Delphinium), rudbekie (Rudbeckia), vyššie floxy (Phlox).
Rýchlorastúci bambusový plot
Ak sa nechceme vzdať ekologického pôsobenia vegetačného oplotenia, ale na jeho krycí účinok nechceme dlho čakať, môžeme zvoliť bambusový živý plot.
Najvhodnejšie je založiť ho vysadením niektorej z odrôd rodu Fargesia, ktorý neodnožuje do strán a dobre znáša mráz. Drevina je husto olistená, teda dobre kryje a na zimu neopadáva. Bambusový živý plot je vhodný ako pozadie štrkového záhona, do blízkosti vody ako vegetačný prvok na kombinácie s gabionovou konštrukciou a pod.
Ako náhrada bambusu (do vyšších polôh) sa dajú použiť niektoré druhy vysokých okrasných tráv, ktorých štíhle steblá v hustých trsoch si zachovávajú krycí účinok aj počas zimného obdobia. Vhodné sú vysoké odrody ozdobnice (Miscanthus), prosa (Panicum ´Strictum´) a bezkolenca (Molinia), ktoré ale treba na jar zrezať, aby znova zeleno obrazili.
TEXT: Ing. Ľubica Lešinská, PhD.
FOTO: autorka, archív redakcie
ZDROJ: Časopis Urob si sám
Komentáre