Ako sa starať o pôdu, pasienok či lúku, ak ju chcete užívať na chov domácich zvierat alebo pestovanie
Máte pôdu, lúku či pasienok a chceli by ste ju začať užívať na chov domácich zvierat, pestovanie, prípadne ju pomocou hnojenia zotaviť, avšak nemáte s tým skúsenosť? Na najčastejšie otázky týkajúce sa takýchto plôch vám odpovedá skúsený farmár Martin.
Galéria
Na otázky o hospodárení s pôdou odpovedá a radí Martin Bagar, známy z televíznej obrazovky a youtube kanálu Hospodár Martin.
Chcete byť malým farmárom amatérom, sedliakom náturistom, drobným kopaničiarom, nadšencom vidieckeho spôsobu života, ale neviete, ako začať? Hoci nie ste z tohto oboru, nemáte takmer žiadne skúsenosti s obhospodarovaním väčšej plochy, alebo ste úplný začiatočník, dôležité je, že máte veľkú chuť a odhodlanie pustiť sa do niečoho nového.
Počet zvierat na plochu
Mám 5 ha pôdy, chcem si založiť farmu a chovať ovce a kravy na mlieko. Koľko kusov môžem na tejto ploche chovať?
Naši dedovia sa držali zásady, že každá krava potrebuje plochu 1 ha. Dnes ide o označenie 1 krava = 1 VDJ (veľká dobytčia jednotka). Avšak moja skúsenosť ukazuje, že pri suchých letách, keď tráva rýchlo vyschne a zvieratá sa nemajú na čom pásť, potrebujem na každú kravu 2 ha lúky. Iba tak dokážem byť v krmive sebestačný. Pri extrémnom suchu počas leta vám totiž po prvej kosbe už do jesene nenarastie druhá kosba (otava alebo mládza). Na Liptove a Orave tento problém možno nie je taký vypuklý, ale u nás v okrese Piešťany to tak je. Pri ovciach a kozách sa počíta 0,15 VDJ na ovcu/kozu. Čiže ak chcete chovať 7 oviec/kôz, potrebujete 1 ha lúky. Takéto „prepočítavacie“ koeficienty majú všetky druhy hospodárskych zvierat.
Napríklad:
- teľa do 6. mesiaca = 0,2 VDJ
- hovädzí dobytok 6 až 24 mesiacov = 0,6 VDJ
- hovädzí dobytok starší ako dva roky = 1 VDJ
- ovce a kozy staršie ako 12 mesiacov = 1 VDJ
- vôl ťažný = 1,5 VDJ
- výkrmová ošípaná viac ako 50 kg = 0,30 VDJ
- chladnokrvný kôň = 1,4 VDJ
- teplokrvný kôň = 1,2 VDJ
- sliepka = 0,004 VDJ
- hus = 0,008 VDJ
- kačica = 0,004 VDJ
- morka = 0,007 VDJ
Podrobnejšie informácie nájdete na www.podnemapy.sk.
Čiže prenásobím všetky svoje plánované zvieratá jednotlivými koeficientmi, sčítam tieto hodnoty a dostanem jedno číslo. Napríklad 3,22 VDJ. Z toho viem vydedukovať, že na dorobenie vlastného krmiva potrebujem minimálne 3,22 ha pôdy. To, či to dokážete, či na to máte technológie, stroje, čas a podobne, je už iný problém. Samozrejme, vždy si môžete krmivo zakúpiť. Lenže to už je ekonomika chovu úplne inde a už nie ste farmár, ale chovateľ.
Nedopasky na lúke
Mám pri dome lúku, kde pasiem zvieratá – ovce a kozy. Na lúke vynechávajú niektoré plochy, na ktorých začínajú rásť kroviny. Čo s tým?
Áno, na každom pasienku vznikajú plochy, kde rastú rastliny, ktoré zvieratám nechutia a oni ich obchádzajú. To sú takzvané nedopasky. Ďalšie plochy, ktoré obchádzajú, sú tie, kde vylučujú výkaly a močia. Omočené miesta omyje dážď, to riešiť nemusíte. No výkaly a nedopasky sú problém, ktorý riešiť musíte. Nielenže sa vám takýmto spôsobom znižuje výmera a množstvo krmiva, ktoré pasienok produkuje (pri zanedbanej lúke to je aj 20 %), ale sa vám aj vysemeňujú a rozmnožujú také druhy bylín, o ktoré na lúke nestojíte.
Riešenie je nutné a nie veľmi zložité. Profesionálni farmári používajú mulčovače a traktorové kosy na nedopasky a lúčne brány na výkaly, krtince a drobné nerovnosti. Malí si musia poradiť s dostupnými zdrojmi. Na kosenie nedopaskov môžete použiť ručnú kosu, krovinorez, ale aj vašu domácu kosačku. Na výkaly a krtince viete použiť svoje auto 4 × 4, štvorkolku či malotraktor, za ktoré na lanách alebo reťaziach uviažete primerane dlhé brvno, H profil, dubový hranol, ktoré môžu byť uviazané aj v dvoch, troch radoch. Čím je ich hmotnosť väčšia, tým lepšie.
Taktiež by sa dali použiť aj staré poľné brány, ktoré sa po dvoroch ešte hojne povaľujú. Neodporúčam ich však používať ostňami nadol, ale naopak. Ostňami nahor. Narušenie trávnej mačiny otvorí cestu burinám, ktoré sa rozširujú vzduchom. A môžete tak nechtiac pomáhať šíreniu burín, ktoré na pasienku nechcete. Ak nič z vymenovaného nemáte k dispozícii, ostávajú vám už len hrable a prechádzka po lúke.
Rada pre hospodára začiatočníka
Pri svojom dome mám pozemok, ktorý by som chcel začať obhospodarovať a gazdovať na ňom. Čo by ste mi poradili?
Dôležité je zvážiť svoje technické a časové možnosti, ale najmä vybrať si plodinu, ktorú dokážete vo svojom okolí predať, prípadne sám spotrebovať. Uvediem príklad: vysadíte si pšenicu pre sliepky. Nemáte síce traktor ani žiadne poľnohospodárske náradie, ale spoliehate sa, že si niekoho na to zoženiete. V tomto prípade ide o orbu, sejbu a pravdaže i kombajn. Nakoniec sa dostanete v nákladoch na takú sumu, že si to obilie môžete radšej kúpiť a ušetríte si čas a starosti.
Preto v tomto prípade zvážte, či nie je rozumnejšie spraviť sliepkam na pozemku napríklad zelený výbeh, vysadiť ovocné stromy a úžitok bude dvojaký. Zelený výbeh poskytne hydine veľmi veľa kvalitnej potravy, a to doslova zadarmo. Ak môžem odporučiť, púšťajte sa teda len do toho, čo dokážete svojpomocne zvládnuť a hlavne produkt predať alebo spotrebovať pre svoje potreby.
Hnojenie a zvýšenie úrodnosti pôdy
Ako mám hnojiť svoju lúku či pôdu pri dome?
Odborníci a profesionáli to robia tak, že si dajú spraviť rozbor svojej pôdy, čím zistia množstvo jednotlivých živín vo vzorke. Odborne ide o agrochemický rozbor pôdy.
Najdôležitejšie sú živiny:
- N – dusík,
- P – fosfor,
- K – draslík,
- Mg – horčík,
- Ca – vápnik.
Potom skutočnosť porovnajú s potrebami plánovanej plodiny, vypočítajú rozdiel a aplikujú presne to, čo danej parcele chýba. Priemyselné hnojivá stoja peniaze, ktoré však chcete ušetriť. Ak nebudete poriadne počítať, môžete si pôdu umelými hnojivami predávkovať, čo sa negatívne prejaví na kvalite vašej úrody (obsah dusičnanov). Siahnite radšej po prírodnom hnojení. Maštaľný hnoj, kompost, mulčovanie. Takýmto hnojením pôdu len ťažko predávkujete. Naopak, kŕmením dážďoviek si výrazne zlepšíte jej kvalitu.
Pri hnojení pozemku platí taká zásada, čo z pôdy odchádza, to tam treba vrátiť. Preto sa všetky pozberové zvyšky snažte vrátiť späť. Napríklad ak máte vlastné obilie, zrno sa vracia v truse sliepok, slama v hnoji ako podstielka. Keď pestujete zeleninu pre seba, tie živiny, ktoré skonzumujeme, z pôdy odchádzajú nenávratne preč do žumpy alebo kanalizácie. Tieto živiny treba doplniť extra.
Naši predkovia tento problém neriešili, lebo obsah latríny išiel späť do záhrady, ale dnes sú časy iné. Pomôcť si vieme extra dávkou kompostu, prípadne extra dávkou hnoja. To, ako sa vám so živinami darí nakladať a čo sa v pôde deje, zistíte občasným rozborom. Nebojte sa, nejde o žiadnu nákladnú operáciu. Laboratória nájdete na internete. Časť živín sa do pôdy dostáva aj rozpadom minerálov v pôde, vetrom a z vesmíru. No to netreba brať do úvahy.
Ako zvýšim úrodu na svojom pozemku?
Je úplne jedno, či ide o trávu, alebo zeleninovú záhradku. Rozdiel medzi nehnojenou, zanedbanou pôdou a vyhnojenou, správne ošetrenou pôdou môže byť až dvojnásobok úrody. Pri tej istej prácnosti môžete mať podstatne vyššie výnosy. Volá sa to intenzifikácia. Veľmi dôležité je začať rozborom pôdy a stanoviť si obsah živín. Podľa toho budete vedieť, čo vašej pôde chýba a čo treba doplniť.
Ďalej si treba uvedomiť, že pôda je veľmi komplexný prírodný prvok plný života. Pre vašu úrodu pracujú aj pôdne baktérie, pôdne červy, hmyz atď. Taktiež je veľmi dôležité aj správne spracovanie pôdy. Všetky potrebné informácie a hodnoty sú dostupné na internete, prípadne sa môžete poradiť s odborníkom vo svojom okolí. Každá plodina má však iné požiadavky a bez samoštúdia alebo skúsenosti to vôbec nebudete mať jednoduché. No ako hovorím, tí z vás, ktorým sa nechce študovať a počítať, hnojom a kompostom nikdy nič nepokazíte.
Zdroje informácií o pôde
Aké zdroje informácií o pôde odporúčate?
Určite by ste si mali preštudovať:
- www.podnemapy.sk,
- ohľadom vlastníckych vzťahov www.katasterportal.sk,
- Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy www.vupop.sk.
Tu by som začal. Ďalším vyhľadávaním na internete môžete načerpať aj ďalšie informácie. Množstvo informácií sa dá získať aj na pôde Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. V Nitre sú sústredené aj výskumné poľnohospodárske inštitúcie a každá sa snaží publikovať. V každom prípade si môžete byť istí, že spoznať svoju pôdu je ozajstná veda.
Ako veľmi škodia pôde ropné látky?
Veľmi. V škole ma učili, že jeden liter nafty znehodnotí milión litrov pitnej vody. Neviem, či to je pravda, ale konám podľa toho celý život. Pretože každému z nás sa určite stala príhoda s vyliatym ropným produktom kamsi na zem. Očakáva sa, že my, ktorí máme vzťah k pôde, sa k nej budeme správať maximálne nadštandardne ohľaduplne a šetrne. Ropné produkty preto do pôdy jednoznačne nepatria a treba spraviť všetko preto, aby ste ich únik zminimalizovali.
V prvom rade nechoďte na pole s „olejničkami“. Keď príde k nehode, situáciu riešte urýchlene absorbérom ropných látok. Keď nie je poruke, pomôžu aj piliny a hobliny. Tie viete následne spáliť. Nie je to síce optimálne a oficiálne riešenie, ale stále lepšie ako nechať to na pôde. Na trhu sú však dostupné aj prípravky – enzýmy alebo baktérie, ktoré „požierajú“ ropné látky.
Hoci priamy vplyv na pôdu malý únik ropy nemá, pôda svojimi filtračnými vlastnosťami vyrába pitnú vodu, preto je jej ochrana veľmi dôležitá.
Zloženie trávneho porastu a kroviny
Ako viem na lúke zmeniť druhové zloženie trávneho porastu?
Profesionáli to robia špeciálnymi sejačkami, ktoré pracujú na princípe rozrezania pôdneho drnu, otvorenia, vloženia semienka a následného pritlačenia pôdneho drnu (mačiny) na pôvodné miesto. Čiže po prejazde sejačky ani nevidíte, že sa niečo dialo. Ak je váš pozemok väčší, dá sa uvažovať nad prenájmom takejto sejačky formou poskytnutej služby od miestneho farmára alebo na VÚTPHP (Výskumný ústav trávnych porastov a horského poľnohospodárstva) si ju viete zapožičať. Veľkou výhodou tejto štátnej inštitúcie je, že vám namiešajú presne takú trávnu zmes, akú potrebujete.
Ak máte menšiu výmeru a nechce sa vám rýľom nadvihovať drn a ručne vysievať, môžete použiť metódu našich octov. V senníku každý rok pozametali podlahu a tú mrvu so semenami rozhádzali po lúke a následne to pobehali klasickými poľnými bránami s hrotmi otočenými v smere jazdy. Výsledok sa síce nedá porovnať s prácou sejačky na prísev, ale bolo to lepšie, ako nerobiť nič.
Ďalším spôsobom zlepšenia zanedbanej lúky je jej pravidelné kosenie a odstraňovanie sena. Je pokusmi a skúsenosťami dokázané, že na opustenej nekosenej lúke dochádza k poklesu počtu druhov tráv a bylín, nastupujú kroviny a ak človek a zvieratá nezasiahnu včas, lúka sa postupne začne meniť na prirodzený mladý les. Takže kosiť, kosiť, kosiť. Iba tak si naše lúky zachránime.
Lúka mi zarastá krovinami, ako si s nimi najlepšie poradiť?
Čo sa dá pokosiť vašou kosou, pokoste. Nič to, že kríčky budú v sene. Zvieratá si to svojimi papuľkami preberú a skončia v podstielke a hnoji. Vrátia sa vám teda vo forme hnojiva späť. Čo ostane, môžete štiepkovať. Keď nemáte štiepkovač, môžete použiť motorovú pílu. Dôležité je kríky odrezať čo najnižšie pri zemi, aby vám o rok pri kosení nezavadzali. Ak máte k dispozícii dostatočne veľký prostriedok, odporúčam kríky vytrhať aj s koreňmi. Buď lanom, alebo existujú aj špeciálne kliešte na vytrhávanie krovín do zadného trojbodového závesu traktora.
Ochrana veľkej lúky
Mám veľkú lúku, na ktorej je mnoho krtincov. Ako mám proti tomu bojovať?
Opýtam sa inak. Prečo mám bojovať proti niečomu, čo na tú lúku patrí? Nebojoval by som s nimi. Tešil by som sa z každého krtka, lebo vám prevzdušňuje pôdu, zväčšuje jej schopnosť absorbovať dažďovú vodu. Živí sa škodlivým hmyzom. Na lúke vám je to síce jedno, ale v sadoch a záhradách je doslova užitočným pomocníkom. Jeho premnoženie signalizuje, že vaša pôda je plná života, a to je dôvod na radosť.
Pôdu z krtincov môžete pozbierať ako základ výsevného substrátu, dať do kompostu alebo jednoducho roztiahnuť po povrchu. Ak v pôde nie je dostatok potravy, krt odchádza. A to je pre vás signál, že kvalita vašej pôdy klesá a je čas začať rozmýšľať nad nápravnými opatreniami.
Mám veľkú lúku, turisti mi tam chodia robiť neporiadok, ohnisko, zakaždým na inom mieste. Nechcem tam stavať plot, čo mám robiť? Ako ju chrániť?
Tak to je otázka z úplne inej kategórie medziľudských vzťahov. Ak sú to ľudia, ktorých osobne poznáte, odporúčam zobrať fľašku vína alebo nejaký váš domáci produkt a prisadnúť si na priateľský pohovor. Ak tých turistov osobne nepoznáte, odporúčam vkusné informačné tabule, ktoré ich budú informovať a budú v súlade s vašimi predstavami.
Taktiež odporúčam vybudovať ohnisko (zabránite tým nekontrolovanému putovaniu s ohniskom po pozemku) a aj odpadkový kôš s prosbou, aby si svoje odpadky zobrali so sebou. Mám skúsenosti, že tento prístup funguje. A nebude vás to veľmi zaťažovať. Osobne si myslím, že tabuľka Zákaz vstupu – Súkromný pozemok váš problém nevyrieši. Nemôžete tam predsa chodiť každý deň na kontrolu. Vhodnejšie je ľudí usmerniť.
Ako na krásnu kvetinovú lúku
Túžim premeniť svoju lúku na krásnu kvetinovú. Takú tú rozprávkovú. Ako na to?
Tak toto je veľká výzva! Včely vás za takúto lúku budú milovať. Úloha to však nie je jednoduchá ani lacná. Najjednoduchšie je kúpiť si špeciálnu medonosnú zmes semien a aplikovať ju na rozpracovanú pôdu kultivátorom. Zmes obsahuje borák, nevädzu, krásku, vlčiak moldavský, dychušku ročnú, nechtík, tiechu východnú, ľan obyčajný, pohánku, šalviu, sedmokrásku, zvončeky, medovku, vtáčiu nohu, mak, marvel, ďateliny, oregano a podobné typy bylín. Čím pestrejšia zmes, tým lepšie.
Výsev sa robí na holú pôdu. Odmenou bude krásna lúka už v prvom roku. Náklady dosahujú minimálne 25 až 50 €/100 m² plus náklady na obrobenie pôdy. Toto je rýchly spôsob. Zdĺhavejší a lacnejší spôsob je vlastná produkcia semien a ich postupné dosievanie na pozemok. Výhoda je kosenie raz ročne po odkvitnutí, zbere semien, respektíve ich vysemenení.
Text: Martin Bagar
Foto: Miro Pochyba, shutterstock.com
Zdroj: časopis Urob si sám
Komentáre