Chováte nejaké hospodárske zviera a susedovi to vadí? Ako riešiť susedské vzťahy pri chove zvierat

Chováte nejaké hospodárske zvieratko a vadí to vášmu susedovi? Zápach zvierat, hnoja, vaša poľnohospodárska činnosť. Vedzte, že tieto chovateľské problémy nie sú vôbec ojedinelé.

Galéria

Radí Martin Bagar, známy z televíznej obrazovky a youtubového kanálu Hospodár Martin

Pri akýchkoľvek naštrbených susedských vzťahoch majú obe strany vždy svoju pravdu, čo vedie často k hádkam, sporom, ktoré občas musí riešiť aj súd. Zákon sa síce snaží riešiť aj susedské vzťahy, ale problematika je taká rôznorodá, že nedokáže byť všeliekom a riešiteľom všetkých našich problémov so susedom. A povedzme si úprimne, vyhratý súdny spor vám priateľstvo so susedom nevytvorí. Naopak, jeho frustrácia a sklamanie spôsobí, že zrejme na celý zvyšok života získate nepriateľa hneď za plotom. Preto sa poďme spolu pozrieť na možnosti, aby ste takto ďaleko nemuseli zachádzať.

Z osobnej skúsenosti môžem povedať len to, že v takomto prípade treba začať u seba. Napríklad, výberom vhodnej lokality pre svoju činnosť, ktorej sa chcem venovať. Pri jej výbere by základným predpokladom malo byť, aby ste ňou nikomu neprekážali. To, že máte pozemok po rodičoch, neznamená, že to budú vaši susedia rešpektovať aj napriek tomu, že si na svojom pozemku môžete robiť, čo chcete. Toto, žiaľ, už v dnešnej súčasnej spoločnosti veľmi nefunguje.

Moderná spoločnosť

Viacero dedín, ktoré sa nachádzajú v blízkostí miest, má všeobecné záväzné nariadenie, ktoré zakazuje chov hospodárskych zvierat. Pýtate sa, že ako k tomu došlo, keď predkovia tých obyvateľov tam ešte pred pár rokmi veselo gazdovali a chovali zvieratá? Príčinou tohto javu je moderná demokratická spoločnosť. Ľudia z mesta snívajú o živote na dedine, pretože v meste sa im aj podarí zarobiť dostatok prostriedkov na stavbu rodinného domu. Obce zasa vítajú nových obyvateľov, lebo získajú viac peňazí z podielových daní, z predaja pozemkov, z fondov na rozvoj infraštruktúry a tak ďalej. Noví obyvatelia pribúdajú a často postupne populačne prevýšia pôvodné obyvateľstvo. A práve vďaka modernej demokratickej spoločnosti, v ktorej žijeme, sa postupne dostávajú aj do obecného zastupiteľstva, kde získajú zákonnú moc zakázať chov hospodárskych zvierat. A v tomto momente začnú problémy pre starousadlíkov, ktorí veľakrát nedokážu ani pochopiť, prečo jeho dedo, otec chovať mohli a on už nemôže. A podobné problémy môžu nastať aj u človeka, ktorý sa prisťahuje na dedinu s chovateľskými ambíciami.

Určite ste si aj vy všimli, že dnešná dedina je už iná. Aj vidiecke obyvateľstvo chce a snaží sa žiť moderným mestským spôsobom života. Vykosený trávnik okolo domu, bazén, vydláždené chodníky a cesty, okrasné záhony, malá úžitková záhrada. Dnes máme na Slovensku obce, kde je dokonca zakázaná víkendová jazda s traktorom, kosenie trávnika či chov kohúta. Takže je logické, že keď máte na dlažbe kravinec, na tráve pri bazéne slepačinec, pri grilovaní s priateľmi vám smrdia susedove ošípané, susedov pes sa pravidelne podhrabáva na váš pozemok, mačky chodia na toaletu do vašej záhradky, kohút vám nedovolí spávať a podobne, začína kolotoč nepríjemných rozhovorov, hádok, udaní a oznámení, ktoré majú od priateľstva ďaleko.

Farmárove dobré rady

• Ak sa chcete úprimne vyvarovať takýmto problémom, začať musíte od seba.
• Napríklad na minimalizáciu negatívnych dopadov na susedov môžete použiť moderné technológie.
• Vždy je lepšie informovať suseda o vašom zámere, skôr ako začnete chovať veľké zvieratá. Vypočujte si jeho obavy i návrhy.
• Dodržiavajte dohodnuté dohody so susedom.

Čo vás trápi najčastejšie

Sused chová ošípané (asi 10 ks) v chlieve asi pol metra od nášho spoločného plotu. Okno z chlieva smeruje na môj pozemok a ide z neho neskutočný zápach na celý môj pozemok. Čo mám robiť?

Z otázky nie je zrejmé, kto sa ku komu prvý prisťahoval, prípadne v ktorom momente vám začali ošípané vadiť, ale keby bola medzi susedmi od začiatku vhodná komunikácia a občas nejaká zabíjačková pozornosť na ochutnanie, situácia by mohla byť o niečo viac priaznivejšia. Odporúčam stretnutie so susedmi a porozmýšľanie nad tým, čo situáciu vyrieši. Zamurovanie okná a komínové vetranie do hora? Zmena podstielania a frekvencie čistenia, plný plot, presťahovanie chlieva? Toto môže vyriešiť problém za predpokladu, že obe zúčastnené strany chcú nájsť spoločnú reč, nájdu si čas na spoločné stretnutie a vzájomné vzťahy nie sú úplne rozbité. Ak sa už dostali do štádia, že nedokážete spolu komunikovať treba zainteresovať tretiu stranu (obec, mediátora, súd). Toto by však mala byť ozaj až posledná možnosť.

Aká je minimálna vzdialenosť medzi objektmi na chov a rodinným domom?

Aktuálne platí, že vzdialenosť medzi rodinnými domami je minimálne 7 metrov, v stiesnených územných podmienkach je znížená na 4 metre a od hranice pozemku je potrebné dodržať minimálne 2 metre. Vzdialenosť hospodárskej budovy od suseda prípadne rodinného domu stavebný zákon neurčuje. Je to teda na dohode s dotknutým susedom a najväčší dôraz je kladený na to, že uvedená stavba nesmie svojou funkciou obťažovať suseda a obmedzovať mu využívanie jeho pozemku. Samozrejme, že legislatíva sa vyvíja a nie je vylúčené, že sa časom nejaký predpis vytvorí. Moja skúsenosť pri schvaľovaní dojárne a mliečnice pre kravy bola, že úradný veterinár, ktorý mi schvaľoval produkciu mlieka, mal svoju požiadavku na vzdialenosť od obytného objektu, ale nemal to podopreté žiadnym predpisom ani zákonom, takže to bolo len odporúčanie.

Ak chcem začať s chovom zvierat v meste, musím mať súhlas od susedov?

V prvom rade si na miestnom úrade zistite, či to nie je doslova zakázané. A potom odporúčam ísť za susedom a porozprávať sa o tom. Môžete sa dozvedieť aj veci, o ktorých ste netušili, a vyhnete sa nepríjemným prekvapeniam. Vymyslite spolu, ako na to, aby mu to neprekážalo, a máte vyhrané. Ja som napríklad susedov informoval aj v prípade, že som si prenajal obecný pozemok v ich susedstve. Vo väčšine prípadov som mal pozitívnu reakciu, ale mal som aj prípad s opačnou reakciou.

Od štátu (SPF) som si chcel prenajať asi 1 ha veľký pozemok, ktorý bol opustený, spustnutý, zarastený. Chcel som na ňom pásť cez vegetačné obdobie jalovice. A hoci som mal so susedom tohto pozemku solídne vzťahy, oslovil som ho a oboznámil s mojou ideou a či by mu to nevadilo. Argumentoval som mu, že by ten pozemok nezarastal a bolo by im veselšie. Avšak dostal som zamietavú odpoveď, lebo sused o to vôbec nestál. Jemu vyhovoval pozemok tak, ako bol. Takže som si pozemok neprenajal a naše vzťahy zostali naďalej veľmi korektné. Život mi postupne prihral ďalšie príležitosti a pozemky, kde to vlastníkom a susedom neprekážalo. A moja živnosť tým nijako neutrpela.

Na koho sa obrátiť v prípade, že ma obťažujú susedove zvieratá?

V prvom rade skúste suseda. Je to najjednoduchšie a najefektívnejšie riešenie. Vedieť sa dohodnúť je doslova zlato. Žiaľ, občas to už nejde a vtedy treba postupovať spomínanou úradnou cestou. Musím uznať, že občas môžete naraziť aj na suseda, ktorý môže trpieť psychickou poruchou, kde už prestávajú fungovať logické argumenty a žiadna dohoda nie je možná. Vtedy treba zvážiť, či nie je rozumnejšie od vašich plánov dočasne upustiť a nechať čas vyriešiť váš problém.

Je možné uhynuté zviera zakopať na pozemku?

Áno, pri niektorých druhoch to možné je a podrobnosti, podmienky, postup si treba naštudovať vo Vyhláške 148/2012 Z. z. ktorá vám vysvetlí, ako správne odstraňovať telá spoločenských a aj koňovitých zvierat. Tak isto sa dozviete, ako postupovať pri uhynutých hospodárskych zvieratách.

Pýtajte sa farmára ussporadna@jaga.sk

Text: Martin Bagar
Foto: Miro Pochyba, Shutterstock
Zdroj: Časopis Urob si sám