Ako získať zdravé a lacné mlieko z vlastného chovu kôz

Dávne príslovie, že „koza je kravička chudobných“, skúsenosti mnohých pozmenili na „koza je mliekarňou pre tých, čo chcú byť dlho zdraví“. Veď kozie mlieko pomáhamnohým dojčatám neznášajúcim kravské mlieko, alergikom či astmatikom.

Galéria

Spomedzi úžitkových zvierat má koza najširšie potravinové spektrum. Vyberá si to, čo jej najlepšie chutí, pretože dobre rozozná chuť sladkú, kyslú, horkú i slanú. Práve z tohto dôvodu sú pestované, skoro monokultúrne trávniky pre kozy veľmi chudobnou, málo pestrou pastvou. Kozy sa preto ani nehodia na funkciu tzv. živých kosačiek pestovaných trávnikov. Keďže zhodnocujú aj ťažko stráviteľné a na bielkoviny chudobné krmivo, môžeme bez nadsadenia povedať, že kozy sú vysoko ekologické zvieratá.

VÝBER OSVEDČENÝCH PLEMIEN

Kupované zvieratá by mali mať rodokmeň daného chovu i zdravotnú kartu so záznamom (napríklad o očkovaní). Priamo u chovateľa si obzrieme aj chovateľské prostredie a jeho hygienu. Nakupovať môžeme aj na chovateľských burzách, kde je väčší výber zvierat a dá sa dohodnúť aj o cene. Samozrejme, vyberáme si plemená, ktoré majú veľmi dobrú dojivosť.

Koza sánska

V Európe je najvýkonnejším dojným plemenom sánska koza, ktorá dala šľachtiteľský základ aj našej bielej koze. Sánska koza dosahuje produkciu mlieka za laktačné obdobie rovnú až 20-násobku svojej hmotnosti. Najvyššia úžitkovosť sa dosahuje celoročným ustajnením a optimalizovanými kŕmnymi dávkami. Pochádza zo Švajčiarska, je biela, bezrohá, krátkosrstá, vhodná na pasenie i stajňový chov na mlieko, mäso i kožu. Výška v kohútiku cap (koza) 80 – 95 (75 – 85) cm, živá hmotnosť 75 – 95 (50) kg, priemerná dojivosť 750 kg, rekordná 3 500 kg pri ideálnom kŕmení. Orientačná cena 100 eur za 2-ročnú kozu.

Koza biela krátkosrstá

Vznikla krížením českých a slovenských kôz so sánskym plemenom s prídavkom bulharskej a rumunskej krvi. Je to bezrohé plemeno vhodné na individuálny i stádový chov na oplotenom pasienku, na dojenie ručné i strojné. Výška v kohútiku cap (koza) 75 – 85 cm (70 – 80 cm), živá hmotnosť 80 – 90 kg (50 – 60 kg). Dojivosť 800 – 1 000 kg, tučnosť mlieka 3,5 %, bielkoviny 2,8 %, plodnosť 200 %, hmotnosť kozliatok v 70 dni 15 kg, denné prírastky do 200 g. Orientačná cena 60 eur za 2-ročnú kozu.

Koza hnedá krátkosrstá

Je veľmi pekne hnedosfarbená s čiernymi ozdobami, odolná, dobre chodiaca, prispôsobená tvrdším chovateľským podmienkam, bezrohá i rohatá. Výška v kohútiku cap (koza) 70 – 80 cm (65 – 75 cm), živá hmotnosť 70 – 85 kg (45 – 50 kg). Dojivosť je 800 – 900 kg s tučnosťou 3,6 %, bielkoviny 2,7 %, plodnosť 190 %, živá hmotnosť kozliatok v 70 dni 15 kg, denný prírastok do 190 g. Orientačná cena 85 eur za 2-ročnú kozu.

Koza anglonubijská

Vznikla krížením plemien indických a sudánskych s ďalším krížením v Európe a selekciou na vysokú dojivosť. Je to plemeno bezrohé, hnedé alebo inak sfarbené, s dlhými visiacimi ušami, pevne stavané a dobre svalovité. Má aj veľmi chutné mäso a dojivosť až 2 000 kg, denne nadojí 5 – 6 kg, živá hmotnosť 90 – 100 kg (70 – 80 kg). Plodnosť je až 246 %. Orientačná cena: 190 eur za 2-ročnú pripustenú kozu.
Internetové cenové relácie kôz sú veľmi variabilné, a preto je lepšie sa na chovateľských burzách dohodnúť priamo s chovateľom.

AKO KOZA TRÁVI

Žiadny cicavec nedokáže stráviť celulózu (trávu, listy), a predsa prevažná časť stravy kozy obsahuje celulózu a ďalšie ťažko stráviteľné polysacharidy s veľmi malým množstvom bielkovín. Napriek tomu koza produkuje množstvo mlieka a mäsa s oveľa vyšším obsahom týchto bielkovín. Ako je to možné?

Príroda namiesto jedného žalúdka vytvorila kozám dokonca štyri žalúdky. Dvom z nich (bachoru a čepcu) ešte pridala aj početné mikroorganizmy, ktoré bohato vláknitú a ťažko stráviteľnú stravu menia na ľahšie stráviteľnú a súčasne z nej vyprodukujú aj množstvo bielkovín vrátane seba samých i ďalšie výživné a ochranné látky. Následne až vo štvrtom, tzv. pravom žalúdku (zvanom tiež slez) pomocou tretieho žalúdka (knihy) nastáva klasické trávenie. Ako každý prežúvavec, tak aj koza je „baktériožravec“, čím získava bielkoviny. Z tohto hľadiska my ani tak neživíme kozu samotnú, ale baktérie, ktoré v nej sú.

Pre dospelú kozu je pri trávení veľmi dôležitý bachor. Už pri kozliatkach sa musí bachor postupne, ale správne rozťahovať a rozvíjať, aby bol v dospelosti dostatočne objemný a funkčný. Je preto dôležité už relatívne skoro začať prikrmovať kozliatka vláknitou stravou a mlieko a vodu musia cicať zhora, aby naťahovali krk.

AKO PÁSŤ KOZU?

Mikroorganizmy sa v kozích žalúdkoch nedokážu rýchlo prispôsobiť prudkým zmenám krmiva, ktoré občas urobíme, čo môže mať za následok vážne ochorenie kozy. Z tohto dôvodu robíme všetky zmeny krmiva pomaly a postupne, najmä prechod zo zimného suchého objemového krmiva na jarné zelené a šťavnaté krmivo, ktoré má aj vyšší obsah bielkovín. Dojná koza by ich mala mať v kŕmnej dávke aspoň 16 %. Dojnica má vyššie nároky aj na vápnik a stopové prvky.

Pasenie kôz sa začína asi v polovici apríla, keď porast dosiahne výšku šírky dlane. Najmä vtedy, ak v paši prevláda ďatelina, sa kozy väčšinou veľmi hltavo pasú, čo im môže spôsobiť vážne tráviace problémy, a preto musíme príjem zelenej potravy vyrovnávať dostatkom sena, slamy alebo suchých repných rezkov. V prvý deň nechávame zvieratá pásť sa len pár minút a ďalších 7 – 14 dní tento čas pomaly predlžujeme a kozy pozornejšie sledujeme.

Koza si spásanie delí na približne 20 kratších úsekov, ktoré strieda s hľadaním a výberom vhodných rastlín a s chvíľkami na prežúvanie. Len málo času venuje dôslednému prežúvaniu práve prijatej vláknitej potravy. Keď je v pokoji, väčšinou ležiac, vyvrhne sústo z bachora do tlamy a znovu ho prežúva. Prežúvanie začína asi 30 – 60 minút po prijatí potravy. Proces prežúvania prebieha denne 8 – 10 hodín a je rozdelený na viac kratších úsekov, s jedným dlhším okolo obeda, vtedy by mala mať koza viac pokoja.

KRMIVO PRE KOZY

V lete je základom zelené krmivo – tráva a byliny na paši alebo nakosené krmivo. Suché objemové krmivo využívané predovšetkým v zimnom období je seno (základné a najdôležitejšie), ale aj pšeničná slama alebo slama zo strukovín bohatšia na bielkoviny, príp. i ovsená. Veľmi dôležitý je spôsob a uskladnenia sušenia, a to tak, aby nezmoklo a aby nesplesnivelo. Kvalitné seno môže ušetriť aj časť jadrového krmiva.

Šťavnaté krmivá:

• kŕmne okopaniny: kŕmna repa, kvaka, cukrová repa, ale i mrkva, červená repa; ovplyvňujú plodnosť a vývoj mláďat a sú aj prevenciou vnútorných parazitov,
• odpad zo zeleniny a opadané jadrové ovocie: je to vítaná malá zmena v kŕmení, ale všetko musí byť čisté a zdravé; zemiakové šupky i zemiaky musia byť uvarené,
• vetvičky a listy: kozy majú rady kríky i kôru stromov, preto pred nimi musíme stromy v záhrade chrániť. Veľmi dobre však zhodnotia všetok nejedovatý živý odpad pri prerezávaní stromov a kríkov – či už v predjarí, alebo tiež za vegetácie (dôležité je, aby nebol postriekaný pesticídmi).

Jadrové krmivá a doplnky:

• jadrové krmivá: sú to väčšinou krmivá bohaté na sacharidy, ale aj bielkoviny, ako napríklad ovos, jačmeň, kukurica, pšenica a jej klíčky, sójový šrot, sušené repné rezky; tieto krmivá pred podávaním zošrotujeme a dávkujeme opatrne,
• minerálne doplnky: je vhodné ich použiť len v tom prípade, ak pre nedostatok krmiva využívame aj menej hodnotné krmivá.

VODA

Kozy by mali mať stále k dispozícii dostatok vody, na čistotu ktorej sú veľmi citlivé a nemala by byť ani veľmi studená; podľa teploty a vlhkosti vzduchu, podľa hmotnosti i dojivosti koza denne spotrebuje 6 – 9 l vody, v horúce letné dni i viacej.

KŔMNE DÁVKY DOJNEJ KOZY

Po pôrode, keď začne laktačné obdobie, podávame kozej matke ľahko stráviteľné krmivá. Vhodný je aj vlažný nápoj z otrúb a kvalitné lúčne seno. Normálne začneme kozu kŕmiť až piaty deň po pôrode.

Kŕmna dávka by mala byť zložená zo šťavnatých a jadrových krmív, ktoré spolu priaznivo ovplyvňujú produkciu mlieka. Väčšími dávkami jadrového krmiva (až 1,5 kg) provokujeme činnosť mliečnej žľazy, pokým koza reaguje zvyšovaním mliečnej produkcie (zvyčajne do dvoch týždňov po pôrode).

V zimnom období tvorí základ kŕmnych dávok lúčne seno, zdrojom sacharidov sú okopaniny a jadrové krmivo, ktoré podľa produkcie mlieka dávkujeme od 0,4 do 1,5 kg. Pri prechode zo zimného na letné kŕmenie zaraďujeme postupne, behom 4 – 7 dní, miesto okopanín zelené kŕmenie.

      Pôdorys stajne pre 5 kôz a 7 kozliatok

USTAJNENIE KÔZ

Kozy sa dobre cítia pri teplotách 10 až 15 °C. Ak je veľmi teplo, zvieratá menej žerú, nízka teplota im zasa odoberá energiu, čo sa prejaví aj na produkcii mlieka. Pri poklese teplôt ich úplne neuzavrieme do stajne, lebo musia mať možnosť voľby, ale všade musia mať určité závetrie (kozy nemajú tepelnoizolačnú vrstvu tuku, a preto by v prievane rýchlo prechladli).

Dôležité je vetranie i odvetranie zápachu a vlhkosti. Relatívna vlhkosť vzduchu by sa mala pohybovať v rozmedzí 60 – 75 %. Ľahšie sa udržiava vhodná vlhkosť vzduchu v drevenej stajni, pričom na jedno zviera sa počíta minimálne 6 m3 priestoru.

Koza potrebuje prirodzené denné svetlo – pomer plochy okien k ploche podlahy stajne by mal byť asi 1 : 25 a okná by mali byť minimálne vo výške jeden meter od podlahy. Dôležité je aj elektrické osvetlenie na zimné mesiace a nočné ošetrovania kôz (pôrody).

Podlaha stajne by mala umožňovať odtok a zber moču a dezinfekčných prostriedkov. Nesmie byť klzká a najmä v zime musí byť podstlaná nakrátko narezanou slamou alebo pilinami. Používané rošty by mali mať nášľapné plochy široké 50 – 80 mm a šírka medzier by nemala presahovať 22 mm, aby zvieratám nepoškodzovala končatiny.

Menej zvierat potrebuje relatívne väčšiu plochu ustajnenia na jedno zviera ako na ich väčší počet. Dve kozy potrebujú spolu 6 m², ale 10 kozám stačí aj 20 m². Pre mladé zvieratá počítame 1,5 m² plochy podlahy. Ak chováme napríklad päť kôz (vždy by mali byť aspoň dve) a maximálne sedem mladých zvierat (pri plodnosti 150 %), spolu si vyžadujú plochu zhruba 23 m². Je tiež vhodné vytvoriť samostatné koterce pre matku s kozliatkami, pre capa a karanténny koterec – každý s plochou asi 3 m². Pri samostatnom koterci pre kozliatka stačí výška 80 cm a medzery by mali byť 5 cm.

Text: Ing. Jaroslav Pížl
Foto: isifa/Shutterstock, archív autora
Zodpovedný redaktor: Stanislav Botur
Zdroj: časopis Urob si sám 3/2017