Poctivý zrub stavali tri roky. Použili lepené hranoly, aby sa drevo nehýbalo a stavba nepracovala ani po rokoch

Vonia novotou, dýcha históriou. Zrub Ondřejník plný neuveriteľných malých detailov je pohladením duše a oka. A splneným snom svojho majiteľa.

Galéria

Ideálne miesto sa hľadá dlho, často ľudia strávia nekonečnými obhliadkami aj niekoľko rokov. To však nebol tento prípad. Struhalovci mali obrovské šťastie a ten pravý pozemok našli hneď, ako otvorili inzertnú stránku s nehnuteľnosťami.

„Uznávam, že to bola veľká náhoda, hľadali sme pozemok s výhľadom na hory, čo už je samo osebe zložitá úloha. Veď výhľady by chcel každý. Sadol som si k počítaču a začal som hľadať. V správnom čase som bol na správnom mieste, pretože hneď prvý pozemok, ktorý som našiel a ktorý sme išli pozrieť, sme aj kúpili,“ smeje sa na začiatok Jan Struhala.

Už obhliadka bola netradičná, pretože „realiťák“ im do telefónu povedal, že obzrieť si to môžu aj bez neho, keďže veľký počet obhliadok bol neúspešný a nechcel si ísť do terénu ničiť auto. Jednoducho nepredpokladal, že tentoraz ide o skutočného nadšenca, a Jan ním bezpochyby bol. Keď dorazili na miesto, prišla za nimi suseda, aby zistila, čo potrebujú. Struhalovci odpovedali, že by to chceli kúpiť. „Zasmiala sa, ale my sme vedeli, že sme tu správne. Bol to ten najlepší pozemok, ktorý sme si mohli priať,“ pokračuje.

Postavené na kľúč za tri roky

Zrub vonia novotou, na jeho podobe si dali skutočne záležať. Najskôr rok pripravovali len projekt. „Venovali sme mu veľa času, chceli sme to mať dokonalé,“ hovorí majiteľ, ktorý mal podobné zruby podrobne naštudované a niektoré aj pochodené. „Vedeli sme o jednej pani, ktorá má zrub na Hukvaldoch. Práve ona nám dala kontakt na jedného šikovného majstra, pána Harabiša, bez ktorého by sme to do takejto podoby určite nezvládli,“ vysvetľuje nám trpezlivo Jan.

Stavba trvala tri roky. Kvalita vyhotovenia bola dôležitá a rovnako tak dôležité boli aj použité materiály. Na zrub použili lepený hranol, to znamená, že trámy nie sú z masívu. Ide o upravené drevo, ktoré je po kusoch napojené tak, aby sa nehýbalo. „Zrub vďaka tomu potom nepracuje ani po rokoch,“ vysvetľuje majiteľ. Nenájdete tu ani jednu tehlu či kameň. Celá stavba je z dreva, dokonca aj pod časťou, kde je omietka.

Tradičné prvky a vidiecke motívy

Keď zrub konečne stál, bolo potrebné ho zariadiť. Aj v tejto etape „zaúradovala“ náhoda. K dnešnej podobe zrubu prispel totiž aj šikovný stolár Štepán, s ktorým sa Struhalovci stretli na dovolenke pri mori. „Tento mladý chalan, ktorý aj keď nemal veľa skúseností a vo svojej práci len začínal, nám urobil celý interiér,“ opisuje stretnutie so stolárom. „V interiéri sme chceli mať tradičné prvky, vidiecke motívy a masívne drevo a Štepán nám urobil dokonalé repliky historických nábytkov so zostarnutou povrchovou úpravou. Skrátka má talent od pána Boha,“ uznanlivo prikyvuje Jan.

Zároveň priznáva, že z dizajnovej stránky hľadali inšpiráciu v krkonošských zruboch, ktoré si boli niekoľkokrát obzrieť. „Chodili sme po bazároch, po starožitnostiach a dávali sme si postupne dokopy všetky naše predstavy,“ vraví Jan a ukazuje nám starú váhu, mlynček či maselničku a staré obrazy s vidieckymi motívmi. „Máme tu aj jeden obraz od Dody Bezručovej, manželky slávneho českého básnika Petra Bezruča.“

Majiteľ myslel na každý detail

V zrube sú dve kúpeľne, jedna na prízemí a druhá sa nachádza na poschodí. Majitelia si zvolili v oboch prípadoch sprchovacie kúty, siahli po mosadzných retro batériách a bielom retro obklade. Ten sa nachádza aj v kuchyni, ktorú takisto vyrobil šikovný stolár Štepán. Je nádherne podsvietená, a najmä večer dotvára v interiéri výnimočnú atmosféru. Biela kuchynská linka príjemne kontrastuje s tmavým drevom. Majiteľ starostlivo vyberal zásuvky, vypínače či batériu, pretože celkový dojem robia najmä maličkosti. A na tie je expert, všade cítiť ruku perfekcionistu, ale zároveň dokonalú harmóniu a pohodu, ktorá vyžaruje z každého centimetra zrubu.

Vzniklo tu však aj jedno špeciálne miesto. Čarovná kachľová pec, bez ktorej si poctivý tradičný zrub nedokážeme predstaviť. „Je to náš najobľúbenejší kút –  intímny priestor len pre seba, kde si môžete v pokoji prečítať knihu. No a keďže v celom zrube nenájdete televízor, máme tu schované plátno za trámom v strope. A práve z pece sa na premietanie filmu pozerá najlepšie,“ opisuje s láskou toto úžasné srdce zrubu jej hrdý majiteľ.

Text: Martina Baumann
Foto: Amazing Places
Zdroj: Časopis Urob si sám