Od získania pôdy cez dojenie kráv a kôz až po označenie produktov BIO. Farmár Martin odpovedá na vaše otázky

Začať farmárčiť nie je jednoduché. Kľúčovú úlohu pri tom zohráva dostatok správnych informácií a vaša vytrvalosť. Farmár Martin vás však nasmeruje na tie správne miesta a odpovie na najčastejšie otázky, ktoré sa ho začínajúci farmári pýtajú.

Galéria

Radí Martin Bagar, hospodár známy z televíznej obrazovky, majiteľ farmy Etelka.

Užívanie ornej pôdy a lesa

Chcel by som sa venovať gazdovaniu. Ako sa dostanem k voľnej pôde?

Na začiatku je veľmi dôležité ujasniť si, čo chcete chovať, pestovať a kam to chcete dotiahnuť. Opíšem vám svoj príbeh o tom, ako som sa k pôde dostal ja, a verím, že vás v niečom inšpiruje. Začínal som s kozami. Mal som 1,5 ha svojej lúky, no časť z nej užívalo miestne družstvo. O svojich plánoch s obhospodarovaním tejto pôdy som ako prvé informoval práve družstvo.

V ceste mi však stála výpovedná lehota nájmu, ktorá môže individuálne plynúť tri a viac rokov. Našťastie, v mojom prípade sme ju vyriešili dohodou a mohol som začať gazdovať na vlastnom pozemku. Keďže som potreboval pôdy viac, postupne som si vo svojom okolí vytypoval opustené, neobhospodarované, spustnuté a zarastené plochy. V katastri boli vedené ako orná pôda s viacerými žijúcimi i nežijúcimi vlastníkmi.

Nasledujucich päť rokov som sa na týchto pôdach venoval klčovaniu a čisteniu. Susedia si moje počínanie veľmi pozorne všímali a ocenili, že vraciam lúkam ich pôvodný vzhľad a funkciu. Jedného dňa mi miestne družstvo ponúklo svoju nadbytočnú pôdu, ktorú aktuálne nepotrebovali. A zrazu mi pribudlo 15 ha pekných lúk, dokonca rovno pred mojím domom. To bolo za to, že som im nikdy nesiahol na ich pôdu, a môj počin, ktorý sa im páčil, chceli podporiť. Následne som si začal robiť nájomné zmluvy s vlastníkmi, ktorých pôdu som začal užívať. Roky pribúdali a každý rok sa našiel niekto, kto mi ponúkol svoju pôdu na obhospodarovanie. Takto som sa postupne dopracoval k 35 ha pôdy. Pohnútky boli rôzne. Niekto ma chcel podporiť, niekto išiel do dôchodku a nemal pokračovateľa, niekomu sa už nechcelo, niekto kúpil pozemok ako investíciu a potreboval sedliaka, ktorý mu ho bude obhospodarovať. To bola moja cesta k pôde za posledných 15 rokov. Dúfam, že som vás inšpiroval.

Ako získať oficiálne právo na užívanie ornej pôdy, ktorá je vo vlastníctve už nežijúceho?

Zoficiálniť právo na užívanie pôdy, ktorú užívate, je veľmi dôležité. Týka sa to aj pôdy neznámych a nežijúcich vlastníkov, pri ktorých zjavne neprebehlo dedičské konanie. Týchto vlastníkov zastupuje Slovenský pozemkový fond a nájomnú zmluvu v tomto prípade treba riešiť s nimi.

Kúpil som si kúsok vlastného lesa. Ako v ňom môžem gazdovať?

Ako čerstvý vlastník lesa ste získali nielen úžitok z lesa, ale aj povinnosť riadne sa oň starať. Základný rozdiel oproti ornej pôde je, že úrodu nezberáte každý rok, ale raz za asi 100 rokov. Je teda veľmi dôležité, v akej vekovej fáze sa váš les nachádza, aký je to typ lesa, zloženie, chránená oblasť a podobne. Podľa toho sa v lese vykonávajú rôzne pestovateľské a výchovné zásahy (ochrana pred zverou, prerezávky, prebierky, predrubné ťažby, spracovanie kalamity, údržba ciest, hraníc a podobne). Pomerne zložitú až neprehľadnú legislatívu vám však pomôže riešiť odborný lesný hospodár (OLH). Ide o osobu s lesníckym vzdelaním, ktorá má navyše preskúšanú odbornú spôsobilosť a je pre vás garanciou, že budete gazdovať v zmysle zákona o lesoch a ďalších právnych predpisov. Netreba sa báť, že s jeho službami budete mať veľké náklady. Za jeho služby, napríklad pri 2 ha lesa, zaplatíte ročný poplatok asi 16 €.

Ak som majiteľ lesa, môžem si z neho vyťažiť drevo na zimu?

Treba mať na pamäti, že OLH nemôžete navrhovať, čo a kde chcete v lese vyrúbať. Obaja ste totiž viazaní predpisom, ktorý sa nazýva Program starostlivosti o lesy (PSL). Ten pre všetky lesy na Slovensku vyhotovuje Národné lesnícke centrum vo Zvolene na obdobie 10 rokov a je na náklady štátu. Musíte ho bezpodmienečne dodržiavať a vždy všetko konzultujte so svojím OLH. Predídete tak problémom s lesným úradom, štátnou ochranou prírody a podobne. Napríklad ja som dostal pokutu z lesného úradu za to, že pri veternej smršti padol cez prístupovú obecnú cestu strom. V rámci odstraňovania následkov kalamity som odstránil asi sedem ďalších rizikových stromov do priemeru 20 cm. Táto dobre myslená, ale nepovolená ťažba ma vyšla na pokutu 100 €.

Lúka mi zarástla krovinami. Môžem ich vyrezať bez povolenia?

Tak táto téma je opäť zošnurovaná právnymi predpismi. Ak chcete detaily, zájdite na svoj obecný alebo okresný úrad, konkrétne na orgán ochrany prírody, alebo si na internete naštudujte zákon 543/2002 Z. z., hlava III Ochrana drevín. V zásade ide o toto: súhlas na výrub súvislých krovín sa nevyžaduje v intraviláne obce do plochy 10 m² a v extraviláne do 20 m². Ak ste drobný sedliak a máte takých lúk viac, na každej parcele môžete vyčistiť do 20 m². Pri piatich parcelách je to päťkrát po 20 m². To isté platí, ak je na jednej veľkej parcele viac samostatných kútov so súvislými krovinami, každá sa posudzuje zvlášť. Určite však kroviny nerúbte v období hniezdenia vtákov. V chránenom vtáčom území je výrub, samozrejme, zakázaný.

Ako získať dotácie na pôdu?

Každý záujemca o dotácie na pôdu musí začať tým, že si veľmi pozorne preštuduje stránky administrátora farmárskych podpôr, konkrétne Pôdohospodárskej platobnej agentúry (www.apa.sk). Základnou podmienkou na získanie dotácie je to, že musíte obhospodarovať minimálne 1 ha pôdy (10 000 m²). Túto rozlohu nemusíte mať v jednom kuse, nesmie však byť vyskladaná z pozemkov menších ako 0,30 ha, tzv. pôdnych blokov. Keď spĺňate tento základný predpoklad a máte naštudovanú stránku www.apa.sk, odporúčam kontaktovať už priamo pracovníčky vašej regionálnej kancelárie PPA, ktoré vás usmernia. Na rok 2022 musíte mať všetky potrebné žiadosti podané do 31. 5. 2022. Zároveň sa musíte zmieriť s tým, že všetky žiadosti sa dnes už podávajú len v elektronickej podobe, ale za tie peniažky toto úsilie (zdolať technický hendikep) určite stojí.

Obilný šrot a prežúvavce

Môžem dávať drobným prežúvavcom obilný šrot?

Tu by som upozornil na svoj názor, že šrotovanie obilia pre prežúvavce a kone nie je ideálny spôsob úpravy jadra. Prašnosť sa síce dá vyriešiť zvlhčením šrotu, ale pre harmonický vývoj tráviacej sústavy prežúvavcov a koní je optimálny tzv. mačkač a obilie drviť ryhovanými valcami na vločky, ktoré už aj my dobre poznáme. Problémom v rozšírení tohto spôsobu úpravy obilia je to, že ojazdené mačkače v bazáre nezoženiete, ale šrotovníky pre hydinu sú v každej chalupe, a ak budete mať šťastie, niekde vám ho dajú aj zadarmo.

Výber vhodného traktora

Aký traktor by ste odporučili pre malého farmára?

Treba si odpovedať na základné otázky. Mám len rastlinnú alebo len živočíšnu výrobu, prípadne obe? Ja osobne si trúfam poradiť hlavne tým, ktorí majú prevažne živočíšnu výrobu. Základom je výkon primeraný vašim potrebám (rozlohe pôdy, dennému využívaniu). Tým, ktorí si to netrúfajú odhadnúť pre nedostatok skúseností, odporúčam využiť skúsenosti kolegov farmárov, prípadne šikovných predajcov. Mňa veľmi inšpirovala realita malých rakúskych a švajčiarských farmárov, podľa ktorých som usúdil, že pri farmárčení môjho typu je traktor bez čelného nakladača nezmysel.

Pri farmárčení na rozlohe lúk 32 ha s dvanástimi kravami a dvanástimi koňmi sa ukázalo, že 36-koňový traktor hydrostat to zvláda (kosenie, hrabanie, manipulácia s balíkmi, manipulácia s hnojom, kŕmenie, ostatné práce na farme), ale po piatich rokoch takéhoto nasadenia začalo byť vidno, že sa nadmieru opotrebováva a že ho preťažujem. Teraz mám už druhú sezónu nový 50-koňový traktor s mechanickou prevodovkou. Po prvom roku nasadenia vidím, že pre moje potreby je 50-koňový podstatne vhodnejší. A veľmi zaujímavé je aj zistenie, že pri použití modernej techniky s čelným nakladačom stačí na tých 32 ha jeden človek. Pokojne môžem povedať, že kým nezačnem orať a vystačím si s lúkami, bude postačujúci. V prípade využívania ornej pôdy by som siahol po 70-koňovej verzii.

Predaj z dvora

Chcel by som oficiálne predávať svoje prebytky a výpestky na trhovisku alebo v miestnom obchode. Počul som, že existuje takzvaný predaj z dvora. Kde si nájdem informácie?

Bez naštudovania predpisu predaj nepôjde. Na internete si vyhľadajte nariadenie vlády číslo 360/2011 Z. z., ktoré sa mení a dopĺňa ho nariadenie č. 100/2016 Z. z. V ňom sa ustanovujú hygienické požiadavky na priamy predaj a dodávanie malého množstva prvotných produktov rastlinného a živočíšneho pôvodu a dodávanie mlieka a mliečnych výrobkov konečnému spotrebiteľovi a iným maloobchodným prevádzkam. Zároveň sa v ňom dozviete, čo a aké maximálne množstvo môžete oficiálne predať pri zjednodušených hygienických podmienkach, pričom nebudete musieť budovať samostatnú prevádzku, firmu a podobne. Môžete to robiť doma vo svojich vhodne prispôsobených priestoroch. Je dobré mať jasno v tom, čo môžem a čo nemôžem predávať. Opäť príklad z mojej praxe. Predal som doma vyrobený jogurt a stálo ma to 300 € pokuty (najnižšia možná pokuta za umiestňovanie neschválených potravín na trh). Takže študujte, študujte a študujte.

Označovanie produktov značkou BIO

Môžem si produkty zo svojej záhrady a dvora označovať ako BIO?

Sklamem vás, nemôžete. Opäť si treba naštudovať legislatívu. Napríklad zákon 189/2009 Z. z. o ekologickej poľnohospodárskej výrobe, nariadenie Rady (ES) č. 834/2007 o ekologickej výrobe a označovaní ekologických produktov, nariadenie Komisie (ES) 889/2008, nariadenie Rady (ES) 967/2008, nariadenie Komisie 1254,1235/2008 a podobne. Hotová katastrofa predpisov pre jedno zdravé jabĺčko denne. Ale skúsim vám to zjednodušene vysvetliť. Štát si uzurpoval právo rozhodovať o tom, aká potravina sa bude pokladať za BIO a EKO a aká nie. A to treba rešpektovať! Slovenský BIO a EKO farmári sa však združujú v organizácii EKOTREND SLOVAKIA – Zväz ekologického poľnohospodárstva (www.ecotrend. sk). Tu nájdete aj veľmi veľa užitočných informácií. Ak chcete produkovať BIO potraviny, musíte sa najskôr zaregistrovať v Ústrednom kontrolnom skúšobnom ústave poľnohospodárskom (www.uksup. sk), podpísať zmluvu s kontrolnou organizáciou (na Slovensku sú tri), a až keď vám oni po splnení prísnych podmienok vystavia certifikát BIO potraviny, môžete svoje produkty označovať touto značkou.

Legálnosť domácich zabíjačiek

Ako je to v súčasnosti s domácimi zabíjačkami? Sú oficiálne zakázané alebo nie?

Zakázané určite nie sú, ale treba mať na pamäti niekoľko dôležitých informácií. Produkty domácej zabíjačky sú určené len pre vlastnú potrebu a nesmú sa uvádzať na trh ako potravina. Nemôžete ich ďalej predávať! Ste povinný nahlásiť ich aspoň deň vopred na príslušnú RVPS (www. svps.sk/zakladne_info/kontakty.php). Pri porážke prasiat ste povinný doniesť na vyšetrenie bráničný pilier z každej porazenéj svine.

Je to prevencia proti ochoreniu trichinelóza, čo je ochorenie spôsobené svalovcom – parazitickým červom. V okresoch, ktoré sú uznané za napadnuté, vám to uhradí štát, v ostatných okresoch platíte 5,50 €. Celý postup, podrobnosti, kontakty a adresy nájdete na stránke www.svps.sk/zvierata/domace_zabijacky.asp. Takisto tam nájdete aj podrobnosti o domácej zabíjačke kôz, oviec a hovädzieho dobytka.

O dojení a chove kráv a kôz

Ako často musí mať krava teľa, keď chcem, aby mala mlieko na dojenie? Musím mať aj býka?

Tak ako pri všetkých ostatných cicavcoch, aj pri kravách je to rovnaké. Naši starí otcovia sa riadili zásadou, že krava sa musí každý rok oteliť. To znamená, že cyklus chovu kráv vyzeral takto: otelenie – 10 mesiacov dojenie – 2 mesiace bez dojenia – otelenie a opäť dojenie. Samozrejme, nie vždy sa to podarilo, ale každý sa o to snažil. Dnes sa viacerí chovatelia dojníc pokúšajú o natiahnutie laktácie až o 6 mesiacov.

Súčasné plemená kráv majú totiž vysokú produkciu mlieka a za tých pár mesiacov navyše prinesú viac peňazí za mlieko, ako je hodnota mliečneho teliatka. Zároveň sa tým krave predlžuje život. Býka mať nemusíte, jeho prácu bez problémov zvládne inseminátor z vášho okolia. Zmrazené semenné dávky na Slovensku dodávajú minimálne dve firmy, napríklad Slovenské biologické služby a Insemas. Dajú sa kúpiť aj býčie spermie, pri ktorých máte vyše 90-percentnú pravdepodobnosť otelenia jalovičky.

Čo je pre kravu lepšie – dojenie ručne alebo strojom?

Krave je to v podstate jedno. Dôležité je jej správne vydojenie. Ide teda skôr o technicko-zdravotný problém. Pri kombinovaných plemenách (úžitok v mäse aj v mlieku) sa vemeno často vyznačuje veľkými hrubými strukmi (také skoro do dlane). Tie sú veľmi vhodné na ručné dojenie. Takýmto typickým slovenským plemenom je napríklad Slovenské strakaté. Treba však spomenúť, že práve tieto plemená sa vyznačujú nižšou dojivosťou oproti mliečnym plemenám. Naopak, mliečne plemená, ako napríklad Jersey, Holstein, majú drobné, tzv. unifikované vemená, ktoré sa nedajú ručne dojiť. Struky sú malé, len tak pomedzi prsty. Pri ručnom dojení hrozia pri takýchto kravách zápaly mliečnych žliaz. Na produkciu mlieka sú ideálne, ale boli vyšľachtené predovšetkým na strojové dojenie.

Čo je to dojací robot?

Ide o veľmi dômyselné zariadenie vo veľkosti osobného auta, ktoré vám kravu nielen podojí, ale jej aj očistí vemeno, odoberie vzorku a zanalyzuje kvalitu mlieka, dá ho do chladiaceho tanku, odmeria a zaeviduje jeho množstvo, kravu odmení jadrovým krmivom a po každej krave sa samo vyčistí a vydezinfikuje horúcou parou bez použitia chémie. Podľa vášho želania môže kravy dojiť až trikrát denne, a ak náhodou niektorá krava nepríde na dojenie, pošle vám SMS. Vďaka tomuto úžasnému vynálezu môže aj chovateľ kráv žiť ako normálny človek a byť v práci osem hodín.

Môžem kozu pripustiť hocijakému capovi?

Žiaľ, nie. Na Slovensku máme plemenársky zákon, zákon číslo 194/1998 Z. z., ktorý okrem iného hovorí aj o tom, že na reprodukciu môžete použiť iba schváleného plemenníka. A na jeho dodržiavanie dohliada Plemenárska inšpekcia SR.

Pýtajte sa farmára ussporadna@jaga.sk

Text: Martin Bagár
Foto: Miro Pochyba, isifa/shutterstock.com
Zdroj: Časopis Urob si sám