/ Chalupa /

Prečo sú včely najužitočnejší hmyz na planéte a ako sa o ne starať

chov a starostlivosť o včely
Zdroj: Foto Vlastimil Slávik

Včely sú fascinujúce. Starostlivosť o ne si však vyžaduje veľa skúseností, vzdelanie a nepochybne aj trpezlivosť či ochotu učiť sa na vlastných chybách. Podobne je to aj s prácou s ľuďmi. Svoje o tom vie Stanislav Kowalski, ktorý v Prešove vytvoril komunitu milovníkov prírody.

Ako si sa dostal k včeláreniu?

Prvý roj som dostal ešte ako chlapec od môjho sedemdesiatročného strýka. Musel som mu zaň zaplatiť korunu, na ktorú som musel napľuť a hodiť ju na zem, to vraj preto, aby sa včelám darilo. Takto sa to kedysi robilo pri predaji koní, ktoré strýko predával v povojnovom období. Začiatky včelárenia boli náročné. Nevedel som, ako začať, nemal som žiadne vedomosti a ani som len netušil, že včely ohrozujú nejaké parazity. Tie včely mi zahynuli hneď na druhý rok a vôbec som netušil prečo. K včelám som sa vrátil až po skončení vysokej školy. Začal som o nich veľa čítať, chodil som sa priúčať k miestnemu včelárovi, ktorý choval vyše 100 rodín, a následne som si spravil aj včelársky kurz v Banskej Bystrici. Neskôr v našej obci vypukol mor včelieho plodu. Ide o veľmi nebezpečnú nákazu, vtedy sa každé postihnuté včelstvo musí usmrtiť a spáli sa celý úľ aj všetko, čo prišlo do kontaktu s nakazenými včelami. Zorganizoval som stretnutie miestnych včelárov a urobil som im prednášku o hlavných hygienických zásadách, ktoré sa majú dodržiavať pri chove včiel. To je totiž jednou z hlavných príčin prepuknutia chorôb.

chov a starostlivosť o včely
Zdroj: Vlastimil Slávik

Tak si sa teda dostal od včelárenia „sám pre seba“ ku komunitným projektom?

V médiách a na sociálnych sieťach bolo veľmi veľa negatívnych správ o stave životného prostredia. Najmä o tom, že včely sú síce považované za najdôležitejšieho živočícha na planéte, ale že im hrozí vyhynutie. Chcel som spraviť niečo pozitívne, hľadať riešenia a zároveň aj motivovať ostatných ľudí vo svojom okolí k nejakej činnosti. Prezentoval som život včiel v školách a na rôznych ekologických podujatiach v Prešove, kde bývam. A keďže som už nechcel zakaždým prenášať včely v pozorovacom úliku, hľadal som miesto blízko Prešova, kde by som mohol umiestniť zopár včelstiev. Bratia františkáni z prešovskej komunity mi navrhli, aby som umiestnil včely na baštu v záhradách kláštora, ktorá sa nevyužívala. Práve ich zakladateľ, sv. František z Assisi, a jeho blízky vzťah k prírode ma v mnohom inšpiruje.

chov a starostlivosť o včely
Zdroj: Vlastimil Slávik

A vznikla Komunitná včelia záhrada na Františkánskej bašte…

Včely som na Františkánsku baštu umiestnil 20. mája 2019, teda presne v deň, ktorý Organizácia Spojených národov vyhlásila za Svetový deň včiel. Priestory bašty boli také nádherné, že som chcel, aby ich mohla navštíviť aj verejnosť. Bašta však bola zanedbaná a zarastená náletovou zeleňou. Začali sme ju čistiť s kamarátmi a prvými brigádnikmi. Vtedy vznikol nápad vytvoriť na bašte záhradu tzv. hmyzomilných rastlín. Vysadili sme nechtík, mätu, šalviu a ďalšie bylinky. Na vytvorenie záhonov sme si museli vyžiadať súhlas od pamiatkového úradu. Výsadba hmyzomilných rastlín má poukázať na dôležitosť opeľovacej činnosti včiel a ich nezastupiteľné miesto v zachovaní biodiverzity. Na zalievanie záhonov používame dažďovú vodu, ktorú zachytávame zo strechy františkánskeho kláštora. S vodou nám veľmi pomáha miestny dobrovoľný hasičský zbor.

chov a starostlivosť o včely
Zdroj: Vlastimil Slávik

Ako funguje komunitná záhrada v Prešove?

Má rovnako silný ohlas, ako majú podobné projekty vo svete? Na baštu postupne začali prichádzať prví brigádnici alebo len tak zo zvedavosti náhodní okoloidúci. Tiež deti zo základných škôl, ktorým som tu prezentoval život včiel. Na bašte si mohli spraviť sviečku zo včelieho vosku alebo „semienkovú bombu“. Neskôr mi napadlo, že v týchto priestoroch by sa dali usporiadať rôzne podujatia. Chcel som, aby sa o témach ochrany životného prostredia hovorilo verejne, aby sa z bašty stalo miesto, kde sa prezentujú nápady a pozitívne príklady z oblasti ochrany životného prostredia. Usporiadali sme napríklad Ekologickú noc.

Čo je Ekologická noc?

Ekologická noc je podujatie, kde rôzni odborníci z oblasti ochrany životného prostredia prezentujú svoju činnosť, nápady a výsledky výskumov širokej verejnosti. Na prvom podujatí sa zúčastnilo vyše 90 návštevníkov. Prezentovali sa rôzne témy, od ochrany netopierov a vtáctva, ochrany hmyzomilných rastlín až po bezodpadový spôsob života či komáre. Na podujatí vystúpil aj brat františkán páter Gabriel, ktorý mal prednášku na tému mystické vnímanie prírody. Počas tohtoročnej Ekologickej noci sme na bašte premietli film nominovaný na Oscara Krajina medu. Sprevádzala ho prednáška Matúša Pavleho o „nemanažovaných“, divožijúcich včelstvách.

chov a starostlivosť o včely
Zdroj: Vlastimil Slávik

Prečo ste sa spomedzi všetkých opeľovačov rozhodli sústrediť sa práve na včely?

Včely sú v súčasnosti považované za najužitočnejší hmyz na planéte. Zároveň sú bioindikátorom stavu životného prostredia. Ak včely hynú, lebo nemajú dostatok druhovo pestrej stravy, znamená to, že s biodiverzitou nie je niečo v poriadku. Včely sú zrkadlom stavu životného prostredia. Aj preto sme navrhli Katedre ekológie Prešovskej univerzity využiť včely ako bioindikátor na výskumnú aktivitu so zameraním na zisťovanie miery zaťaženia životného prostredia ťažkými kovmi.

Tip: Všetok nábytok a záhradné doplnky na jednom mieste



Pred pár rokmi včely bojovali s epidémiou klieštika, teraz sa hovorí o obrovských sršňoch…

Epidémia klieštika trvá stále. Naše včely sa nedokážu prirodzene brániť proti tomuto parazitovi a bez pomoci človeka, teda včelára, by zahynulo veľmi veľa včelstiev. Niekoľko včelstiev prežije aj bez pomoci človeka, ale problém je tom, že naše poľnohospodárstvo, a teda náš život, závisí od včiel. Teda nie včely nás, ale my ľudia potrebujeme včely. Pokiaľ ide o novodobé hrozby, okrem obrovského sršňa ázijského (Vespa velutina) je ďalšou potenciálnou hrozbou malý úľový chrobák Aethina tumida. Tie sa zatiaľ, našťastie, v našom stredoeurópskom regióne nevyskytujú.

chov a starostlivosť o včely
Zdroj: Vlastimil Slávik

Bašta je o vytváraní vzťahov človeka s prírodou, s históriou, ale aj ľudí navzájom.

Čo je teda pre včelstvá u nás najväčším nebezpečenstvom?

Včely u nás najviac ohrozujú lokality s nízkou biodiverzitou. Včely bytostne potrebujú zdravé ekosystémy a bohatú druhovosť kvitnúcich rastlín. Peľ rastlín sa totiž výrazne podieľa na individuálnej imunite včiel a takisto na tvorbe tukového telieska dlhovekej generácie včiel. Dlhoveké včely, ktoré majú za úlohu prečkať zimu až do jari, ak majú zlý prísun peľu v priebehu svojho vývoja, si nedokážu vytvoriť dostatočné tukové teliesko a počas zimy hynú. Preto sú hrozbou obrovské lány poľnohospodárskych plodín, chemizácia poľnohospodárskej výroby či nesprávne obhospodarovanie lúčnych porastov (mulčovanie). Kontroverzné je napríklad používanie glyfosátu, ktorý spôsobuje dezorientáciu nielen včiel, ale aj ostatných opeľovačov. Otázne je aj to, aký vplyv majú tzv. koktaily (synergický toxický účinok pesticídov) schválených poľnohospodárskych prípravkov na opeľovače.

chov a starostlivosť o včely
Zdroj: Vlastimil Slávik

Aký je záujem verejnosti o včely?

Na bašte organizujeme Deň otvorených dverí a úľov. Na život včiel sa prichádzajú pozrieť rodiny s deťmi, ktoré to veľmi zaujíma. Viacerých to nadchne až tak, že chcú začať včeláriť. Preto som v rámci projektu Komunitná včelia záhrada otvoril včelársky kurz, v súčasnosti ho navštevuje 45 ľudí. Viacerí sa pýtajú, ako môžu pomôcť včelám, aké hmyzomilné rastliny im odporúčame vysadiť do predzahrádky alebo do balkónových črepníkov.

Keby sme chceli včelám a včelárom vo svojom okolí pomôcť, čo je teda najlepšia cesta?

Bežný občan môže napríklad pouvažovať nad tým, či naozaj potrebuje nevyhnutne kosiť trávnik každý týždeň a či nestačí kosiť iba dva- alebo trikrát za rok. Záhradkári môžu zvážiť biologické postupy boja proti škodcom a podobne, prípadne robiť postreky až večer, teda keď doznie letová aktivita včiel a ostatného hmyzu. No najväčšie zmeny by sa mali udiať v poľnohospodárstve.

chov a starostlivosť o včely
Zdroj: Vlastimil Slávik

Čo ďalšie plánujete v záhrade vybudovať?

Plánujeme pokračovať v údržbe bašty. Ak to dovolia protiepidemické opatrenia, tak na jar chceme otvoriť brány bašty aspoň raz týždenne pre širokú verejnosť. Radi privítame exkurzie zo škôl. A tiež by nás potešili noví dobrovoľníci, ktorí by sa zapojili do tvorby našej včelej záhrady. Bašta bola dlhodobo nevyužívaná a potrebuje rekonštrukciu. Chceme sa preto zamerať na jej postupnú opravu. Uvidíme, čo prinesie čas. Radi privítame nové nápady a kreatívnych ľudí, ktorým sa náš projekt páči.

chov a starostlivosť o včely
Zdroj: Vlastimil Slávik

Stanislav Kowalski

V Taliansku (Università di Catania) sa venoval talianskej lingvistike, dejinám talianskeho jazyka a literatúry, odbornej taliančine a všeobecným dejinám Talianska. Študoval dejiny talianskej literatúry (Università degli Studi di Siena), absolvoval výskumný pobyt v Talianskom národnom etnografickom múzeu v Ríme. Po cestách sa však vrátil domov pod Tatry. Pôsobí ako prekladateľ a tlmočník z taliančiny a poľštiny, bol vymenovaný za predsedu skúšobnej komisie pre odborné skúšky prekladateľov. K srdcu mu však najviac prirástla príroda. Minulý rok inicioval spustenie výnimočného projektu Komunitná včelia záhrada na Františkánskej bašte facebook.com/KomunitnaVceliaZahrada

Rozprávala sa: Karolína Balášková
Foto: Vlastimil Slávik
Zdroj: časopis Tvorivé bývanie

Komentáre

  1. Anton P.F. says:

    Včela medonosná nie je záchranou ľudstva ani nie jediným opeľovačov. Podľa tvrdenia mnohých vedcov ide tiež o invázny druh, ktorý znižuje biodiverzitu, ohrozovaním iných domácich opeľovačov.
    Biodiverzitu taktiež ohrozuje preferovanie tzv. udržateľných metód v poľnohospodárstve. Ak by sme uprednostnili organické poľnohospodárstvo, na zasýtenie obyvateľstva by sme potrebovali niekoľko násobne viac obhospodarovanej plochy ako pri moderných metódach pestovania, čím by sme paradoxne ublížili prírode, pretožse by sme museli využívať plochy, ktoré zostanú človekom nedoktnuté. Podľa názoru vedcov je lepšie hopodáriť intenzívne na malej ploche ako extenzívne na oveľa väčšom území. Taktiež nie je dokázaný negatívny vplyv chemicky správne ošetrovaných potravín na zdravie ľudí.

  2. A odkiaľ sem prišla včela ? A kedy ? To potom aj človek je pre planétu invázny druh ;o) Ach tie anonymné tvrdenia akože „mnohých vedcov“… a čo je vlastne na Slovensku človekom nedotknuté?

  3. Len k tvojmu omylu. 80% rastlin, ktore sa rozmnozuju opelovanim vie opelit len vcela.

Pridaj komentár

Emailová adresa nebude zverejnená, poskytnutá iným osobám ani na ňu nebudeme nič posielať. Je však nutná na prevádzku diskusií. Pozrite si naše podmienky spracovania osobných údajov. Ak sa vám nechce zakaždým zadávať prezývku a email, využite možnosť bezplatnej registrácie.