Ako zhotoviť drevený krov sedlovej strechy

Keďže sme uložili pomúrnice rovnobežne a vrcholovú väznicu presne v strede, nebolo osádzanie krokiev príliš ťažké.

Dokončenie práce

Ukončenie konštrukcie zahŕňa aj spevnenie krokiev klieštinami pomocou závitových tyčí. Najskôr sme určili výšku stropu v podkroví, následne sme podľa nej zhotovili jednu klieštinu, podľa ktorej sme si napílili aj ostatné. Potom sme si vyrobili pomôcku – drevený rám s výškou klieštin. Ním sme pred montážou podložili každú klieštinu v mieste dvojice krokiev a hneď sme ju pribili ku krokvám. Takto sme dostali všetky klieštiny do rovnakej výšky. Potom sme prevŕtali klieštiny spolu s krokvou a pripevnili sme ich poriadne závitovou tyčou.

Po osadení všetkých krokiev zostala pred nami posledná úloha, a to pripojiť menšie strechy k tej najvyššej. Pomohli sme si strešnými latami, ktoré sme priskrutkovali zhora na „áčka“, a tak nám ukázali pomerne presne výšku ďalších dvoch „áčok“, ktoré osadíme na krokvy najvyššej strechy. Tento spôsob sa nepoužíva. Skúsení tesári by tu radšej využili tzv. krokvy úžľabia, do ktorých by začapovali krokvy menších striech. Keďže naše podkrovie bude v miestach spojenia striech nepriechodné, zvolili sme si tento postup.

BRATIA RADIA

Pri výstavbe krovu vyvstáva otázka, či radšej pribíjať krokvy klincami alebo ich priskrutkovať tesárskymi skrutkami. My sme krokvy pribíjali 240 mm a 300 mm klincami. Neskôr sme však zistili, že ak je krokva trochu skrútená, je lepšie priskrutkovať ju, pretože hrubé 8, resp. 10 mm skrutky dokážu krokvu vyrovnať. Klincami skrútenú krokvu vyrovnáte len veľmi ťažko.

Dobré rady

Naša stavba sa skladá z troch striech. Šírka striech je v každej z troch častí iná, ale ich sklon je rovnaký. Z tohto dôvodu ich hrebene nebudú v rovnakej výške. K najvyššej (hlavnej) streche sme pripojili ostatné dve.

Pri vytváraní tesárskych spojov je dôležité mať geometrickú predstavivosť. Časti spoja musia do seba presne zapadnúť. Malé odchýlky nie sú nebezpečné. Dôležité je poznať únosnosť trámov, aby nedošlo k neskorším škodám. Preto je vhodné, aby vašu prácu skontroloval skúsený tesár alebo stavbyvedúci.

Vypílenie sediel na krokvách je náročná práca a vyžaduje si aj precíznosť. Reťazová píla nie je podľa nášho názoru pre laika vhodným nástrojom na vypiľovanie sediel. Nám sa to s ňou podarilo, avšak pri pohľade do minulosti by sme začiatočníkom skôr odporúčali pracovať s kvalitnou priamočiarou pílou.

Sedlá sme nepílili príliš hlboko – maximálne do 1/3 hrúbky krokiev, teda do hĺbky 40 mm, pretože pri vypílení viac ako 1/3 z profilu krokvy by mohlo dôjsť k jej nebezpečnému oslabeniu. Prierezy krokiev boli len 100 × 160 mm a 100 × 120 mm, keďže sme rátali s plechovou krytinou. Pri škridlovej krytine by krokvy museli byť hrubšie.

Aj napriek dobrému uloženiu sa drevo z časti pokrútilo. My sme sa tento nedostatok snažili vyriešiť vypílením rovnejších častí, resp. pomúrnice ukladať tak, aby boli v čo najdlhších úsekoch rovnobežné. Pokriveniu sa nevyhla jedna z dvoch kusov vrcholovej väznice dlhá 10 m. Túto skutočnosť sme zohľadnili pri osádzaní krokiev.

V tejto fáze výstavby sme dokončili aj komín, ktorý sme vymurovali do naprojektovanej výšky 6,3 m. Lešenie sme si postavili na podlahu a murovali podľa návodu spoločnosti Schiedel. Pred osadením „čapice“ (krycej hlavy) na komín sme si odskúšali jeho ťah. Spravili sme si provizórnu fakľu, poliali ju benzínom, zapálili – komín ťahal výborne. Ak by ťah nebol dostatočný, pokračovali by sme s murovaním ešte vyššie.

Text, foto, realizácia: Mgr. Bc. Pavol Szabó
Zdroj: časopis Urob si sám 7/2019