Zvýraznime krásu dreva

Odborne nanesený náter chráni drevo pred vlhkosťou, znečistením, napadnutím hubami, hnilobou, biologickými škodcami a opotrebovaním vplyvom poveternosti.

Galéria

Príprava podkladu
Ak chceme zachrániť a obnoviť staré drevené konštrukcie, v niektorých prípadoch musíme najprv odstrániť starý náter. Túto prácu nemusíme robiť, ak je náter súdržný a dobre drží na podklade. V takom prípade ho stačí obrúsiť jemným brúsnym papierom. Od toho závisí životnosť nového náteru. Odstraňovanie náterov z väčších plôch (dvere, okná) je nepríjemná a namáhavá práca s množstvom nezdravého prachu a výparov. Preto ju vykonávame vonku alebo na dobre vetranom mieste. Na odstraňovanie náterov na veľkých plochách sú vhodné elektrické vibračné alebo kotúčové brúsky. Pri používaní bežného ručného náradia, ako je brúsny papier (č. 36 až 80), drôtená kefa alebo škrabka, sa budeme viac namáhať. Kombináciou opaľovania, škriabania a brúsenia môžeme prácu urýchliť. Na ohrievanie sa používajú benzínové plameňové lampy a plynové alebo teplovzdušné horáky. Dĺžku plameňa nastavíme na 4 až 8 cm. Sklo na oknách zakryjeme preglejkou alebo sololitom. Pod vplyvom tepla náter mäkne a taví sa. Zahorúca ho odstraňujeme špachtľou alebo škrabkou. Po vychladnutí plochu upravíme brúsnym papierom alebo pemzou. Úspešne možno využiť aj odstraňovač starých náterov. Ide o zmes organických rozpúšťadiel, ktoré po nanesení umožnia napúčanie starého náteru. Na drevo nie sú vhodné odstraňovače obsahujúce vosk, lebo znižujú priľnavosť najmä náterov riediteľných vodou. Odstránime ho mechanicky špachtľou a povrch ešte obrúsime.

Úprava dreva pred náterom
Po odstránení pôvodného náteru sme sa dostali až na drevo. Ak má mať nový náter pekný dekoratívny vzhľad, aj drevo musí mať požadovanú kvalitu. Ideálne je zdravé suché drevo rovnakej kvality na celom povrchu, najlepšie bez uzlov a živičných miest. Jeho povrch by mal byť hladký, rovný, bez vytrhnutých vláken a bez zoxidovaných, sivých a neohobľovaných miest. Drevo pred natieraním dohladka obrúsime, aby konečný náter mal dokonalý vzhľad. Môžeme začať najskôr brúsnym papierom s hrubším zrnom (č. 60 až 100), ktorým brúsime jeden- až dvakrát. Potom ho obrúsime jemnejším papierom so zrnitosťou 120 až 180, drevotrieskové a drevovláknité dosky brúsnym papierom č. 220 až 240. Brúsny prach zotrieme vlhkou handričkou. To je dôležité najmä pred natieraním bezfarebnými alebo transparentne zafarbenými lakmi. Pri náteroch v exteriéri (ploty, pergoly a pod.) natierané miesta prebrúsime brúsnym papierom  č. 80 až 120 a po nanesení základného náteru ich ľahko obrúsime ešte raz. Odporúčaná vlhkosť dreva pred povrchovou úpravou náterovými látkami je do 12 %. Drevo na výrobu nábytku a bytového zariadenia má mať vlhkosť v rozpätí 8 až 10 %. Prílišná vlhkosť nedovoľuje dôkladne napenetrovať (napustiť) drevo základnou vrstvou náteru. Jeho priľnavosť sa znižuje. To je dôležité najmä pri použití rozpúšťadlových syntetických náterových hmôt. Ihneď po nanesení vznikajú drobné póry, bublinky, náter nemusí dobre schnúť a namiesto hladkého tvrdého a lesklého povrchu získame nevyschnutý, nadlho lepivý film bez požadovaného lesku.

Živica v dreve pôsobením tepla zväčšuje svoj objem a po čase prenikne na povrch, čím znehodnotí náter. Preto živicu odstránime mechanicky a zvyšky zotrieme handričkou namočenou v riedidle, napr. S-6005 alebo C-6000.

Proti škodcom
Na zabezpečenie komplexnej ochrany dreva je veľmi dôležitá aj jeho ochrana proti biologickým škodcom. Ak je drevo vystavené účinkom vlhkosti, je citlivejšie na napadnutie drevosfarbujúcimi a drevokaznými hubami, napr. drevomorkou domácou. V starom dreve sa môžu nachádzať larvy červotoča, ktoré znižujú mechanickú stabilitu drevenej konštrukcie. Napadnuté drevo ošetríme fungicídnym, resp. insekticídnym likvidačným napúšťadlom. Nanášame ho zvyčajne štetcom. Po jeho aplikácii už drevo nebrúsime. Predávajú sa aj prostriedky na preventívnu ochranu dreva. Pri ich aplikácii postupujem podľa pokynu výrobcu.

Tmelenie
Tmely uplatňujeme pri použití dreva s vytrhanými uzlami a vláknami alebo pri opravách nábytku. Väčšie nerovnosti netmelíme naraz, ale radšej dvoma až troma tenšími vrstvami, aby tmel stvrdol rovnomerne. Po dokonalom stvrdnutí tmelu (závisí od jeho druhu, ale do 24 hodín by mal stvrdnúť každý tmel) tmelené miesto prebrúsime a odmastíme (najmä v prípade olejových tmelov), aby sme zabezpečili dokonalú priľnavosť náterov. Pod transparentný lak treba kúpiť farebný tmel s odtieňom zodpovedajúcim farbe dreva. Tmely riediteľné vodou sú vo všeobecnosti elastickejšie a ľahšie sa s nimi pracuje aj laikovi. Dvojzložkové organické tmely sú kvalitnejšie, lepšie odolávajú poveternosti, ale sú náročnejšie na dodržanie miešacieho pomeru s tužidlom. 

Morenie
Medzi najjednoduchšiu úpravu dreva patrí namorenie vodovým, disperzným, liehovým alebo lazúrovacím moridlom. Morením sa rozširuje farebná škála pri zachovaní a zvýraznení typickej kresby dreva. Moridlo nanášame štetcom alebo špongiou v smere vláken, drobné predmety namáčame celé do moridla. Prebytočné moridlo zotrieme špongiou, aby sa na povrchu nevytvorila vrstva zaschnutého lepidla, ktorá by bránila priľnutiu ďalších náterov. Ak sa vplyvom vlhkosti zdvihnú vlákna dreva, povrch prebrúsime brúsnym papierom č. 220.

Lakovanie
Na zabezpečenie dlhodobej ochrany natretého dreva treba na namorený povrch naniesť transparentný lak (riediteľným vodou, nitrocelulózový alebo určený na úpravu morených povrchov). Môžeme však lakovať aj prírodné drevo, čím sa zachová jeho prirodzená krása. S náterovými hmotami sa najlepšie pracuje pri izbovej teplote 18 až 25 °C, teplota pri práci s látkami riediteľnými vodou by nemala klesnúť pod 8 °C. Pri riedení presne dodržiavame návod od výrobcu. Laky, ako aj väčšinu krycích náterov nanášame valčekom, štetcom alebo striekaním. Pri nanášaní viacerých vrstiev necháme každú vrstvu schnúť asi 5 hodín (pri náteroch riediteľných vodou). Pred kúpou sa treba opýtať, ako lak ovplyvní farebný odtieň lazúry, prípadne urobiť skúšku na kúsku dreva. Lak na použitie v exteriéri alebo pri náročnejších aplikáciách v interiéri (balkónové dvere, podlahy pod oknami) by mal obsahovať UV stabilizátor. Zabraňuje tmavnutiu a porušeniu náterového systému a drevenej hmoty pri pôsobení slnečných lúčov. V interiéri sa všeobecne viac využívajú laky riediteľné vodou pre menší zápach a zdravotnú neškodnosť. Na trhu sú dostupné aj olejové, syntetické epoxidové laky, ale žiadané sú najmä polyuretánové transparentné laky. Predávajú sa aj lazúrovacie laky (lazúry), ktoré spájajú výhody moridla a laku. Povrch ošetrovaného dreva farbíme na požadovaný odtieň, pričom štruktúra dreva ostáva viditeľná. Používajú sa najmä na nátery drevených obkladov, bytových doplnkov, plotov, záhradného nábytku a pod. Aj takto upravené povrchy možno prelakovať vhodným lakom na zvýraznenie konečnej povrchovej úpravy (lesk, mat). Vo všeobecnosti lazúrovacie laky (lazúry) riediteľné vodou pretierame vrchnými lakmi riediteľnými vodou a rozpúšťadlové zasa rozpúšťadlovými lakmi.

Krycie nátery
Nanášajú sa najmenej vo dvoch vrstvách – základný náter a vrchný náter. Vhodný typ základného náteru pod vrchnú vrstvu vždy určuje výrobca podľa typu farby. Na obklady, ploty, pergoly, záhradný nábytok a pod. postačuje náter akrylátovou disperznou alebo syntetickou farbou. Na aplikácie odolnejšie proti oderu (dvere, nábytok a pod.) sa odporúčajú polyuretánové alebo epoxidové náterové systémy. Na základný náter je vhodná náterová hmota s väčším podielom anorganických plnív, aby podklad bol rovnomerný. Aplikujeme ho jeden- až dvakrát podľa požadovanej kvality konečného náteru a cez noc necháme zaschnúť. Vrchný náter dodáva upravovanému povrchu konečný charakter. Používajú sa matné vrchné farby alebo farby s vysokým obsahom spojivovej bázy (pololesklé alebo lesklé, emaily). Je dôležité dbať na dodržiavanie postupu od výrobcu, aby konečný efekt natieraného povrchu spĺňal požiadavky spotrebiteľa. 

Text: Stanislav Botur (podľa podkladov od uvedených firiem)
Foto: AUSTIS, BOSCH, BARVY TEBAS, Chemolak, PAM