Arborétum Mlyňany

arboretum mlynany

Mohutné duby, javory a ihličnany v harmónii so vždyzelenými krami a krehkým, ale zato húževnatým bambusom... Na jar a v lete záplava kvetov a omamná vôňa šíriaca sa z kvitnúcich rododendronov a azaliek, na jeseň pestrá paleta sfarbených listov, v zime biela oáza ticha. Arborétum Mlyňany SAV.

Nachádza sa na južnom Slovensku na severnom okraji Podunajskej nížiny v údolí  riečky Žitavy, na mierne zvlnenom teréne, ktorý je vlastne južným výbežkom Pohronského Inovca a Tríbeča. Arborétum je vzdialené 30 km od Nitry, 10 km od Zlatých Moraviec, 7 km napravo od hlavnej cesty Nitra-Zvolen-Banská Bystrica. Rozprestiera sa v katastri obcí Tesárske Mlyňany a Vieska nad Žitavou. Pre návštevníkov je otvorené celoročne, vo všedné dni od 7. do 18., v sobotu, nedeľu a sviatky od 8. do 17. hodiny. Najväčšia návštevnosť je v období kvitnutia rododendronov a azaliek koncom apríla a začiatkom mája. Počas sezóny navštívi arborétum asi 80 tisíc ľudí.

Ako sa to začalo
Arborétum Mlyňany bolo založené v roku 1892 vďaka dvom nadšeným milovníkom prírody – zakladateľovi a mecenášovi dr. Štefanovi Ambrózymu-Migazzimu a záhradníkovi Jozefovi Mišákovi. Uhorského šľachtica Štefana Ambrózyho k založeniu arboréta inšpirovali jeho cesty a pobyt uprostred bujnej vegetácie južného Talianska. Cieľom obidvoch mužov bolo dokázať, že aj v našich podmienkach sa dajú úspešne pestovať vždyzelené dreviny. Svojím odhodlaním, citlivým prístupom, pevnou vôľou a veľkou láskou k prírode sa im podarilo vytvoriť ich bohatú zbierku.

Ambrózyho park
V tejto časti arboréta rastie najväčšia časť unikátnej zbierky vždyzelených listnatých drevín a ihličín. Niektoré z nich dosahujú úctyhodné rozmery a mnohé sa už natoľko aklimatizovali, že sa i spontánne množia.

Romantický kaštieľ predstavuje architektonickú dominantu Ambrózyho parku, viditeľnú už od vstupnej brány. Nad vchodom kaštieľa je umiestnený symbol arboréta – listy a plody vždyzelenej cezmíny, ktoré lemujú nápis Semper vireo (vždyzelený). Bezprostredné okolie kaštieľa tvorí systém geometricky udržiavaných terás so živými plotmi, pergolami a bazénikmi, ktoré sa prelínajú s voľnou výsadbou priľahlého parku. Z terasy je nádherný výhľad na nitriansku krajinu. Budova kaštieľa je obklopená záhonmi najnáročnejších teplomilných druhov, ktoré využívajú jeho ochranu pred poveternostnými výkyvmi a sálavé teplo z vyhriatych múrov. Môžete tu obdivovať napr. borievku virgínsku, atraktívny citrónovníkovec trojlistý, vzácny zimovec včasný, ale aj klenoty zimného obdobia – hamamele.

Ambrózyho park má niekoľko zaujímavých stanovíšť. Prvým je Prírodný rastlinný amfiteáter, ktorý tvoria bohaté zbierky vždyzeleného brečtanu, chodník lemovaný alejou tisu či pozornosť pútajúci javor dlaňovitolistý. Od kaštieľa vedie cesta k Sekvojovému jazierku. Jazierko lemujú vlhkomilné rastliny a hladinu zdobia kvety lekna. Maličké jazierko skôr pripomína lesnú tôňu zovretú medzi kmene stromov. Dominantou tejto časti je takmer storočný mohutný sekvojovec mamutí, s výškou 27,5 metra a s priemerom kmeňa vo výške hrude 375 centimetrov.

V srdci Amrózyho alpínia sú tri drobné studničky, z ktorých vyviera potôčik. Pohľad na alpínium uzatvára kolmá kamenná stena „vodopádu“. Ambrózyho lúčka je poslednou zastávkou na prechádzke Ambrózyho parkom. Na jar ju zdobia kvety šafranov, neskôr kvitnú narcisy.

Lúka je vľavo lemovaná cypruštekmi, na pravej strane rastie niekoľko metrov vysoký krušpán, veľkolistá magnólia a mohutné exempláre jedlí. Značená cesta vedie na Severoamerickú plochu.

Severoamerická dendroflóra*
Bola založená v roku 1975 na bývalých viniciach a ovocných sadoch. Je rozdelená na dva priestory uzatvárajúce samostatne komponované celky.

Prvú časť tvorí Ostrovné jazierko, po ktorom ladne plávajú labute, a priľahlá Narcisová lúka, ktorej stráň na jar zaplavujú tieto nežné kvety. Brehy jazierka a priľahlý svah predstavujú ideálnu polohu na pestovanie vlhkomilných drevín. Druhú časť Severoamerickej plochy tvorí údolie, v ktorého najnižšej časti sa ligoce hladina jazera. Nad jazerom stojí ranč, prestavaná bývalá budova hajlocha, pôvodne slúžiaceho viniciam. Dnes sa ranč využíva na spoločenské účely a výstavy. Severoamerická plocha je rozdelená na tri časti, ktoré predstavujú severnú, východnú a západnú časť Severnej Ameriky. Cesta v hornej časti Americkej plochy ústí na Šangalovu lúku, pomenovanú podľa názvu filmu, ktorý sa tu nakrúcal. Na tomto pôvabnom mieste rastie veľa zaujímavých drevín ako napríklad drieň floridský, borovica ostitá, ktorá sa v domovine dožíva až niekoľko tisíc rokov, dub biely a iné. Od rázcestia na konci lúky možno pokračovať hornou časťou Ambrózyho parku k Východoázijskej ploche.

Východoázijská plocha
Tu sa návštevník stretne s mnohými zvláštnymi exemplármi a pokochá pohľadom na pôvabné prírodné scenérie. Východoázijská plocha je rozčlenená na niekoľko zaujímavých stanovíšť: Kaukazské jazierko, ktoré dotvárajú mohutné balvany dovezené z Demänovskej doliny, Japonské oddelenie, ktorého dominantou je Japonské jazierko so štýlovou besiedkou. Z jednej strany jazera sa dá dostať k besiedke po veľkých okrúhlych kamenných stupákoch umiestnených naprieč vodnou plochou. Pozoruhodný je porast kryptomérie japonskej, na brehu jazera skupina bambusov alebo pokrútené vetvy vŕby Matsudovej. Na jar tu rozkvitá splývavá višňa chĺpkatá. Nad jazerom sa vznášajú zelenomodré vážky. S touto časťou susedí alpínium vybudované z mohutných vápencových kameňov, kde nájdete zaujímavé dreviny ako aktinídia, skalník, moruša biela, vzácny jedľovec Sieboldov a iné. Cez alpínium sa dostanete až k pergole pre popínavé rastliny.

Z terasy pod pergolou je pekný výhľad na celú plochu s čínskou besiedkou a jazierkom, v pozadí ktorých sa belie kaštieľ. Cesta z alpínia vedie k Čínskemu jazierku s pagodou v Čínskom oddelení, ktoré je rozdelené na južnú, strednú a severnú oblasť, a pokračuje k malému jazierku s pergolou a balustrádou, nad ktorou sa nakláňa previslá vŕba babylonská. Vedľa nej rastie ojedinelý orechovec úzkokrídly. Z oblasti východnej Ázie pochádza mnoho drevín, ktoré krášlia naše parky. K najznámejším patrí bohatý rod sliviek, mandlí, variabilný rod javorov, bohato kvitnúce kríky skalníkov, pajazmínu, tavoľníka, ale aj ihličnany ako borovica himalájska, borovica Thunbergova, metasekvoja čínska a ďalšie. Z tejto časti arboréta vedie cesta k východu.

Motto na záver
„ Je to tak trochu od ruky, zrovna tam, kde přestávají slovenské kopce a začíná ta velká dunajská rovina; a na jednom z těch pěkně zaoblených kopečků je Mlýňanské arboretum, unikát republiky, místo, na kterém se jednou postavil člověk a řekl, že tady od té terasy až támhle po ten les nesmí růst žádný jiný strom ani keř nebo porost či dřevina, než jenom ty, které neshazují listí a jsou vždyzelené. Ze zvláštní milosti boží a ze stejně zvláštní lidské šikovnosti se to skutečně stalo a tak vyrostl park jaksi navzdory našemu podnebí, park věčně zelený.“

Karel Čapek: Obrázky z domova, 1954

* dreviny pochádzajúce zo Severnej Ameriky

Text: Jana Veselská (z podkladov Arboréta Mlyňany)
Foto: Dano Veselský

Komentáre

Pridať komentár

Emailová adresa nebude zverejnená, poskytnutá iným osobám ani na ňu nebudeme nič posielať. Je však nutná na prevádzku diskusií. Pozrite si naše podmienky spracovania osobných údajov. Ak sa vám nechce zakaždým zadávať prezývku a email, využite možnosť bezplatnej registrácie.