Praktické rozmnožovanie rastlín v záhrade

prakticke rozmnozovanie rastlin v zahrade

Vegetatívne spôsoby rozmnožovania rastlín nám môžu ušetriť značné prostriedky, najmä v prípadoch, keď potrebujeme väčšie množstvo jedincov rovnakého druhu na výsadbu napríklad živého plota, vytvorenie jarnej cibuľovinovej lúčky či pásu georgín na lemovanie záhradného chodníčka.

Rozmnožovanie drevitými odrezkami
Kvitnúce kríky možno jednoducho rozmnožiť drevitými odrezkami. Táto metóda množenia sa hodí pre odolné okrasné kríky, ako sú forzítia – zlatovka (Forsythia), tavoľníky (Spiraea), zob vtáčí (Ligustrum), trojpuky (Deutzia), vajgely (Veigelia), okrasné ríbezle (Ribes) a pajazmín (Philadelphus).

Z kvitnúcich kríkov možno vysadiť voľne rastúce (nestrihané) živé ploty, väčšie zmiešané skupiny, kvitnúce postupne od jari po neskoré leto, vegetačné pohľadové bariéry.

Materská rastlina
Na jeseň si treba vyhliadnuť vhodnú materskú rastlinu, z ktorej budeme neskôr, po opadaní listov, odoberať drevité odrezky. Krík musí byť dobre rozrastený, dospelý a zdravý. Pomocnú ruku nám môžu podať susedia s už dlhšie založenou záhradou.

Odrezky
Odrezky odoberáme neskoro na jeseň alebo zavčasu na jar z neolistených kríkov. Režú sa jednoročné výhonky v dĺžke 15 až 20 cm s hrúbkou ceruzky. Odrezok má mať 6 až 8 jednotlivých pupeňov pri striedavom postavení listov, prípadne dvojíc pri kríkoch s protistojnými listami. Režeme tak, aby horná časť odrezku bola zrezaná rovno a v takej výške, že chráni vrchný pupeň, a v spodnej časti použijeme šikmý rez. Vďaka tomu spoľahlivo rozoznáme hornú a spodnú stranu odrezka (čo je dôležité pri vkladaní do pôdy).

Odrezky do času výsadby prezimujeme zapichnuté vo vedre s vlhkým pieskom alebo zavinuté vo vlhkej tkanine v pivnici, prípadne v tmavej fólii na inom chladnom, nie však mrazivom mieste.

Výsadba na stanovište
Odrezky budúcich okrasných kríkov vysádzame priamo na vybrané stanovište do dobre nakyprenej a pripravenej pôdy na jar. Zapichujeme ich do pôdy hornou stranou a tak hlboko, aby vyčnieval len najvrchnejší pupeň. Na konečnom stanovišti rastliny nebudú rušené vo vývoji presádzaním a odpadnú nám niektoré pracovné úkony. V lete alebo budúci rok na jar skrátime vyrastené mladé výhonky na polovicu, aby sa kríky dobre rozvetvili.

Letné odrezkovanie

Začiatok leta (koniec júna, júl, prípadne aj august, podľa priebehu počasia) je pre mnoho drevín najvhodnejším časom na rozmnožovanie polovyzretými odrezkami. Mladé pružné výhonky, ktoré nie sú ani príliš mäkké (vodnaté), ani úplne zdrevnatené, totiž výborne zakoreňujú. Z polovyzretých odrezkov sa najlepšie rozmnožuje zob vtáčí (Ligustrum vulgare), hlohyňa (Pyracantha coccinea), bršlen (Euonymus), cezmína (Ilex aquifolium), krušpán (Buxus sempervirens) a skalník (Cotoneaster).

Príprava odrezkov
Zo zdravého kríka (materskej rastliny) odrežeme zdravé konce výhonkov, dlhé asi ako prst, bez kvetov. Rez treba viezť tesne pod listom alebo pod očkom. V spodnej časti, dlhej asi 3 cm musíme odstrániť listy. Príliš mäkké vrcholky výhonkov treba tiež odstrániť odrezaním alebo odstrihnutím. Tvorbu korienkov podporíme ponorením spodnej časti odrezku do stimulátora.

Napichanie do substrátu – zakoreňovanie
Upravené odrezky zapichujeme do plytkejšej množiarenskej debničky alebo väčšieho kvetináča s prepareným (parou dezinfikovaným) substrátom – (zakúpenou) zeminou na rozmnožovanie alebo namiešanou zmesou piesku s rašelinou v pomere 2 : 1, 1 : 1. Substrát musí byť primerane vlhký, ale nie mokrý (pri nabratí do dlane sa na ňu nesmie lepiť). Pred zapichovaním odrezkov si najprv tenkým kolíkom alebo ceruzkou vytvoríme hlbšie jamky a potom do nich vložíme odrezky, aby sme prípadný práškový stimulátor predčasne nezotreli. Odrezky zapichujeme v takej vzdialenosti od seba, aby sa listy susedných neprekrývali – čím majú odrezky väčšie, respektíve dlhšie listy, tým ďalej od seba ich treba umiestniť. Príliš husto napichané odrezky vytvárajú totiž prostredie vhodné na rýchle šírenie hubovitých chorôb, ktoré by nám mohli zničiť celú množenú kultúru.

Po napichaní treba ku každému odrezku substrát pevne pritlačiť, aby stál rovno aj po jemnom pokropení vodou. Napichané odrezky v debničke treba označiť menovkou druhu (prípadne aj dátumom).

Ochrana odrezkov pri zakoreňovaní
Po napichaní odrezkov treba množiarenskú debničku alebo kvetináč postaviť na veľmi svetlé miesto, ale s rozptýleným svetlom. Nikdy nesmú stáť na priamom slnku. Odrezok je totiž charakteristický tým, že jeho listová časť s odparovacou plochou je väčšia než ešte nevyvinutá koreňová podzemná časť s nasávacou funkciou. Na vytvorenie ochrannej atmosféry, najmä pred vyschnutím hornej nadzemnej časti odrezkov, prikryjeme debničku alebo kvetináč fóliou z priehľadného plastu alebo prepichaným polyetylénovým vrecúškom. Aby sa fólia nedotýkala odrezkov, na ktorých by sa v tých miestach zrážala vlhkosť, možno do substrátu napichať niekoľko vyšších (rovnako vysokých) kolíčkov, ktoré ju budú držať v takej výške, aby pod ňou mali sadence vrstvu vzduchu. Spodný okraj fólie alebo vrecúška upevníme na okraj debničky alebo priviažeme ku kvetináču tak, aby sme ju mohli občas odkryť a odrezky vlhčiť rozstrekovačom (prípadne vetrať, ak by bolo vnútro príliš zarosené). Odrezky treba pravidelne hmliť, veľmi jemne kropiť a vlhčiť, lebo nesmú zaschnúť, zároveň aj substrát má byť vlhký, no musí zostať prevzdušnený. Rast nových listov na jedincoch je znamením, že odrezky zakorenili a možno ich presádzať.
–>
Presádzanie zakorenených jedincov
Nové rastliny, ktoré sme si vegetatívne namnožili, opatrne po jednom vyberieme zo spoločného priestoru lopatkou na presádzanie tak, aby sme nepoškodili nové korienky, a presadíme do kontajnerov primeranej veľkosti s výživnou zeminou (jednotlivo). Potom ich treba umiestniť do studeného pareniska alebo na chránené miesto v záhrade. Tu rastliny aj prezimujú prikryté vzdušnou prikrývkou z čečiny. Na jar už budú jedince dostatočne silné, aby ich bolo možné zasadiť na určené miesto. Slabšie, menej vyvinuté rastlinky treba presadiť do väčšieho kvetináča (kontajnera) a nechať zosilnieť vo výživnej zemine ešte jeden rok.

Množenie vždyzeleného krušpánu
Rozmnoženie vždyzeleného krušpánu (Buxus sempervirens) sa vyplatí v prípade, že chceme v záhrade vytvoriť obrubu ružového záhona alebo členenie bylinkovej záhradky či vždyzelenej partie. Vždy vtedy potrebujeme pomerne veľké množstvo jedincov naraz a svojpomocné namnoženie nám ušetrí značné prostriedky.

V auguste sú mladé výhonky krušpánu ideálne vyzreté na vegetatívne rozmnoženie odrezkami. Správne vyzreté drevo výhonkov zabezpečí dobré zakorenenie. Na odrezky použijeme vrcholové alebo bočné vetvičky dlhé asi 8 až 10 cm, ktoré odtrháme z väčšej vetvičky. Listy na výhonku v spodnej časti odstránime (odtrhneme rukou) a ponecháme len niekoľko dvojíc okolo vrcholu (6 až 8). Takto pripravené odrezky ponoríme koncom vetvičky (prípadne namočíme) do rastového stimulátora a potom zasadíme do nádoby naplnenej zmesou piesku a záhradnej zeminy (v pomere 1 : 1). Krytom z priehľadnej fólie ochránime zasadené výhonky pred vysýchaním. Nádobu umiestnime vonku na teplom polotienistom mieste (má byť chránené pred priamymi slnečnými lúčmi). Kultúru priebežne rosíme. Po niekoľkých týždňoch sa objavia prvé korienky. Mladé rastlinky sú natoľko statné, že môžu prezimovať vonku už prvú zimu (najlepšie pod ochranou vzdušnej prikrývky).

Množenie hortenzie veľkolistej
Hortenzia veľkolistá (Hydrangea macrophylla) sa uplatní v záhrade, v nádobách na balkóne či terase, v nevykurovanej hale i v zimnej záhrade. Je efektná veľkými listami a kvetenstvami, kompaktným rastom kríka a má množstvo kultivarov odlišných farbou kvetov – od bielej cez zelenkastú či bieloružovoú až po ružovú. Zriedkavú modrú farbu kvetu dosiahneme vhodnou kyslosťou substrátu a špeciálnym hnojením s obsahom hliníka. Hortenzia sa dá veľmi ľahko rozmnožiť zelenými odrezkami, ktoré odoberáme v letných mesiacoch (najlepšie v júli).

Z materskej rastliny odstrihneme zdravé výhonky bez kvetov, ktoré nesú aspoň štyri listy. Potom zredukujeme ich odparovaciu plochu tým, že ich zmenšíme na polovicu (odstrihneme nožnicami). Malé kvetináče naplníme čerstvým pestovateľským substrátom alebo zeminou určenou na pestovanie rododendronov a mierne ho utlačíme. Ak používame hlinené kvetináče, je dobré ich pred naplnením zeminou nechať nasiaknuť vodou, aby neodoberali na okrajoch vlhkosť substrátu. Do stredu substrátu v kvetináči urobíme tenším kolíkom otvor a doň zapustíme zelený odrezok tak hlboko, aby obe najspodnejšie nasadenia listov boli ponorené v zemine. Kvetináč potom treba zakryť priehľadným plastovým vreckom alebo skleneným poklopom a postavíme na svetlé, ale nie oslnené miesto. Optimálna teplota je 20 °C. V priebehu dvoch-troch týždňov sa vytvoria korene a nové listy. Do väčšieho kvetináča presadzujeme mladé hortenzie až vtedy, keď v pôvodnom zeminu dobre prekorenia.

Množenie cibuľovín
Jarné cibuľoviny sú v záhrade najkrajšie vo veľkých skupinách, ktoré zaujmú svojimi pestrými farbami kvetov vtedy, keď ostatné rastliny ešte len začínajú pučať. Čím sú menšie, tým viac ich treba na dosiahnutie farebného efektu v záhrade. Preto sa oplatí získať viac jedincov svojpomocným rozmnožením.

Cibuľoviny sú rastliny pochádzajúce z drsnejších oblastí, suchých a chudobných na živiny, preto si v priebehu vývoja vytvorili viacero spôsobov prežitia s cieľom zachovania rodu. Narcisy (Narcissus), šafrany (Crocus), tulipány (Tulipa) a ďalšie rody vytvárajú okrem semienok na nadzemnej časti po odkvitnutí kvetu aj dcérske cibuľky pod zemou, ktoré sa nazývajú brut,. Hlavná cibuľa vytvára na svojom podcibulí viacero ďalších menších alebo drobných cibuliek – tými ich môžeme bez problémov svojpomocne rozmnožovať. Odobratie dcérskych cibuliek pritom rastlinám vôbec neškodí, práve naopak, zabráni sa tomu, aby trsy cibuľovín v priebehu rokov príliš zhustli a jednotlivé rastliny sa vzájomne utláčali a z roka na rok slabšie kvitli.

Vyberanie cibúľ
Cibule odkvitnutých rastlín vyberieme zo zeme, keď listy zvädnú. Treba ich vyrypnúť podobratím cibule aj so zeminou a koreňmi. Dcérske cibuľky vyrastajú na báze materských cibúľ, dookola veľkej, vo väčšom počte, alebo len dve-tri, ak sú väčšie. Mladé cibuľky sú spravidla drobné, majú tvar kvapky, sú pokryté jednou vrstvou pokožky, spravidla hnedej farby, preto treba dať pozor, aby sa nám v pôde nestratili, ak sa ľahko oddeľujú od materskej cibule a pôda je piesčitá. Majú ale pevné jadro, preto ich rozoznáme aj hmatom.

Oddeľovanie cibuliek
Dcérske cibuľky oddeľujeme od materskej tak, že ich opatrne odtrhneme rukou. Dôležité je, aby na každej dcérskej cibuľke zostalo niekoľko korienkov. Pri niektorých rodoch však odnože držia pevne a treba ich opatrne oddeliť nožom. Rezné rany alebo prípadné väčšie tržné rany treba potom vydezinfikovať práškom z dreveného uhlia.

Zasadenie
Dcérske cibuľky zasadíme do nádob s piesčito-humóznou pôdnou zmesou. V pravidelných vzdialenostiach ich napicháme do zeme tak, aby horná časť cibuľky trčala nad povrch a podcibulie s korienkami smerovalo do hlbšej vrstvy. Pri drobnom brute, najmä ak cibuľky nemajú korienky, vychádzame z tvaru cibuliek (spodná strana je spravidla plochejšia, vrchná má malý hrot).

Pri miernej zálievke cibuľky čoskoro zakorenia a ďalej porastú. Neskôr ich môžeme jednotlivo nahrnkovať , aby zosilneli vo výživnejšom substráte. Na jeseň ich môžeme vysadiť na vybrané stanovište do záhrady, kde budú kvitnúť o dva až tri roky, keď narastú do primeranej veľkosti.

Rozmnožovanie ľalií
Do veľkej a rôznorodej skupiny cibuľovín patria okrem drobnejších cibuľovín kvitnúcich na jar aj cibuľoviny kvitnúce v lete a v jeseni. Cibuľnatými kráľovnami leta sú statné ľalie, z ktorých niektoré druhy môžeme ľahko vegetatívne rozmnožiť pacibuľkami, cibuľkami alebo šupinami cibúľ. Rozmnožovanie sa odlišuje podľa druhov.

Jedna skupina ľalií (Lilium bulbiferum, L. tigrinum) sa okrem semien rozmnožuje aj stonkovými pacibuľkami vyrastajúcimi počas vegetačného obdobia v pazuchách listov na nadzemnej časti stonky. Tie môžeme na jeseň oddeliť a vysadiť. Iná skupina ľalií (Lilium davidii, L. henryi) sa rozmnožuje aj podzemnými pacibuľkami, ktoré sa vytvárajú na podzemnej časti stonky. Aby sme ich mohli na jeseň vybrať, musíme stonku odtrhnúť. Cibuľa ďalšej skupiny (Lilium martagon, L. carniolicum) sa skladá z mnohých mäsitých šupín, ktoré nemajú spoločnú šupku, preto sa ľahko rozoberajú. Na rozsadených šupinách sa v mieste podpučia vytvoria po 5 až 10 týždňoch nové drobné cibuľky s korienkami.

Rozmnožovanie hľuznatých rastlín odrezkovaním
Hľuznaté rastliny sa najjednoduchšie rozmnožujú rozdelením hľuzy. Dá sa to však najmä pri väčších hľuzách, ale aj tak získame len obmedzený počet nových rastlín (3 až 4). Ďalšou možnosťou vypestovania väčšieho počtu rastlín je odrezkovanie. Môžeme si tak rozmnožiť väčší počet napríklad georgín (Dahlia) a z jednej rastliny získať aj 10 nových. Georgínami si môžeme vyzdobiť aj balkón, lodžiu alebo terasu a pestovať ich aj v kvetináčoch.

Zasadenie hľuzy
Hľuzu georgíny zasadíme skoro začiatkom roka (najlepšie vo februári) do kvetináča tak, aby koreňový krček zostal voľný a nebol zakrytý zeminou. Po zaliatí postavíme kvetináč na svetlé teplé miesto. Po dvoch-troch týždňoch sa na rastline objavia prvé výhonky. Keď dorastú do výšky 10 cm, treba ich odrezať (pracujeme s čistým nožom) aj s malým kúskom tela hľuzy alebo oddeliť od hľuzy silným trhnutím (ktorým vytrhneme aj malú časť pôvodnej hľuzy). Na dezinfekciu rán použijeme prášok dreveného uhlia, ktorým ich jemne posypeme.

Napichanie odrezkov
Získané odrezky napicháme do substrátu s nízkym obsahom živín, ktorý si pripravíme z rašeliny a piesku, prípadne kúpime pripravenú zmes v obchode (substrát pre výsevy a množenie). Spodný koniec odrezku môžeme ošetriť stimulátorom zakoreňovania. Odrezky umiestnime po 4 až 5 do väčších kvetináčov. Plastový kryt na kvetináči ochráni odrezky pred vyschnutím. Odrezky pravidelne zalievame a vetráme. Asi po štrnástich dňoch vytvoria korienky a stanú sa samostatnými jedincami schopnými prežitia.

Rozsadenie namnožených rastlín
Po vytvorení korienkov rastliny opatrne vyberieme zo spoločného kvetináča a rozsadíme jednotlivo do menších kvetináčov. V tejto fáze treba zastrihnúť konce výhonkov, aby sa rastlinky lepšie rozvetvili. Von do záhrady ich možno vysadiť po ľadových mužoch, na balkón alebo lodžiu ich môžeme umiestniť s kvetináčmi aj skôr, ale treba sledovať predpovede počasia a v prípade ohrozenia neskorým mrazom ich na noc premiestniť dovnútra.

Text: Ing. Ľubica Lešinská, PhD.
Foto a kresby: autorka
Zdroj: Časopis Urob si sám

Tip: Všetok nábytok a bytové doplnky na jednom mieste



Komentáre

Pridať komentár

Emailová adresa nebude zverejnená, poskytnutá iným osobám ani na ňu nebudeme nič posielať. Je však nutná na prevádzku diskusií. Pozrite si naše podmienky spracovania osobných údajov. Ak sa vám nechce zakaždým zadávať prezývku a email, využite možnosť bezplatnej registrácie.