Určovanie druhov dreva (1. časť)

Drevo hrá nezastupiteľnú úlohu v rôznych oblastiach činnosti človeka. Tento materiál nachádza svoje uplatnenie v stavebníctve, nábytkárstve či umení. Napriek rozvoju kompozitných materiálov je drevo aj v súčasnosti nenahraditeľné. Jednou z príčin je jeho farebná a štruktúrna premenlivosť, a teda jedinečnosť, ktorá zvyšuje estetickú hodnotu. Preto každý, kto sa chystá pracovať s drevom, by mal poznať aspoň jeho základné druhy. V sérii niekoľkých článkov rozoberieme niektoré znaky, ktoré nám pomôžu jednotlivé druhy dreva rozlíšiť.

Makroskopické znaky dreva:

▶ základné (letokruhy, stržňové lúče, cievy, živicové kanáliky, jadro a beľ, farba),
▶ doplnkové (stržňové škvrny, lesk, vôňa),
▶ ostatné (fyzikálne a mechanické vlastnosti dreva – hustota, tvrdosť).

Tri základné rezy kmeňa:

▶ priečny rez (P) je rez vedený kolmo na pozdĺžnu os kmeňa,
▶ radiálny rez (R) je pozdĺžny rez vedený rovnobežne s osou kmeňa, prechádzajúci stržňom,
▶ tangenciálny rez (T) je rez vedený rovnobežne s osou kmeňa v určitej vzdialenosti od stržňa (dotyčnica k niektorému letokruhu).

Obr.: Základné rezy drevom – priečny, radiálny, tangenciálny

Letokruh

Obr.: Vzhľad letokruhov na základných rezoch

Na základe štruktúry letokruhu na priečnom reze môžeme drevo rozdeliť do týchto skupín:
▶ drevo ihličnatých drevín,
▶ drevo listnatých drevín s kruhovitou pórovitou stavbou,
▶ drevo listnatých drevín s roztrúsenou pórovitou stavbou.

Obr.: Letokruhy jednotlivých skupín dreva (z pohľadu priečneho rezu)
A – drevo ihličnatých drevín, B – drevo listnatých drevín s kruhovitou pórovitou stavbou dreva, C – drevo listnatých drevín s roztrúsenou pórovitou stavbou dreva

Charakteristika skupín dreva

Ihličnaté dreviny:
▶ hranice letokruhov sú zreteľné,
▶ v letokruhu môžeme rozlíšiť jarné a letné drevo (väčší podiel jarného dreva),
▶ rôzne zreteľný prechod medzi jarným a letným drevom v rámci letokruhu, pričom postupne klesá od veľmi ostrého k pozvoľnému takto: smrekovec, duglaska, borovica lesná, tis, jedľa, smrek, borievka a borovica vejmutovka.

Obr.: Zamodranie beli borovice vejmutovky

Listnaté dreviny s kruhovitou pórovitou stavbou dreva:
▶ hranice letokruhov sú zreteľné,
▶ v letokruhu môžeme rozlíšiť jarné a letné drevo (väčší podiel letného dreva),
▶ patrí sem dub, agát, brest, jaseň, gaštan jedlý.

Listnaté dreviny s roztrúsenou pórovitou stavbou dreva:
▶ buď dobre, alebo málo zreteľná hranica medzi letokruhmi,
▶ v letokruhu nejde rozlíšiť zónu jarného a letného dreva,
▶ patrí sem breza, hrab, javor, jarabina vtáčia.

Stržňové lúče

Obr.: Vzhľad stržňových lúčov na základných rezoch dreva buku

Cievy

Nachádzame ich iba v dreve listnatých drevín. Podľa priečnych rozmerov ich môžeme rozdeliť na makrocievy a mikrocievy. Makrocievy (priemer väčší ako 0,1 mm) môžeme pozorovať na priečnom reze ako vpichy a na pozdĺžnych rezoch ako ryhy. Mikrocievy (priemer do 0,1 mm) nemôžeme makroskopicky pozorovať. Podľa prítomnosti makrociev a mikrociev delíme listnaté dreviny na:

Živicové kanáliky

Jadro a beľ

Jadro je tmavšie sfarbená centrálna časť kmeňa, ktorá je obklopená svetlejšou časťou – beľou. Drevo našich drevín môžeme rozdeliť na:
▶ beľové, ktoré má na priečnom reze po celom polomere kmeňa rovnakú farbu (smrek, jedľa, hrab, jelša),
▶ jadrové, ktoré má na priečnom reze v strednej časti kmeňa výrazne sfarbenú tmavšiu zónu jadra a na obvode svetlejšiu vrstvu beli (borovica, smrekovec, dub, jaseň, topoľ, vŕba).

Obr.: Jadro a beľ na dreve duba

Pri beľových drevách sa môže vytvoriť nepravé jadro (často pri buku). Ide o tmavšie sfarbenú centrálnu časť kmeňa, väčšinou nepravidelného tvaru, ohraničenú tmavou líniou. Nepravé jadro zaraďujeme medzi chyby dreva.

Farba dreva

Stržňové škvrny

Textúra dreva

Ide o kresbu dreva, ktorú pozorujeme na jeho povrchu. Je typická pre určitý rez a druh dreva. Najlepšie ju pozorujeme na opracovanom povrchu dreva. Vytvára sa kombináciou makroskopických znakov (napr. letokruhov, stržňových lúčov, ciev, jadra a beli).

Lesk dreva

Je schopnosť dreva odrážať svetelné lúče. Najlesklejší je radiálny rez, kde sa nachádzajú stržňové lúče. Medzi lesklé drevo zaraďujeme javor, platan a buk. Hrab, jabloň alebo hruška predstavujú drevo matné (bez lesku). Lesk dreva môžeme zvýšiť povrchovou úpravou.

Vôňa dreva

Je ovplyvnená jeho chemickým zložením. Voňavé je drevo čerstvo zoťatých ihličnanov s obsahom živice. Pri dreve s vyšším obsahom trieslovín (dub, agát) je vôňa dosť nepríjemná. Tento znak je menej významný a len doplnkový.

Hustota dreva

Pri makroskopickom určovaní nezisťujeme presnú hustotu, iba odhadujeme hmotnosť vzorky (musíme brať do úvahy hmotnosť vzorky a jej tvrdosť). Podľa hustoty delíme drevo na:
▶ drevo s nízkou hustotou – ľahké (smrek, jedľa, borovica, jelša, topoľ, vŕba),
▶ drevo so strednou hustotou – stredne ťažké (smrekovec, dub, jaseň, brest, buk, breza),
▶ drevo s vysokou hustotou – ťažké (hrab, agát).

Tvrdosť dreva

Je schopnosť materiálu odolávať vnikaniu cudzieho telesa do jeho štruktúry. Pri makroskopickom určovaní dreva ju odhadujeme vrypnutím nechtu do dreva. Drevo môžeme potom rozdeliť do troch skupín:
▶ mäkké – ryhu môžeme vytvoriť na všetkých rezoch (smrek, jedľa, borovica, jelša, lipa topoľ),
▶ stredne tvrdé – ryhu môžeme vytvoriť iba na pozdĺžnom reze (dub, jaseň, brest, buk, breza, javor, čerešňa, orech),
▶ tvrdé – ryhu nemôžeme vytvoriť na žiadnom reze (hrab, agát).

Text: Vladimír Gryc, Hanuš Vavrčík
Foto: autori, Elena Bobeková