Ako si na balkóne vypestovať chutné rajčiny

Botanicky sú rajčiny vlastne ovocie, technicky však patria medzi bobuľoviny, no a oficiálne sú zaradené medzi zeleninu. Ak máte ambície vypestovať si ich na balkóne, mali by ste vedieť, že im vyhovuje veľa tepla a celodenné oslnenie.

Galéria

Keď sa rozhodneme pestovať rajčiny na balkóne, mali by sme si zistiť jeho únosnosť. Pestovateľské nádoby so substrátom totiž niečo vážia. Na pestovanie teplomilnej zeleniny, akou sú rajčiny, je dobré, keď je balkón orientovaný na juh, aby bol cez deň čo najdlhšie oslnený.

Máloktorá zelenina nám ponúka na pestovanie toľko rozličných odrôd a foriem ako rajčiny. Môžeme si vybrať podľa farby žiarivé červené, žlté, fialové, zelené, takmer čierne alebo biele. Vyšľachtené sú nízke kríčkové odrody, vysoké (až niekoľko metrov) či stredne vysoké formy, skoro alebo neskoro rodiace odrody.

Zásady pestovania

• pôda
rajčiny si vyžadujú hlinito-piesočnaté, prekyprené, prevzdušnené, priepustné pôdy s bohatou zásobou humusu a živín, s mierne kyslou až neutrálnou reakciou (pH 5,5 až 7,5); veľmi ľahké a suché pôdy im nevyhovujú – pri výkyvoch vlhkosti praskajú plody; v ťažkých, mokrých a studených pôdach bez dostatku vzduchu zasa dochádza k úhynu rastlín (sčernejú im koreňové špičky)

• minimálna teplota
na klíčenie a rast je potrebná teplota 10 °C, na dobré opelenie 21 až 30 °C počas dňa a 15 až 21 °C v noci; teploty vyššie ako 32 °C majú negatívny vplyv na násadu plodov (dochádza k ich redukcii), pri teplote nad 40 a pod 15 °C je násada prakticky nulová

• kríkové rajčiny
keď kríková rajčina dosiahne svoj vrchol, vytvorí sa na ňom strapec kvetov, čím sa ukončí jej rast; to platí aj o bočných (zálistkových) výhonoch, ktoré ponechávame; toto zaručuje určitú sebareguláciu množstva nasadených plodov a tým aj ich podstatne skoršie dozretie

• vysoké tyčkové rajčiny
tu je to naopak ako pri kríčkových rajčinách, rastlina sústavne predlžuje svoj rast, lebo na vrcholoch sa kvety nevytvárajú; aby sme podporili tento predlžujúci sa rast a zamedzili nadmernému rozkonáreniu rastliny, zálistky na tyčkových rajčinách sústavne odstraňujeme; prvý takýto zákrok robíme hneď po zakorenení rastliny po výsadbe, keď zálistky dosiahnu 2 až 5 cm, ďalšie zálistky odstraňujeme asi v perióde 10 až 14 dní, keď dosiahnu maximálne 10 cm; ak ich necháme vyrásť viac, obmedzíme vrcholový rast rastliny a ich vytrhnutím spôsobíme väčšiu ranu, ktorá sa rýchlejšie infikuje; zálistky zásadne nestriháme, lebo by sme mohli nožnicami preniesť virózu z jednej rastliny na druhú, ale trhnutím do boku ich ľahko odstránime.

Najlepšie je rajčiny vysádzať večer a „na vodu“ – do výsadbovej jamky najprv nalejeme vodu, po jej vsiaknutí vložíme sadenicu, prihrnieme ju zemou a opäť zalejeme. Po vsiaknutí vody navŕšime ďalšiu zeminu, ale bez zalievania, ktorá zabráni vzniku prísušku. foto: thinkstock.com

Výživa

Rajčiny by sme nemali pestovať v substráte, v ktorom sa v posledných 3 či 4 rokoch pestovali rajčiny alebo podobné ľuľkovité rastliny (paprika, baklažán), lebo trpia spoločnými chorobami a škodcami. Ak rajčiny na danom mieste netrpeli žiadnymi chorobami, tak znesú pestovanie po sebe 2 až 3 roky. Pôdu však treba prihnojiť kompostom.

Najväčšie nároky na živiny majú vysoké tyčkové rajčiny, kríčkovým stačí polovica minerálnych hnojív. Ideálny pomer minerálnych hnojív je 1,2 (N) : 1 (P) : 1,4 (K).

Rajčiny sú síce náročné na vápnik, neznášajú však priame vápnenie, pôdu treba povápniť k predplodine najlepšie dolomitom. Na fosfor sú rajčiny najnáročnejšie v prvých fázach vývoja, na draslík najmä pri tvorbe plodov, na dusík ich nároky narastajú do fázy kvitnutia a potom postupne do fázy tvorby plodov klesajú. Organickými, fosforečnými a draselnými hnojivami pôdu hnojíme na jeseň, dusíkatými hnojíme 60 % z celoročnej dávky pred výsadbou a potom prihnojujeme 20 % po 20 dňoch po výsadbe, zopakujeme to po ďalších 20 dňoch. Toto prihnojovanie môžeme nahradiť napríklad zriedeným zákvasom zo žihľavy, kostihoja, merlíka.

Sadenie vysokých rajčín
Pred sadením vysokých rajčín najprv zatlčieme oporný kolík a rajčinu s neporušeným koreňovým balom zasadíme hlbšie do zeme. kresba: Ing. Jaroslav Pížl

Výsadba

Rajčiny vždy pestujeme z priesad. Tie vysádzame do záhrady aj na balkón až po jarných mrazíkoch. Hlavne vysoké odrody alebo vyššie vyrastené priesady sadíme hlbšie a šikmo do pôdy. Novovytvorené korene na stonke zabezpečia rastline lepšiu výživu, to je aj predpokladom bohatšej úrody.

Sadenice môžu pri vysádzaní už aj kvitnúť. Najlepšie sú balíčkované či kontajnerované. Rastliny by nemali byť prehustené, aby medzi nimi mohol prúdiť vzduch (rýchlo osuší rastliny a minimalizuje vznik nebezpečných chorôb). Nízke odrody vysádzame bez kolíkov, vysoké na južnú stranu vopred zatlčeného kolíka alebo k inej opore, ku ktorej rastlinu postupne počas rastu priväzujeme.

Na výsadbu sú vhodné väčšie nádoby (kvetináče, vedrá, nepotrebné vaničky, hrantíky a truhlíky, veľké a silné plastové alebo konopné tašky či vrecia). Na dne by mali mať niekoľko odvodňovacích otvorov. Na spodok nasypeme drenážnu vrstvu zo stredne veľkého štrku, keramických črepov alebo nalámaného polystyrénu (hrubú asi 5 až 7 cm). Na túto vrstvu položíme kus netkanej textílie, ktorá zabráni tomu, aby substrát upchal drenážnu vrstvu. Až potom nasypeme substrát. A môžeme vysádzať.

Vysoké odrody sadíme k stene balkóna. Aby sme dobre využili pestovateľskú nádobu, môžeme pred ne vysadiť nízke a skoršie rodiace odrody (samozrejme, nádoba musí byť dostatočne široká); po ich odrodení sem môžeme vysadiť napríklad šalát. Do závesných košíkov sa hodia visuté drobnoplodé odrody vysadené spolu s kvetmi.

Desatoro zavlažovania

1 Pred závlahou by mala pôda zvrchu trochu preschnúť, aby sa do nej dostal vzduch, ktorý si korene rajčín vyžadujú.

2 Na závlahu používame najlepšie prevzdušnenú vodu, odstátu na slnku, s podobnou teplotou, akú má pôda.

3 Ak zásobnú nádobu s vodou umiestnime na vyvýšené miesto, pomocou hadičiek si môžeme vytvoriť pre všetky pestované rastliny kvapkovú závlahu, ktorá nám uľahčí zavlažovanie rastlín.

4 Pri zavlažovaní je dôležité, aby sme nepostriekali listy a nepodporili tak rozvoj chorôb. Preto uprednostňujeme závlahy podmokom alebo kvapkové zavlažovanie. Ak rajčiny zavlažujeme hadicou, otrháme spodné listy rastlín, aby sme ich pri zavlažovaní nezamočili a nevystavili ich infekcii.

5 Pôdu by sme nikdy nemali rozbahniť a tak z nej vytlačiť vzduch, na ktorý sú korene náročné.

6 Prísušok vzniknutý po závlahe rozrušíme (na záhone motyčkou) alebo mu preventívne bránime mulčovaním.

7 Závlahu môžeme využiť aj na prihnojovanie rastlín zriedenými rastlinnými zákvasmi.

8 Dávka závlahy by mala byť taká, aby prevlhčila pôdu do takej hĺbky, v ktorej sa nachádza maximum koreňov. Na toto existuje jednoduchý grif: okolo rajčín zastrčíme do zeme niekoľko PET fliaš otvoreným hrdlom dolu, z ktorých sme odrezali dno; do fliaš krhlou alebo hadicou napustíme vodu, ktorá pomaly vsakuje do pôdnej hĺbky, v ktorej sú korene.

9 Keď nemáme inú možnosť a rastliny zavlažujeme postrekom na pôdu, tak vždy ráno, keď je pôda chladnejšia; náhodou zamokrené listy obschnú rýchlejšie cez deň.

10 V období dozrievania plodov nenechávame pôdu veľmi preschnúť s tým, že ju potom výdatne zavlažíme – popukali by zrejúce plody.

Do jednej nádoby môžeme vysadiť viac rastlín rajčín a podsadiť ich ďalšou zeleninou, aromatickými rastlinami či kvetinami. foto: thinkstock.com 

Odrody rajčín

Vysoké odrody

• veľmi skoré s čerešňovými plodmi: Bej­bino F1, Pillicino F1 (ďatlové), Perun (žlté)

Stredne vysoké odrody

• veľmi skoré so stredne veľkými plodmi: Toro F1, Start S F1, Stupické skoré
• skoré s veľkými plodmi: Torino F1 (nepraská), San Marzano Gigante 3 (oválne plody)
• poloskoré s obrími plodmi (od 250 do 500 g): Beefmaster VFN F1, Yellow Gazi Ribbet F1 (žlté), Homestead, Oxheart
• poloskoré s veľkými plodmi: Tornado F, TIpo F1 (nepraská), Parto F1 (nepraská), Corsaro F1 (oválne plody)

Kríčkové odrody

• previsnuté, poloskoré s čerešňovými plodmi: Tumbling Tom Yellow (žlté plody), Tumbling Tom Red (červené plody) – sú určené do závesných a samozavlažovacích nádob
• kompaktný vzrast, skoré s čerešňovými plodmi: Rubinek, Minigold (žlté plody)
• veľmi skoré s plodmi strednej veľkosti: Diana (odolné proti fytoftóre), Šejk, Orbit
• poloskoré s väčšími plodmi (od 90 do 130 g): Tereza F1, Pavlina, Karla (špeciálne určené na balkóny), Oranže, Denar (vhodné na kečup), Darinka F1 (aj do chladnejších podmienok)

Výsadba rajčín

a) výsadba kríčkových rajčinových priesad
b) výsadba vysokých alebo prerastených rajčinových priesad
kresba: Ing. Jaroslav Pížl

Biopestovanie rajčín

Biokompost sa zíde

Ak máme na balkóne miesto, môžeme naň umiestniť kompostovaciu nádobu na výrobu vlastného biokompostu alebo dážďovkového vermikompostu, ktorý nezapácha a je pre rastliny veľmi výživný.

S čím ich kombinovať?

Rajčiny v nádobách (ale i na záhone) môžeme kombinovať s fazuľkou, mrkvou, petržlenom, cesnakom, cibuľou, pórom, kapustou, kalerábom, hlávkovým šalátom, špenátom, reďkovkou, zelerom, bazalkou či nechtíkom. Nevhodnými susedmi sú zemiaky, fenikel, hrach a uhorky.

Prihnojovanie

Na prihnojovanie (draslíkom a dusíkom) je vhodné použiť zákvas z kostihoja, žihľavy, paprade alebo nimi aspoň namulčovať pôdu okolo rajčín. Odvar z cibule a cesnaku zasa posilňuje odolnosť rajčín.

Domáci postrek

Proti nebezpečnej chorobe fytoftóre môžeme použiť niektorý z domácich biopostrekov:
• šalviový – 500 g listov šalvie ­zalejeme 10 l vriacej vody a necháme 2 dni lúhovať; po zriedení vodou v pomere 1 : 1 striekame 1- až 2-krát do týždňa (za vlhka sa rýchlejšie šíri);
• rebarborový – 2 kg listov rebarbory zalejeme 10 l vody, varíme 30 min. a necháme odstáť; neriedime a striekame 3 dni po sebe;
• cibuľový – 1 kg cibuľových šupiek a vňate zalejeme 10 l vody a necháme 8 až 10 dní kvasiť; striekame zriedené v pomere 1 : 10 alebo zalievame zriedené v pomere 1 : 5.

Pri uväzovaní rajčín najprv priviažeme motúz napevno ku kolíku a až potom voľne, neškrtivo rajčinu. kresba: Ing. Jaroslav Pížl

Proti škodcom

Ak k rajčinám prisadíme aksamietnicu, uchráni ich pred zemnými háďatkami (na záhone) a voškami. Mandelinku odpudzuje mäta, šalvia, rasca, chren, nechtík a hluchavky. Z rastlinných ekologických biopostrekov je vhodný napríklad postrek zo zbehovca: 150 g sušenej kvitnúcej vňate zbehovca macerujeme vo 2 l vody 48 hodín, prefiltrujeme a striekame neriedené.

Vysoké rajčiny potrebujú vždy oporu, či už v podobe mriežky, motúza, alebo palice. foto: thinkstock.com 

Dobrá rada
Nádoby na vysádzanie musia mať zospodu odvodňovací otvor.

Pestujte ich priamo vo vreci

Zaujímavý je spôsob pestovania vo väčších a hrubších vreciach od substrátu. Vrecia položíme na zem a urobíme do nich niekoľko drenážnych otvorov, potom ich prevrátime na druhú stranu naplocho a umiestnime na vybrané pestovateľské miesto, napríklad v prípade vysokých rajčín niekde k stene. Aby boli rajčiny osvetlené aj zozadu, stena za nimi by mala byť natretá nabielo alebo dáme za ne reflexnú dosku potiahnutú alobalom. Z väčších plastových kvetináčov s priemerom aspoň 20 cm odstránime celé dno a do vrchu položeného vreca so substrátom urobíme na vzdialenosť od seba asi 40 – 50 cm otvory s veľkosťou spodku kvetináčov a kvetináče do nich sčasti vtlačíme. Do kvetináčov vysadíme sadenice hlbšie, ako boli predtým i so zemným balom, zasypeme substrátom a zavlažíme. Sadenice zapustia korene do substrátu vo vreci a časť stonky zasypanej substrátom v kvetináči sa tiež zakorení. Tak vytvoríme predpoklady na ich dobrú úrodnosť.

Rajčiny vysadené do plytkej brázdy v skleníku, v ktorej je substrát izolovaný fóliou. Podobne môžeme rajčiny vysadiť na balkóne do vriec so substrátom s nástavcom z kvetináča. kresba: Ing. Jaroslav Pížl

Text: Ing. Jaroslav Pížl
Foto: archív autora, thinkstock.com
Zdroj: časopis Urob si sám, 05/2015, JAGA GROUP, s.r.o.