Ako si vyrobiť kvalitné hnojivo za 18 dní

Ako si vyrobiť kvalitné hnojivo za 18 dní

Živá a vyhnojená pôda je základom úspešného pestovania zeleniny aj trvaliek. Veľmi rýchlo môžeme vytvoriť hromadu kompostu, ktorá nestratí svoj objem a zároveň poslúži pôde ako očkovacia násada dôležitých pôdnych organizmov. A to všetkolen za 18 dní!

18-denný Lawtonov kompost

Geoff Lawton vo svojom permakultúrnom filme Soils (Pôdy) predvádza vytvorenie kompostu za 18 dní. A taký by som vám na základe vlastných dobrých skúseností rád predstavil.


      Zoženieme si dusíkaté materiály (hnoj, bioodpad) a 25-krát viac uhlíkatých materiálov (slama, seno, drevná štiepka). Nezabudneme pridať rôzne voľne dostupné očkovacie látky. foto: Jaroslav Svoboda 

Založenie kopy

V podstate založíme kopu kompostu (bez ohrádky) podľa návodu na kvalitný kompost (pozri plochu). Nosným uhlíkatým materiálom býva štiepka z vetiev, lístia alebo slamy, ideálne kombinácia všetkého, ale pridá sa ešte mnoho očkovacích látok, aby sa kompostovacie procesy maximálne nabudili. Medzi očkovacie látky patrí napríklad lístie kostihoja lekárskeho alebo rebríčka obyčajného, čerstvo pokosená tráva, ale tiež rôzne „chuťovky“, ako sú močovka, zvyšky mŕtveho zvieraťa (aj nájdeného na ceste), moč, krv, rôzne druhy hnojov a pod. Možno použiť iba niektoré z týchto vecí alebo všetky naraz a stačí malé množstvo. Každý z uvedených materiálov obsahuje iné kolónie mikroorganizmov. Netreba sa báť, všetko sa rýchlo začne meniť (už o niekoľko dní) a nič nechutné tam nezostane. Čím viac prímesí dáme do „tortičky“, tým lepší bude výsledný produkt. Vznikne tak nielen kompost, ale zároveň aj očkovacia látka na oživenie vyčerpanej pôdy, ktorú možno po malých množstvách dávkovať na záhony a k jednotlivým rastlinám.


      Takto vyzerá čerstvo založená hromada 18-denného kompostu pred navlhčením. Pestré zloženie jednotlivých vrstiev zaistí úspešný štart. foto: Jaroslav Svoboda 

Zavlaženie

Po navŕšení hromady v správnom pomere uhlík/dusík s objemom najmenej 1 m3 ju zavlažíme, aby po skúšobnom žmýkaní slamy alebo štiepky v ruke z materiálu kvapkala voda. Ak hrozia dažde, kopu prekryjeme plachtou, aby vody zase nebolo veľa.

dobrá rada
Kompostovať možno všetko, čo je ekologicky neškodné a môže sa rozložiť.


      Rýchlokompost prehadzujeme najskôr po 4 dňoch, potom každé 2 dni. Minimálna veľkosť hromady je 1 m3. foto: Jaroslav Svoboda

Miesto

Hromadu vŕšime na voľnom priestranstve, nie v nejakom boxe, aby sa do nej dostal vzduch.

Prehadzovanie

Kompost sa začne rýchlo zahrievať vďaka úžasne aktívnym vnútorným procesom. Už po 4 dňoch ho môžeme prehodiť, zvyčajne sa z neho dosť čmudí a získava inú farbu. Prehodíme ho každé 2 dni – čo bolo na vonkajšej strane, by sa malo dostať dnu. A po 18 dňoch máme hotový produkt.

Behom prvého týždňa teplota v komposte stúpne na 55 až 65 °C. Tá zničí patogény a semená burín. Prežívajú len kompostovacie rozkladné mikroorganizmy všetkých druhov, ktorých množiaca a konzumná aktivita produkuje toto teplo.

Týmto procesom môžeme získať rovnaké množstvo skvelého kompostu, aké bolo počiatočné množstvo materiálu. To sa, pokiaľ viem, nijakou inou pomalšou metódou nepodarí. Urobil som takých experimentov už niekoľko a funguje to. Ak nie, je kopa málo vlhká alebo je v nej málo dusíka či očkovacích látok. Ak sa pri prvom prehodení nečmudí z kompostu, môžeme to napraviť a pokračovať podľa plánu. Jedno prehodenie zaberie asi 30 minút a treba tak urobiť 8-krát. Celkovo teda takýto kompost vytvoríme asi za 4 hodiny, pričom jedna hromada postačí na zúrodnenie veľkej plochy záhonov. Lawton hovorí, že jediná kopa tohto materiálu stačí ako hnojivo na celoročné uživenie sa plodinami pre jedného človeka. Summa summarum: strávime teda 4 hodiny zmysluplným pohybom, ktorý nám zaistí zdravé jedlo. Skoro to vychádza výhodnejšie, ako chodiť do práce. 🙂


      Prvé prehadzovanie kompostu po 4 dňoch. Z tlejúcej hromady už stúpa para vďaka množeniu kolónií nenásytných rozkladných baktérií. foto: Jaroslav Svoboda 

Pálenie záhradného odpadu

Jedna z najhorších možností, čo urobiť s lístím alebo iným záhradným odpadom, je spálenie. Úžasná hmota, ktorú hladná pôda a pôdny život potrebujú na svoju výživu, sa v plameňoch premení najmä na nevyužiteľné teplo a malú kôpku popola. A ešte horší než takéto plytvanie je dusivý dym, ktorý sa pridá k exhalátom z komínov a výfukov. Mnoho ľudí trpí astmou a alergiami, znečistený vzduch im radosť neurobí, rovnako ani pôdnemu životu tá trocha popola a spálená zem. Hovorí sa, že pálením upratujeme, ničíme choroby a škodce. Táto hmota však vo väčšine prípadov nie je postihnutá takýmito neduhmi, a ak predsa, môžeme ich likvidovať horúcim kompostovaním. V hromade kompostu vzniká teplota dostatočne vysoká na zahubenie všetkého, čo nie je žiaduce. Keď urobíme iba malú kopu, ktorá sa nezahrieva, stačí ju nechať na mieste dlhší čas a pôdne organizmy a huby vykonajú svoje skazonosné dielo rovnako dobre. Príroda to tak vymyslela, aby si svoje zdravie udržala aj bez pomoci ľudí.


       Organický uhlíkatý materiál sa pri každom prehodení viac-menej mení na humus. Po 8 prehodeniach je hromada tmavá a nepripomína nič z predchádzajúcich materiálov. foto: Jaroslav Svoboda 

Ako na kvalitný kompost

• pomer dusíkatých a uhlíkatých materiálov
Základom úspechu je správny pomer dusíkatých a uhlíkatých materiálov. Stačí 1 diel dusíkatých k 20 až 30 dielom uhlíkatých. Keby bolo dusíkatých materiálov priveľa, hromada bude hniť a smrdieť, bude v nej málo vzduchu a prevládnu nežiaduce procesy. Naopak, iba uhlíkaté materiály sa rozkladajú bez dusíka dlho a zle. Dusík je v komposte nutný ako palivo na tlenie, ak je ho však veľa, nastáva hnitie.
• dusíkaté materiály
Dusíkaté materiály sú všetky zelené, šťavnaté, hnojovité a iné nedrevené substancie, napríklad pokosená tráva, buriny, ovocie, kuchynský odpad, trus zvierat, moč atď.
• uhlíkaté materiály
K uhlíkatým materiálom patrí všetko, čo sa skladá prevažne z uhlíka – drevo, štiepka, slama, suché lístie, papier.
• správne vrstvenie
Kompost vrstvíme tak, že na každú veľkú vrstvu uhlíkatých materiálov dáme malú vrstvu dusíkatých. Kompost netreba prehadzovať, stane sa to aj bez vášho pričinenia, proces však bude pomalý a pôvodný objem hmoty sa po roku zmenší na nepatrnú vrstvu finálnej úrodnej masy. Prehodením dodáme do kopy kyslík, urýchlime jej rozklad a získame viac kompostu. Namiesto prehodenia môžeme celú hromadu vrátane nedokompostovaných zvyškov po čase rozprestrieť na záhon, zamulčovať slamou a do hniezd v slame v máji vysadiť dyne a cukiny. Kompostovací proces sa na veľkú radosť tekvicovitých rastlín urýchlene dokončí priamo na mieste pod mulčom.


      Po poslednom prehodení nenechávame tento kompost dlho na kope. Čo najskôr ho využijeme na pestovanie rastlín a kultivovanie pôdy. foto: Jaroslav Svoboda 


      Vďaka riadne vyhnojenej pôde môžeme očakávať bohatú úrodu aj pri plodinách náročných na živiny. foto: Jaroslav Svoboda

Text a foto: Jaroslav Svoboda
Zdroj: časopis Urob si sám, 032015, JAGA GROUP, s.r.o.

Tip: Všetok nábytok a záhradné doplnky na jednom mieste



Komentáre

Pridať komentár

Emailová adresa nebude zverejnená, poskytnutá iným osobám ani na ňu nebudeme nič posielať. Je však nutná na prevádzku diskusií. Pozrite si naše podmienky spracovania osobných údajov. Ak sa vám nechce zakaždým zadávať prezývku a email, využite možnosť bezplatnej registrácie.