Záhradné jazierko vhodné aj na kúpanie

6. septembra 2017 Diskusia (1)

Výhodou kúpacích jazierok oproti bežným bazénom je to, že môžu byť bez prevádzkovej chémie a že spájajú funkciu príjemného osvieženia a pohybovej relaxácie s okrasnou a ekologickou funkciou. Ideálne je, keď ku kúpaciemu jazierku pripojíme aj prírodnú čističku vody, napríklad koreňovú.

Galéria

Keď už máme záhradu, prečo si v nej nevytvoriť jazierko, ktoré by bolo nielen na okrasu, ale aj na kúpanie?

Môžeme si zvoliť jeden z nasledujúcich typov ekologického záhradného kúpaliska:

• prírodné kúpacie jazierko:

• s väčšou plochou a s dostatočným rastlinným pripobrežným porastom, ktorý plní čistiacu funkciu,

• strednej veľkosti, ktorého plytká polovica regeneruje vodu zámernou výsadbou vhodných rastlín;

• biobazén s čistením vody:

• len s pomocou technických a súčasne aj biologických filtrov,

• s pomocou niektorej z koreňových čističiek.

Oba tieto základné typy možno kombinovať, a to buď pridaním tzv. koreňovej čističky, alebo technických, ale vždy aj biologických filtrov.

Minibazén s leknami zakomponovaný do väčšieho bazéna na kúpanie. Foto: isifa/Shutterstock

Faktory ovplyvňujúce tvorbu rias

Živiny – fytoplanktón, teda riasy, potrebuje dostatok a sústavný prísun najmä dusíkatých a fosforečných makro- i mikroživín. Tieto sa do vody dostávajú rozkladom organických zvyškov jazerných rastlín a živočíchov, z náletového organického materiálu (lístie, peľ), z prebytočného krmiva a exkrementov rýb, ale i veľkou výmenou vody – každá väčšia výmena vody poruší existujúcu biologickú rovnováhu a podporí rast rias. Je teda veľmi dôležité sústavne odstraňovať všetky odpady a odumreté rastlinné časti, a to hlavne na konci vegetácie. Takisto treba zvážiť chov rýb, ich počet a neprekrmovať ich. Pri dopĺňaní vody treba kontrolovať jej zloženie, tvrdosť a pH.

Svetlo – riasy na svoj rozvoj potrebujú denne aspoň 6 h svetla; na začiatku vegetácie, keď ešte väčšina rastlín tieniacich hladinu vody nie je rozrastená, je táto pre riasy kritická svetelná hranica výrazne prekročená, čo silne podporuje ich rast. Keďže obmedziť svetlo je problém a okrem rias by toto zbrzdilo aj zahrievanie vody, a teda i intenzitu rastu ostatných žiaducich vodných rastlín, ktoré sú schopné hladinu zatieniť, musíme obmedziť predovšetkým prísun živín z rozkladajúcich sa organických zvyškov. To dosiahneme tým, že už na jeseň odstránime všetky odumreté rastliny a z dna jazierka odsajeme zvyšky a usadeniny.

Teplota – optimálna teplota na tvorbu fytoplanktónu je asi 25 °C. Keď je jazierko hlbšie ako 1,5 m, na začiatku vegetácie sa voda v ňom pomalšie zohrieva, čo brzdí aj rozvoj fytoplanktónu.

Ryby – kým nezískame dostatočné skúsenosti s udržiavaním biologickej rovnováhy jazierka, tak by sme nemali chovať ryby. Ak sa neskôr predsa len rozhodneme pre ich chov, treba brať do úvahy toto: na 1 cm dĺžky ryby potrebujeme mať aspoň 50 l vody v jazere, teda napríklad pre 10 karasov dlhých 10 cm potrebujeme jazierko s objemom 5 m³. Ryby kŕmime 2- až 3-krát do týždňa takým množstvom krmiva, ktoré dokážu skonzumovať za 5 min bez zvyšku.

Kyslosť či zásaditosť vody – meria sa v pH hodnotách, pričom hodnota pH 7 predstavuje neutrál, hodnoty pod 7 kyslú vodu a hodnoty nad 7 zásaditú. Hodnota pH vody je veľmi dôležitý faktor pre rast rias. Ryby a rastliny nie sú také citlivé na široký rozsah pH hodnôt ako riasy. Keď je pH o niečo vyššie ako 7, dochádza k rastu rias a tvorbe amoniakálnych látok vo vode, ktoré sú jedovaté pre ryby a nepriaznivé pre človeka. Preto ani voda, ktorou dopĺňame jazierko, by nemala byť zásaditá (tvrdá). Zníženie hodnoty pH vody pod 7 dosiahneme dodaním výluhu z kyslej rašeliny do jazernej vody.

Tvrdosť vody – vyššia tvrdosť vody (obsahuje viac vápnika a horčíka), ktorá vytvára i vyššie hodnoty pH (nad 7), výrazne podporuje rast rias. Za tvrdú vodu väčšinou považujeme studničnú, dažďová voda je mäkká.

Rastliny – čím väčší je počet rastlín vysadených v jazere, tým menej živín zostane pre riasy. Rastliny tvoriace veľa biomasy, ale aj plávajúce rastliny majú najväčšiu spotrebu živín, a preto ich pri výsadbe regeneračných zón uprednostňujeme. Asi 50 % plochy kúpacieho jazera by mala tvoriť regeneračná či stabilná zóna, prípadne dynamická (kľukatý potôčik, pomaly tečúce potoky s kaskádami).

Substrát regeneračnej zóny – mal by obsahovať minimum živín, aby v ňom vysadené rastliny čerpali živiny hlavne z čistenej vody. Bežným substrátom je kremičitý štrk (nikdy nie vápenec), ale ešte vhodnejším substrátom je keramzit a zeolit, na ich povrchu sa môžu usadiť čistiace baktérie, ktoré sú nenahraditeľnou súčasťou čistenia vody.

Kaskádový čistiaci potôčik s okolitým rastlinstvom pred výsadbou čistiacich rastlín
A – výškový rozdiel, B – zakrytý prítok vody, C – malý vodopád, D – dekoračné kamene, E – ponorné čerpadlo, F – hadica od čerpadla, G – vodoizolačná fólia na geotextílii, H – výsadbová nádržka, P – piesok

Technické prostriedky na čistenie vody

Niektoré z týchto moderných nechemických prostriedkov popri svojej čistiacej činnosti slúžia aj na skrášlenie vodného prostredia:

• fontány, vodopády – pomáhajú okysličiť vodu a zintenzívniť jej prežiarenie slnkom a UV lúčmi, ktoré ju dezinfikujú, likvidujú však aj všetky baktérie, ktoré rozkladajú odpady a vytvárajú živiny – aj tie zvlášť užitočné, ktoré odbúravajú nežiaduce rozkladné látky, prípadne pomáhajúce v problémoch s riasami; kontroverzné sú najmä vysoké vodopády a fontány, ktoré až nadmerne prekysličujú vodu a pri ktorých riasy ešte lepšie rastú; preto na čistiacom potoku vytvárame len nižšie, vodu menej prevzdušňujúce kaskády;

• mechanicko-biologická čistička – bakteriálna a enzymatická rozkladná filtrácia tiež pomáha znížiť zaťaženosť jazierka riasami, a to najmä tým, že bakteriálne rozkladá dusitany a dusičnany vo vode; táto čistička sa musí pravidelne čistiť a musí bežať bez prestávky – ak je len na 2 h vypnutá a bez vody, tak čistiace baktérie nachádzajúce sa v nej odumrú a po zapnutí filtra sa potom tieto rozkladajúce sa baktérie vyplavia do jazernej vody aj s jedovatými rozkladnými látkami, preto sa po každej takejto dlhšej prestávke musí bakteriálny filter znovu vyčistiť; dôležité je dodržiavať predpísanú rýchlosť prietoku vody cez túto čističku, aby baktérie mali dosť času na vykonanie svojej rozkladnej činnosti, práve tomu sa musí prispôsobiť aj výkon čerpadla;

• mechanické čističky – odstraňujú len mechanické nečistoty – väčšinou pomocou pieskových filtrov; môžu byť aj viackomorové s rôznym filtračným materiálom;

• skimmer – je to filtračný systém spojený s čerpadlom určený na zber a filtráciu nečistôt plávajúcich na hladine jazierka;

• vysávače usadenín – aspoň 2-krát do roka nimi odsajeme z dna jazierka usadený kal a detrit;

• UV lampa – prietokové zariadenie poháňané čerpadlom, ktoré silným UV žiarením zničí riasy a baktérie nachádzajúce sa v pretekajúcej vode; za touto lampou musí byť zaradený mechanický filter, ktorý zachytí odumretý fytoplanktón; je najrýchlejšou pomocou pri tzv. jarnej „zelenej polievke“ v jazere – okrem toho, že zlepší priehľadnosť vody v jazierku, zlepší aj jej hygienickú kvalitu, lebo ničí baktérie, ktoré môžu škodiť aj človeku; môže pozitívne ovplyvniť aj zdravotný stav rýb, ktoré sú v zime oslabené; je to akási razantnejšia náhrada za slnečné prežiarenie vody na vodnej hladine jazierka alebo v čistiacich potôčikoch či kaskádach;

• elektromagnetický likvidátor rias – novší typ účinného likvidátora fytoplanktónu.

Vysoké fontány až nadmerne prekysličujú vodu, pričom riasy ešte lepšie rastú, preto vytvárame len nižšie, vodu menej prevzdušňujúce fontánky. Foto: isifa/Shutterstock

Koreňová čistička

Ide o typ čističky odpozorovaný z prírody. Pracuje na princípe pomalého prietoku čistenej vody pomedzi rastliny vysadené v plytkej vode. Ich korene z vody odoberajú živiny potrebné na rast rastlín (najmä dusík a fosfor), tak sa zároveň zníži ich obsah vo vode a obmedzí sa rast rias. Baktérie usadené na koreňoch a štrkovom substráte zasa vodu dočisťujú a zbavujú ju jedovatých dusíkatých látok. Koreňových čističiek môže byť viac druhov:

• bazénová čistička – väčšia nádrž s nepriepustným dnom s plytkou vodou a so štrkovým substrátom, do ktorého sú hustejšie vysadené rastliny; tvoria veľa biomasy, a tým odoberajú z vody veľa živín; voda zbavená pevných častí vo filtračnom a usadzovacom zariadení vteká do čističky a z nej vyteká voda zbavená odpadných látok; používa sa najmä na čistenie odpadných vôd z domácností;

• plošná pobrežná čistička priliehajúca ku kúpaciemu jazierku, a to vo forme: 1. prirodzeného pobrežného pásu širokého asi 1 m v plytkej vode, v ktorej sú vysadené koreniace rastliny; pás plytkej vody lemuje aspoň polovicu obvodu jazera, čo pôsobí funkčne aj okrasne; 2. plytkej vodnej plochy viac-menej pravidelného tvaru a aspoň polovičnej veľkosti kúpacieho jazera, ktorá je hustejšie vysadená vhodnými rastlinami a ktorá tesne prilieha aspoň z jednej strany ku kúpaciemu jazeru alebo biobazénu; obyčajne kolobeh vody medzi kúpacím priestorom a čističkou musíme podporiť aspoň malým čerpadlom;

• plytkejšie priľahlé, ale čiastočne oddelené čistiace jazierko – s hlavným jazerom je spojené krátkym potôčikom; jeho plocha by mala byť aspoň z polovice taká veľká, ako je plocha kúpacieho jazera, a mala by byť vysadená hustejšie rastlinami s čistiacou aj okrasnou funkciou;

• koreňová čistička vo forme čistiaceho potôčika s pomalým prietokom – potok musí mať dostatočnú dĺžku a byť vysadený vhodnými rastlinami; môže byť rozdelený na menšie úseky malými kaskádami; čistená voda z kúpacej časti musí byť prečerpávaná na vyššie položený koniec umelého potôčika.

Kontrola jazierka

Veľmi dôležitou súčasťou údržby kúpacieho jazierka a čistenia vody je jej sústavná kontrola pomocou dostupných jednoduchých súprav umožňujúcich kontrolovať najmä pH, tvrdosť vody, obsah dusíkatých a fosforečných látok (v kúpacej vode by ich hodnota nemala byť vyššia ako 0,035 mg/l).

Čistiaci potôčik – pozdĺžny a priečny rez. zdroj Jaroslav Pížl

Veľkosť

Kúpacie jazierko by malo byť čo najväčšie, a to nielen z hľadiska pohodového plávania, ale aj preto, že čím viac vody je v jazierku, tým ľahšie sa v ňom udržiava biologická rovnováha. Ak sme limitovaní veľkosťou záhrady, postačí jazierko s rozlohou 50 m². Z tejto plochy musí byť aspoň polovica venovaná rastlinám v osobitnej regeneračnej zóne vody – to platí v prípade, že použijeme systém celoplošnej čističky priliehajúcej ku kúpaciemu jazierku.

Realizácia celoplošnej čističky

Hĺbku kúpacieho jazierka volíme podľa potrieb kúpajúcich sa. Pre dospelých je vhodná hĺbka asi 2 m. Pri celoplošnej čističke volíme hĺbku 20 až 60 cm, mala by sa mierne zvažovať k priľahlému jazierku. Jej vodoizolačné podložie tvoríme buď spolu s kúpacím jazierkom či biobazénom, alebo i dodatočne. Po výkope zeminy dno vysypeme vrstvou jemného piesku bez ostrých kamienkov, na ňu položíme geotextíliu a vodoizolačnú polyetylénovú fóliu a napokon ešte jednu vrstvu geotextílie. Navrch dáme 20- až 30- centimetrovú vrstvu drobného riečneho štrku (nie vápenatého).

Realizácia potôčika čistiaceho vodu

Postup prípravy realizácie čistiaceho potôčika je takýto:

• ak máme v záhrade prirodzený svah, tak ho využijeme, inak ho vytvoríme umelo;

• trasa potoka by mala viesť mimo stromovej výsadby, aby sme zabránili padaniu lístia do vody;

• pomocou hadicovej vodováhy zistíme výškový rozdiel medzi budúcim vyústením vodnej hadice od čerpadla vody z jazierka v najvyššom bode začiatku potoka a samotnou hladinou jazierka; stanovíme si potrebný mierny sklon potoka, napríklad 15 cm na 1 m dĺžky potoka, a keď zistený výškový rozdiel v cm delíme 15, dostaneme možnú dĺžku potoka, ktorú by sme mali v teréne vykolíkovať – oveľa krajšie potok vyzerá a aj menej miesta zaberie, ak ho rôzne zvlníme; samozrejme, do výpočtu nesmieme zabudnúť zahrnúť kaskády, ktorých výška môže byť 20 až 30 cm;

• potom vykopeme ryhu s potrebnou hĺbkou, jej dno dobre udupeme a po celej dĺžke potoka ju vystelieme geotextíliou, na ktorú položíme vodoizolačnú fóliu hrubú 0,5 až 1,5 mm a na ňu zasa geotextíliu alebo kokosovú rohož; veľkými kameňmi vytvoríme kaskády;

• od čerpadla s filtrom v jazierku vyvedieme a zakopeme hadicu až na začiatok potoka a vyskúšame potok najprv bez náplne;

• potok naplníme substrátom (najlepšie riečnym štrkom s frakciou 10 až 25 mm) a napustíme ho vodou, pritom kontrolujeme, či je všetko v poriadku;

• do substrátu vysadíme podľa vopred pripravenej schémy vhodné čistiace, prípadne i niekoľko okrasných rastlín;

• okolie potoka postupne skrášlime výsadbou rastlín;

• celý čistiaci potočný systém spustíme do prevádzky, kontrolujeme jeho činnosť a odstránime nedostatky;

• behom 14 dní by už mal začať vykazovať čiastočne svoju účinnosť; naplno začne pracovať, až keď sa rastliny dostatočne rozrastú;

• údržba čistiaceho potoka spočíva podobne ako pri všetkých koreňových čističkách vody v odstraňovaní odumretých rastlín počas roka, najmä však na jeseň pred zimou a tiež po jej skončení.

Rozbor a sledovanie kvality vody

Dôležité je, aby sme od založenia jazierka pravidelne sledovali kvalitu vody, viedli si o tom denník spolu s časom odberu vzorky, s teplotou vody, počasím v čase odberu vzorky a hĺbkou, z ktorej sme vodu odoberali. Dnes už sledovanie kvality vody môže robiť prakticky každý, dokonca aj bez znalostí chémie, pomocou bežne dostupných indikátorových súprav.

Čistiaca špirála namiesto potôčika

Ak máme skutočne malú záhradu a nemôžeme si dovoliť väčšie kúpacie jazierko a regeneračnú zónu vody, tak k menšiemu jazierku môžeme namiesto čistiaceho potôčika pridať čistiacu špirálu, ktorá svojím tvarom trochu pripomína slimačiu ulitu (pozri obrázok). Principiálne funguje rovnakým spôsobom ako čistiaci potôčik, ibaže akoby skrútený do vzostupnej kamennej špirály s malými kaskádami. Na stredovom vrchole môže byť umiestnený jednoduchý výpust vody z hadice vedúcej k čerpadlu alebo malá okrasná dýza či fontána.