Údržba záhradného jazierka

Záhradné jazierko je estetický aj ekologický vodný prvok v záhrade. Vodná hladina odráža oblohu, okrajové brehové porasty i ľudskú tvár, a tým uvoľňuje a podnecuje zamýšľanie sa i fantáziu človeka. Stojatá voda v jazierku však musí mať primeranú čistotu a kvalitu. A udržiavanie kvality vody vyžaduje odborný prístup, plánovanie technických prostriedkov a niekedy i okamžitý zásah, ak sa naruší biologická rovnováha vodného prostredia.

Galéria

Ekosystém jazierka
Tvoria ho všetky živé organizmy v ňom, ktoré nepôsobia iba navzájom na seba, ale sú aj v interakcii s prostredím, ktoré je v nádrži ohraničené jej plochou a množstvom vody a špecifické tokom energie a kolobehom látok vo vnútri tejto sústavy. Všetky zložky ekosystému jazierka musia byť v biologickej rovnováhe, ktorá je charakteristická vyrovnaným kolobehom látok a energií, aby bol život v jazierku zdravý. Množstvo vody v jazierku môže uživiť len určité množstvo organizmov – rastlín a najmä živočíchov. Rastliny nesmú zarásť celú vodnú hladinu, preto rovnováhu v záhradnom jazierku treba udržiavať pestovateľskými zásahmi a kvalitu vody aj technickými prostriedkami.

Vlastnosti a kvalita vody
Fyzikálne a chemické vlastnosti vody sú dôležité aj pre udržanie biologickej rovnováhy vodného prostredia. Zdravá voda v jazierku by mala byť chemicky neutrálna, radšej mäkká než tvrdá, chudobná na živiny, bez patogénov, primerane prevzdušnená (s dostatočným množstvom kyslíka v celom obsahu), bez biologického materiálu, ktorý sa rozkladá.

Obsah kyslíka
Chladná voda je bohatá na kyslík v nej rozpustený, ktorého obsah je dôležitý pre vodné živočíchy a ryby. Pri vyššej teplote vody sa obsah kyslíka zmenšuje. Obsah kyslíka najviac ovplyvňuje intenzita fotosyntézy vodných rastlín a zelených rias (v zime je podstatne nižší).
–>
Chemické vlastnosti
Významný vplyv na životné podmienky rastlín vo vode má jej chemická reakcia vyjadrená hodnotou pH. Môže byť neutrálna (pH 7), zásaditá (pH väčšie než 7) alebo kyslá (pH menšie než 7), pričom ju značne ovplyvňuje kolísanie obsahu CO2. Reakciu vody ovplyvňuje aj obsah bikarbonátov a humínových kyselín, často aj obsah rôznych hnojív (zvyšuje množstvo živín vo vode).

V prírodných vodách sa pH pohybuje najčastejšie v rozmedzí 6 – 9. Hodnoty pH bývajú najvyššie v lete, keď intenzita fotosyntézy dosahuje vrchol. Počas dňa pribúda rozpustený kyslík vo vode (CO2 sa spotrebúva) a hodnota pH klesá, v noci, naopak, kyslík ubúda (čiastočne ho spotrebúvajú rastliny na dýchanie) a hodnota pH stúpa. Obsah rozpustených vápenatých a horečnatých solí (Ca a Mg) spôsobuje tvrdosť vody. Rastlinám najlepšie vyhovuje dažďová voda, ktorá je mäkká.

Obsah živín vo vode
Výborná rozpustnosť vody spôsobuje, že sú v nej rozpustené rôzne zlúčeniny a prímesi. Do vody sa splachujú jemné čiastočky pôdy (ktoré ju zakaľujú a vytvárajú koloidný roztok bohatý na živiny) a, okrem hnojív, aj rôzne postreky (herbicídy a pesticídy) a ďalšie chemické látky, ktoré sa používajú alebo sa môžu vyskytnúť v záhrade (saponáty). Nevhodné chemikálie nepoužívame ani v blízkosti jazierka, lebo môžu zničiť celý jeho ekosystém (počínajúc hmyzom).

Množstvo vody
Kvalitu vody najviac ovplyvňuje jej primerané množstvo, ktoré je podmienené veľkosťou jazierka. Najmenšie a najplytšie nádrže sú najviac ohrozené rýchlym zhoršením kvality vody ako odozvou na vonkajší alebo vnútorný podnet. Čím je množstvo vody v jazierku väčšie (a teda aj celková veľkosť jazierka), tým je menšie kolísanie teploty vody v ňom. Už pri navrhovaní veľkosti a hĺbky jazierka postupujeme tak, aby sme v realizovanom jazierku mali primerané množstvo vody, najmä vtedy, keď v ňom chceme pestovať aj okrasné vodné rastliny a chovať ryby. Malé jazierka – hlbočinky – môžu mať plochu hladiny 1 m², ale ich hĺbka musí byť najmenej 80 cm, aby sa voda neprehrievala (1 – 2 vodné rastliny potom umiestnime do kvetináča na stojan tak, aby boli v hĺbke, ktorú vyžadujú). Väčšie jazierka majú mať plytkú pobrežnú časť pre močiarne rastliny (hlbokú do 40 cm) a hlbšiu zónu pre rastliny s plávajúcimi listami, ako sú lekná, s hĺbkou 80 až 100 cm. Vodné rastliny by mali pokrývať asi 1/3 plochy hladiny (najviac však polovicu). Pri chove rýb volíme hĺbku jazierka od 80 do 120 cm, aby mohli živočíchy pri dne prezimovať (z plytšieho jazierka ich treba na zimu vybrať).

Teplota a množstvo vody
Voda v jazierku musí byť primerane teplá – na začiatku sezóny nie príliš studená, ale najmä v horúcom lete zasa neprehriata. Najcennejšie vodné rastliny – lekná – si však vyžadujú plné oslnenie vodnej hladiny (najmenej od 10. do 18. hodiny letného času), aby spoľahlivo kvitli. Teplotu vody v jazierku, najmä v jarnom a chladnejšom letnom období, môžeme ovplyvniť aj výberom materiálu, z ktorého je zhotovená nádrž jazierka. Dôležité sú nielen jeho hydroizolačné (zabezpečujú nepriepustnosť), ale aj tepelnoizolačné vlastnosti. Od chladu zo zemnej vrstvy môžeme vnútorné prostredie jazierka izolovať vrstvou perlitu, polystyrénu, škváry, piesku, ktorú uložíme pod betón alebo fóliu jazierkovej nádrže ešte pri zakladaní. Vhodným opatrením je aj umiestnenie tieniacich prvkov na brehu (strom na južnej strane poskytne blúdiaci tieň), ochladzovanie vody pohybom (umiestňovanie rozličných vodometov do jazierok, ktoré vodu aj okysličujú), svetlým materiálom vysypané dno – menej akumuluje teplo, alebo dopĺňanie čerstvou vodou podľa potreby.

Dostatočné množstvo (súvisiace aj s hĺbkou) vody dokáže udržať masu neprehriatu a aj menej ohrozenú odparovaním z vodnej hladiny (plytké nádrže sú odparovaním v lete ohrozené viac). Na udržanie stálej výšky hladiny (klesá odparovaním) je nevyhnutné zabezpečiť prítok vody do nádrže. Je dôležité, aby pritekajúca voda nebola veľmi chladná a chlórovaná (zabezpečiť to môže prítok cez prípravnú nádrž, kde sa voda prirodzene ohreje a odstátím zbaví chlóru, ak sa na dopĺňanie použije pitná voda).

Biologická čistota vody
Pri nadbytku živín vo vode dochádza najmä na jar (pri zintenzívnení slnečného žiarenia) k nadmernému rastu zelených rias a siníc, a tiež premnoženiu niektorých druhov vodných rastlín, ktoré dokážu v krátkom čase zamoriť celé vodné plochy. Rýchlo sa rozrastajú aj vyššie rastliny ako vodomor kanadský – (Elodea canadensis), niektoré červenavce – (červenavec plávajúci – Potamogeton natans) a ďalšie.

Rozkladom organických látok (napr. napadaného lístia, pokosenej trávy sfúknutej do jazierka) dochádza k odoberaniu kyslíka z vody a jej umŕtveniu rozkladnými biologickými procesmi (pri ktorých vznikajú plyny – sírovodík, amoniak, metán – vo vode dobre rozpustné a pre ryby jedovaté). Zároveň sa rozmnožia anaeróbne baktérie (nepotrebujú k životu kyslík), ktoré môžu napadnúť pri premnožení aj zdravé rastliny.

Diagnostika jazierkovej vody
Chemizmus vody významne ovplyvňuje nielen vzhľad a kvalitu vody, ale limituje aj život rýb a niektorých rastlín. Vodu v jazierku môžeme diagnostikovať zrakom, čuchom a chemickým a mikrobiologickým rozborom vody.

Voda nemá byť sfarbená (zeleno, hnedo), zakalená, nepriehľadná, zapáchajúca (po skazených vajciach, čpavku) ani príliš kyslá či zásaditá, a tiež nie tvrdá. Najľahšie a svojpomocne môžeme získať informácie o kyslosti vody, ktorá sa môže meniť. Na rýchle a orientačné zistenie nám postačí lakmusový papierik, presnejšie možno hodnoty pH stanoviť pomocou testovacej súpravy na zistenie pH vody (dostať v záhradných centrách). Kontrola kyslosti je dôležitá najmä pri novozakladaných alebo novonapustených nádržiach, kde ešte nedošlo k vytvoreniu biologickej rovnováhy.

Mikrobiologický rozbor, zameraný na diagnostiku škodlivých patogénnych mikroorganizmov, si môžeme dať urobiť v špecializovanom laboratóriu zo vzorky vody odobratej z jazierka. Vzorku vytvoríme zmiešaním viacerých menších odberov z rôznych miest jazierka, v celkovom množstve 1 liter.

Sondáž materiálu dna je dôležitá najmä v starších, dlhší čas nečistených jazierkach a nádržiach s ílovým dnom. Kontrolujeme stav bahna na dne, množstvo odumretých tiel živočíchov a rastlín vo vrstve a stupeň ich rozloženia.

Biologická rovnováha
Biologickú rovnováhu vodného prostredia jazierka charakterizuje vyrovnaný kolobeh látok vo vodnom prostredí. Anorganické látky, rozpustené vo vode, musia najprv zelené rastliny premeniť na látky organické (ukladajú si ich v telách), ktoré potom prijímajú živočíchy. Odumreté telá živočíchov a orgánov rastlín sa stávajú potravou ďalších živočíchov alebo ich rozkladajú baktérie na prvotné anorganické látky – dochádza k opätovnej mineralizácii ústrojných látok, čím sa kolobeh uzatvára.

Výsledkom tohto procesu je (v ideálnom prípade) čistota vody v nádrži, kyslík unikajúci do ovzdušia, prirodzená potrava pre ryby, minimum práce s údržbou jazierka a estetické zážitky z pozorovania prostredia.
Ak dôjde k poruche niektorého článku z tohto reťazca, dochádza k poruche biologickej rovnováhy, ktorá sa prejaví aj vizuálne na kvalite vody.

Udržiavanie biologickej rovnováhy
Na udržanie biologickej rovnováhy v jazierku je nevyhnutné primerané množstvo rastlín a živočíchov v ňom, ich správny výber s dostatkom močiarnych druhov, ale aj obmedzenie agresívne sa rozrastajúcich druhov už pri výsadbe a primeraná redukcia ostatných po ich rozrastení sa. Ani kŕmenie rýb nesmie byť príliš výdatné, lebo nespotrebované krmivo zvýši množstvo živín vo vode. Najdôležitejší je však dostatok vody s hladinou v primeranej výške.

Ak sa zníži hladina jazierka, premnožia ryby v ňom alebo je v pobrežnej zóne nedostatok močiarnych rastlín zaisťujúcich prísun kyslíka do vody, dôjde k narušeniu biologickej rovnováhy (aj zmenou len jedného faktoru), zakaleniu vody a premnoženiu rias.

Mechanické opatrenia
Čím viac živín má voda v jazierku a čím je teplejšia , tým rýchlejšie a búrlivejšie sa v nej rozmnožujú riasy – drobné i vláknité. Vláknité riasy je najlepšie mechanicky odstrániť – z brehu jazierka natočiť na tyče alebo hrable a vytiahnuť von.

Proti riasam sa osvedčilo i väčšie zatienenie vody pomocou listov vodných rastlín (lekien a lekníc) alebo môžeme hladinu zatieniť plávajúcimi vodnými rastlinami (kotvica, teplomilná eichhornia – vodný hyacint). Plávajúce vodné rastliny budú spolu s vysadenými v pobrežnej zóne odoberať z vody živiny, a tým ochudobňovať výživu (a množenie) rias.

Pre udržanie biologickej rovnováhy v jazierku je dôležité, aby sa v ňom nerozkladal organický materiál z ostatných častí záhrady. Pevný dláždený okraj okolo vodnej plochy zabráni zanášaniu pokosenej trávy do jazierka, nad hladinou natiahnutá jemná sieť zachytí na jeseň opadávajúce lístie (treba ju pevne prichytiť dlhými háčikmi o brehy jazierka). Do vody napadané lístie sa cez zimu rozkladá, vo vode sa pritom môžu vyvíjať hnilobné plyny a na dne jazierka sa usádza kal, ktorý je potom nevyhnutné na ozdravenie jazierka odstrániť (odsať odkaľovačmi alebo vyčistiť po vypustení vody).

Biologické opatrenia
Proti premnoženým riasam a siniciam je najúčinnejšie použiť biologické opatrenia. V žiadnom prípade nepomôže výmena vody, lebo s čerstvou vodou sa do jazierka dostanú nové živiny. Najlepšie je do vodného prostredia (bez rýb) nasadiť živé dafnie alebo iné kôrovce, ktoré sú súčasťou zooplanktónu a živia sa drobnými riasami. Podobne pomáhajú aj vodné mäkkýše. Vodu od rias dokonale vyčistia žabie žubrienky, ktoré však nemožno odoberať z voľnej prírody, lebo žaby sú chránené živočíchy.

Technické vybavenie jazierka
Pomáha výrazne posilniť samočistiacu schopnosť vodného biotopu a uľahčiť údržbu jazierka. Použiť ho možno najmä pri zakalení vody a premnožení rias, keď treba rýchlo zasiahnuť (a nie je vhodná ani výmena vody) na obnovenie biologickej rovnováhy.

Obežné a prevzdušňovacie čerpadlá
Najmä jazierka s menším množstvom vody a väčším počtom rýb sa nezaobídu bez čerpadla (s filtrom alebo bez neho), ktoré zabezpečí vháňanie vzduchu do vody a jej riadený obeh. Čerpadlo (ponorné, plávajúce) zaisťuje aj neprestajné premiešavanie vody, takže v jazierku pri jeho zapnutí nevzniknú miesta s nedostatkom kyslíka.

Výbornými prevzdušňovačmi vody sú rozličné vodné hry, vodopády a vodomety. Aj ich chod zabezpečuje v záhradných podmienkach spravidla čerpadlo. Do jazierok, kde nemožno čerpadlo zabudovať, sa hodí plávajúci variant, ktorý je nezávislý od hĺbky vody.

Čerpadlo možno využiť aj na zabezpečenie nezamŕzajúceho otvoru v ľade, ktorý zaistí výmenu plynov a dýchanie rýb v jazierku v zimnom období. Menšie čerpadlo sa umiestni pod polystyrénový plavák tak, aby viselo zhruba 20 cm nad dnom. Nezamrznutú vodu pri dne bude tlačiť nahor, a tým sa dosiahne, že voda okolo plaváka nezamrzne.

Filtračné systémy
Filtračné systémy sú zložené z filtra odstraňujúceho nečistoty z vody (rôznym spôsobom) a čerpadla, ktoré zaistí prúdenie vody cez filter. Prečistená voda sa vracia nazad do jazierka. Filter môže prečistiť vodu mechanicky iba zachytením nečistôt, alebo pomocou bakteriálneho rozkladu, keď sa zachytené nečistoty biologického pôvodu ešte mikroorganizmami rozložia, prípadne sa špina so zachytenými patogénmi dezinfikuje pomocou ultrafialového svetla.

Skimmer
Skimmer je zariadenie na odstraňovanie nečistôt plávajúcich na hladine jazierka (listy, opadávajúce kvetné lupienky, peľ, perie vtákov, vatovité vlákna topoľov, vošky aj iný drobný hmyz a ďalšie nečistoty). Môže byť v nádrži pevne zabudovaný alebo môže na hladine voľne plávať. Stabilné zariadenie sa skladá z vysávača (ukončeného košom alebo bez neho) umiestneného tesne pod hladinou tak, aby odsávaniu nečistôt nebránil pevný okraj rúry zariadenia, ale nečistoty sa mohli dostať cez čerpadlo do jazierkového filtra. Odtiaľ sa prečistená voda vracia späť do nádrže. Čerpadlo by malo mať taký výkon, aby ním celý objem vody jazierka pretiekol za 6 až 10 hodín.

Iný typ skimmera pláva na hladine a zachytáva nečistoty do siete. Zariadenie poháňa elektrický prúd, ktorý sa musí viesť špeciálnymi káblami určenými pre vlhké prostredie a musí ho zapojiť elektrikár.

Vodný vysávač
Napadané organické zvyšky a nečistoty možno odsať aj z okraja jazierka pomocou ručného vodného vysávača napojeného na filtračné zariadenie. Dlhou trubicou s vymeniteľnou koncovkou nasávame vodu (vyberieme takú koncovku, aby sme nenasali aj kamienky z vrstvy vysypanej na dne), ktorá sa vedie cez filter a znovu sa vypúšťa do nádrže. Obeh zabezpečuje čerpadlo. Prečistením vody odstránime riasy a vyčistíme vodu pre ryby.

Osvetlenie
Osvetlenie jazierka môže významne predĺžiť pobyt pri ňom vo večerných hodinách a tiež predĺžiť sezónu jeho využívania. Navyše svietidlá rozmiestnené na brehu, ale najmä ponorené vo vode vytvoria nečakané estetické efekty. Na osvetľovanie vodných prvkov záhrady sa používa bezpečná dvanásťvoltová technika.

Solárna technika
Na miestach, kde nemôžeme využiť elektrický prúd, môžeme na poháňanie menších čerpadiel pre vodomety, fontány a vodné hry využiť solárne panely, ktoré šetria v exteriérových prírodných podmienkach životné prostredie.

Text: Ing. Ľubica Lešinská, PhD.
Foto a kresby: autorka, Peter Lukáč, F&R