Záhrada po francúzsky i po anglicky
Podľa základného spôsobu usporiadania prvkov možno charakterizovať dva hlavné prúdy štýlov v záhradnej tvorbe: pravidelný (formálny, francúzsky) a nepravidelný (voľný, anglický) štýl. Francúzska záhrada je príkladom pravidelného štýlu a anglický park zasa predstavuje voľný štýl v záhradnej tvorbe.
Galéria
Akým spôsobom pristupovať k základnej koncepcii záhrady?
● Vychádzať z architektúry domu, navrhnúť jeho štýlové pokračovanie alebo vytvoriť kontrastné prostredie voči obydliu?
● Vyriešiť celý priestor jednotne alebo vytvoriť niekoľko oddelených zákutí rozličného štýlového riešenia?
● Podriadiť riešenie jednej funkcii (úžitkovej, okrasnej) alebo plochu rozdeliť na niekoľko funkčných celkov?
● Riešiť stavebnú časť záhrady v jednom štýle a vegetačnú v inom, alebo k obom zložkám pristúpiť jednotne?
Aby riešenie záhradného priestoru odzrkadlilo vložené úsilie, prípadne predčilo starú koncepciu, je potrebné odpovedať na otázky a uvedomiť si aj niekoľko ďalších skutočností, týkajúcich sa konkrétneho miesta – veľkosť pozemku a jeho pomer k veľkosti domu, charakter terénu, plánovaná trvalosť úpravy a prácnosť údržby.
Na malom pozemku je ťažké uplatniť viacero štýlov, vhodné je skôr zjednotiť úpravu. Veľký pozemok si vyžaduje uplatnenie viacerých motívov, aby nevyzeral prázdny, nudný a bez nápadu. Pohľadovo oddelené zákutia väčšej záhrady sa môžu štýlovo odlišovať.
Kompozícia, štýl, sloh
Kompozícia je určité usporiadanie súboru (vybraných) prvkov. Záhradná kompozícia založená na estetických princípoch (harmónia, krása, symetria, asymetria, súlad proporcií, gradácia, ilúzia) pôsobí vyvolávaním vnemov, dojmov a pocitov, predstáv a myšlienok.
Štýl predstavuje určitý spôsob výberu a použitia prostriedkov pri vytváraní záhradného diela, súbor charakteristických rysov umeleckého prejavu. Rozdiel medzi štýlom a slohom je v tom, že sloh má výrazné historické dobové znaky, kým štýl je všeobecnejší a charakterizuje najmä základné princípy v tvorbe (sloh je štýl danej doby). Štýl v záhradnej tvorbe môže byť pravidelný, nepravidelný, moderný, ľudový, ale aj japonský, maurský, sloh je renesančný, barokový, klasicistický, secesný (tu sa názvoslovie prispôsobuje architektonickej terminológii).
Pravidelný štýl
Pravidelnosť je príťažlivá svojou jednoduchosťou, opakovaním motívov a možnosťou vytvoriť s ničím neporovnateľný dojem monumentálnosti úpravy a kontrastu voči divo rastúcej, nepravidelne usporiadanej prírode. Pravidelnosť predstavuje poriadok a pokoj, prehľadné usporiadanie obklopujúce človeka v jeho najbližšom okolí. Pravidelné záhrady sú pokračovaním stavieb, logickým, ale rozvinutým odrazom fasády a pôdorysu v priestore, preto sú označované aj ako architektonické alebo formálne.
Kompozičným princípom pravidelného štýlu je symetria (osovosť) podľa rovnej kompozičnej osi. Je podporená (kolmým) križovaním s vedľajšími kompozičnými osami. Na hlavnej kompozičnej osi sa udržiava záujem pozorovateľa pomocou gradovania vnemov – umiestnením viacerých dominánt v určitom rytme, prípadne opakovaním prvkov (v križovaniach). Body záujmu v križovaniach sa zdôrazňujú rôznymi akcentuálnymi prvkami (fontány, vodomety, sochy, exteriérové vázy, jednotlivé dreviny). Opísaná symetrická kompozícia je statická, ale pri väčšom využití oblúkov a kriviek v zaobleniach i výrezoch sa stáva dynamickejšou.
Kompozičným prostriedkom pravidelného štýlu, okrem priamočiarosti a rytmizácie, je aj používanie pravidelných geometrických obrazcov, zarovnávanie plôch, i terasovanie a využívanie pravidelných vzdialeností.
Záhradné stavby
Nádrže s vodou a fontány majú geometrické tvary, vodomety sú umiestnené v strede. Schodiská sú lokalizované centrálne, svahy majú ostré hrany a rovný povrch šikmých plôch, pergoly majú párny počet podporných vertikálnych prvkov, dláždené plochy symetrické vzory, dláždiace prvky sú pravidelných tvarov.
Z hľadiska výberu materiálu (pre stavby) je najvhodnejší kameň alebo materiál, ktorý umožňuje dodržať presný tvar, ako je murivo (z kameňa i tehál, aj omietané), rovnaké dlažobné prvky (kocky, platne), liaty betón, rovnaké kusy opracovaného dreva, kov. Doplnky (sochy, vázy) môžu byť rôzne. Pravidelný štýl znesie aj diela inšpirované antikou alebo mytologické sošky (putti), ich umiestnenie má byť však centrálne alebo symetrické. Vhodné sú kamenné alebo terakotové (neglazované) doplnky.
Vegetácia
V pravidelnom štýle má vegetácia doplnkovú funkciu, nesmie rušiť celkovú koncepciu (stavebnej časti), je chápaná ako človekom dôsledne formovateľná hmota. Používa sa ako pás (strihaný ornament), nízka obruba záhonu, vysoká vegetačná stena, geometricky tvarované hmoty (kužele, gule, valce) alebo strihané stromy. Umiestnenie týchto vegetačných objektov je pravidelné a symetrické – do rohov, stredov alebo v pravidelných vzdialenostiach na okraje plôch. Dôležité je aj plošné pôsobenie zeleného trávnatého koberca s nízkym zostrihom, ktorý sa uplatňuje ako geometrický tvar a strieda sa s plochami z iných materiálov.
V pravidelnom štýle sa najviac uplatňujú vždyzelené (alebo listnaté) dreviny, znášajúce častý zostrih a pôsobivé aj v zime. Farebnosť sa do úpravy vnáša plošnými kvetinovými záhonmi v pásovej i ornamentálnej podobe, ktoré lemujú okraje plôch alebo vypĺňajú obrubou lemované záhony. Ako vegetačný doplnok sa využíva kvetinová výzdoba v nádobách (tvar urien alebo váz).
Nepravidelný štýl
Kompozičným princípom je asymetria a využívanie nepravidelnosti. Podstata je vo vyváženom pomere plôch a vegetačných hmôt. Cieľom kompozície je rozmanitosť prvkov, scenérií i dojmov a udržanie záujmu ich striedaním, využívajúc zmeny obrazov počas dňa (osvetlením), v priebehu roka (striedaním ročných období) i dlhšieho časového obdobia (rast drevín). Prevádzkové vzťahy sú riešené tak, aby sa vytvorili podmienky nielen na individuálnu osamotenosť (formovaním zákutí), ale aj pre kontakt osôb vytváraním zhromažďovacích plôch – odpočívadiel.
Kompozičné prvky
Sú to najmä trávnaté (lúčne), vodné a porastové plochy a priestor vytvárajúce hmoty vegetácie – stromy, stromové a kríkové skupiny. Pôsobenie kompozície umocňujú stavby, ktoré môžu mať i kontrastný vzhľad.
Charakter kompozičných prvkov je prírodný alebo prírode podobný. Plocha trávnika má pripomínať lúku, ktorú lemuje porast kríkov a stromov v mäkkých vlnách. Vodný prvok je jazierkom alebo rybníčkom pretiahnutého alebo obličkového tvaru, vodný tok,potôčik, sa vlní v meandroch (v kompozícii sa využíva aj zrkadliaci efekt vodnej hladiny).
Vegetácia sa síce zámerne umiestňuje a zoskupuje solitérne i v skupinách, ale jedince rastú voľne do svojej prirodzenej podoby a veľkosti (nie sú zostrihávané do určeného tvaru), pričom sa prejavuje rytmus jej života pučaním, kvitnutím, tvorbou plodov, opadávaním listov. Kompozičným princípom asymetrie vzniká malebnosť (a romantickosť) nepravidelnej úpravy, najmä v komponovaní vegetácie tak, aby sa vytvoril dojem (čo najkrajšej) prírodnej scenérie.
Základným kompozičným prostriedkom, ktorý sa používa na vytvorenie asymetrického pôsobenia, je zoradenie prírodných scenérií v určitom zámernom poriadku. Základnú kompozičnú líniu pritom tvorí okruhový chodník, ktorý prevedie človeka jednotlivými scenériami. Pri menších nepravidelných úpravách vytvára kompozičnú líniu trávniková plocha v popredí.
Charakter záhradných stavieb
Pri modelácii terénu, vodných plochách a tokoch i pri umiestňovaní stavieb sa využíva zámerná nepravidelnosť. Avšak vzhľad účelových stavieb – altánkov, pergol či prístreškov môže vytvárať kontrast s prirodzenosťou vegetácie. Nezriedka majú exotický vzhľad (antický pavilón, čínsky či japonský altánok), historizujúci (s využitím barokových prvkov) alebo rustikálny (s použitím historických alebo ľudových úžitkových prvkov). Prírodný i umelý materiál sa prispôsobuje charakteru stavby.
Rastliny
Výšková gradácia je daná kontrastom rastlinných plôch a niekoľkými stupňami výškového členenia (poschodiami) drevinných hmôt. Plochy tvorí trávnik s výsadbami kvetín (v prirodzených zoskupeniach trvalkových záhonov), hmoty tvoria porasty vyšších a nižších drevín i vyšších bylín. Hmoty (drevín i vyšších bylín) sa zoskupujú tak, aby bolo zreteľné nielen ich výškové členenie, ale i hĺbkové rozvrstvenie. Hmoty drevinných skupín pritom vytvárajú pozadie pre jednotlivé stromy zaujímavého vzhľadu (solitéry). Prirodzene rastúce dreviny sa využívajú ako stromy a kríky v skupinách, okrajových pásoch, ako nestrihané živé ploty, i ako solitéry exotického vzhľadu – farebnolisté, strihanolisté či tvarovo zvláštne.
Štýlová čistota
Štýlová čistota záhradnej úpravy znamená jednotu v usporiadaní (symetrickom či nepravidelnom) i vo výbere prvkov (pravidelného či prírodného stvárnenia). Priaznivé pôsobenie v akomkoľvek prostredí je vždy charakteristické proporcionálnou vyváženosťou a harmóniou pôsobenia všetkých zložiek celej úpravy.
Štýly možno kombinovať
Výber, kombinácie a usporiadanie prvkov sú veľmi dôležité pri vytváraní celkového štýlového výrazu v záhradnej tvorbe. Antická socha, pás strihanej vždyzelenej dreviny alebo ornament z krušpánu (buxus) a pravidelnosť úpravy sú prvky formálneho štýlu, charakterizovaného pravidelným usporiadaním, a ich spojenie vytvorí celkový dojem najlepších výtvorov záhradného umenia z minulosti.
Asymetria, zdôraznenie bujnosti porastu s prirodzenou demonštráciou biologických procesov (bohatým kvitnutím, plodením i zdarným prežitím v cudzom prostredí s nedomácimi podmienkami), využitie ostatných prírodných prvkov v prírode podobnom stvárnení sú základnými znakmi nepravidelného štýlu a najmladšieho slohu v záhradnej tvorbe.
Pri praktickom použití štýlov v okrasnej či obytnej úprave rodinných záhrad však nemusíme striktne vychádzať z ich jednotného pôsobenia v celom priestore. Oba štýly možno najjednoduchšie skombinovať tak, že stavebnú časť možno riešiť pravidelne, vegetačnú nepravidelne. Dôležité je pritom vychádzať z veľkosti (a tvaru) pozemku. Aby veľký záhradný priestor s malou stavebnou časťou (kontrastnými spevnenými plochami) nepôsobil ako prázdny, musí sa vyplniť gradačným programom: vodnými plochami, viacerými trávnatými lúčkami, skupinami kvitnúcich drevín alebo záhonmi kvetín. Malé plochy átrií a dvorov je zasa niekedy nevyhnutné z prevádzkových dôvodov z veľkej časti vydláždiť či spevniť, pričom aj priestor je stavbou ohraničený, často z viacerých strán. Preto je v takýchto priestoroch vhodné využiť princípy pravidelného štýlu i s architektonickým stvárnením zelene najmä vo vstupných častiach úprav.
Text: Ing. Ľubica Lešinská
Foto: archív autorky
Komentáre