Jazierko na prírodný spôsob

jazierko na prirodny sposob

Ak máte pri chalupe jazero či potok, patríte k tým šťastnejším. Ak nie, môžete si v záhrade vybudovať umelý vodný prvok. Trendové sú prírodné jazierka, ktoré plnia okrasnú aj relaxačnú funkciu (a zároveň sú vhodné aj na kúpanie). Fontány či nádrže s prísnymi geometrickými tvarmi nepôsobia v chalupárskej oblasti prirodzene.

Skôr než sa pustíte do budovania umelej vodnej plochy, pamätajte na to, že vodný prvok si žiada viac starostlivosti ako kvetinový záhon či trávnik. Ak teda navštevujete chalupu raz za čas, treba vybudovanie vodnej záhrady zvážiť.

Veľkosť a tvar
Chalupárskym jazierkam viac svedčí nepravidelnejší tvar. Také je pravidlo. Ak chcete, aby bol efekt dokonalý, neodporúča sa porušiť ho. Treba sa vyvarovať aj budovaniu jazierka len tak uprostred trávnika. Vhodné miesto je pri skalke, prípadne môžete vodnú plochu prepojiť s kvetinovým záhonom či skupinou krov. Po inšpiráciu si môžete skočiť do prírody.

Veľkosť jazierka by sa mala prispôsobiť veľkosti záhrady. Ideálna miera vodnej plochy záhradného jazierka je 25 m2. Pri ploche väčšej ako 100 m2 možno hovoriť už o záhradnom rybníčku.

Pomocou pevnej fólie môžete vybudovať jazierko ľubovoľných tvarov, dokonca umelý potok alebo kaskádu. Odporúča sa použiť PVC fóliu, gumokaučukovú fóliu (EPDM), ktorá je však drahšia, alebo tuhšiu fóliu z polyetylénu (PE). Výhodou fólie je, že ju možno tvarovať tak, aby kopírovala terén vyhĺbenej jamy. Ukladá sa na geotextíliu a tá na zarovnanú vrstvu piesku. Hĺbka jazierka by mala byť 80 až 100 cm. Táto hĺbka je vhodná na pestovanie lekien a chov niektorých druhov rýb. Dôležité je zamaskovať nevzhľadné okraje jazierka – vytŕčajúcu fóliu – najlepšie pomocou riečnych okruhliakov a štrku. Nenechávajte to na neskôr, pretože časom sa tieto úkony robia ťažšie.

Vytvoriť jazierko pomocou hotových plastových foriem je síce možné, ale vzhľadom na charakter prostredia menej vhodné. Rovnako nevhodné sú aj v súčasnosti obľúbené betónové nádrže.

K vode by mal byť zabezpečený prístup aspoň z jednej strany (cez kamene alebo štrk). Aj odpočívadlá by mali byť umiestnené tak, aby ste pri sedení mohli pozorovať vodnú hladinu. V takomto prípade je nevyhnutné, aby bol aspoň z jednej časti jazierka vegetačný porast nízky (prístupný) a dominantne by malo pôsobiť skôr pozadie jazierka. Osvedčeným miestom na pozorovanie sú drevené mostíky alebo malé móla – paluby nad vodnou plochou, na ktoré možno umiestniť aj ležadlo.



Kvitnúce hladiny…

Okrasný efekt dodávajú každej vodnej ploche rastliny. Nemusia to byť len druhy atraktívne kvetmi, ale aj okrasnými listami. Vo vidieckych záhradách sa intenzívnejšie využíva osádzanie vodnými, bahennými a plávajúcimi rastlinami. Výsledkom je, že vo vegetačnom období sa hladina v obkolesení bujnej vegetácie temer stráca (približne tri roky po výsadbe sa rastliny desaťnásobne rozrastú). Čím je skladba vegetácie pestrejšia, tým bude efekt zaujímavejší.

Rastliny vysádzajte koncom apríla až do júna. Predpestované vodné rastliny sa vysádzajú aj s koreňovými balmi do košov a špeciálne namiešaného, na živiny chudobného substrátu (dostať ho kúpiť) do potrebnej hĺbky.

Rastliny pestované v jazierkach sa rozdeľujú podľa špecifických zón, v ktorých rastú:
• V hlbokej zóne (s hĺbkou vody 80 až 120 cm) sa darí leknám – vyžadujú vodnú plochu väčšiu ako 2 m2. Pri výbere lekien treba brať do úvahy aj to, že niektoré druhy rastú rýchlejšie a nie všetky kultivary vonku prezimujú bez poškodenia.
• V zóne plytčín a bahenných rastlín (s hĺbkou vody 40 až 60 cm) rastú rastliny, ktorým neprekáža časté kolísanie vodnej hladiny (v lete sa voda rýchlejšie odparuje). Patria sem truskavec (Hippuris vulgaris), pontedéria (Pontederia cordata), puškvorec (Acorus calamus), vachta (Menyanthes trifoliata), pálka (Typha minima), prasličky (Equisetum fluviatile) či kosatec žltý (Iris pseudacorus).

Kúzlo dodávajú jazierkam aj niektoré ponorené a plávajúce rastliny, napríklad stolístok (Myriophyllum), ktorý zároveň zabezpečuje v jazierku biologickú rovnováhu. Plávajúce rastliny môžu svojimi listami zaujímavo pokryť výraznú časť vodnej hladiny.

… a brehy
Dôležitou súčasťou okrasného jazierka je aj pobrežná zóna. Osvedčilo sa vysadenie aspoň troch kusov z jedného rastlinného druhu. Ktoré rastliny sú vhodné do blízkosti jazierok? Napríklad astilby (Astilbe), rodgersie (Rodgersia podophylla), ľaľiovky (Hemerocallis), bergénie (Bergenia cordifolia), funkie (Hosta), brunera (Brunera macrophylla), udatník (Aruncus dioicus), žltohlav a japonské veternice, túžobník (Filipendula palmata), rôzne druhy papraďorastov, prvosienok, nezábudky a okrasné trávy.

Na zatienenom brehu sa darí záružliu (Caltha palustris) a alchemilke (Alchemila mollis), na slnečnom valdštajnke (Waldsteinia ternata), zbehovcu (Ajuga reptans) či čerkáču (Lysimachia numularia).

Pri menších jazierkach vysádzajte najprv nižšie druhy a medzi ne neskôr zakomponujte vyššie. Do okolia jazierok nepatria suchomilné rastliny ani skalničky. V zásade platí, že rastliny pri prírodnom jazierku je lepšie v raste priveľmi neobmedzovať. Samozrejme, takisto nie je dobré, ak okamžite zarastú celú vodnú hladinu, resp. brehy.

Harmonicky pôsobí aj to, ak sa niektoré z týchto rastlín objavia i v iných častiach záhrady. K jazierku môžete vysadiť aj dreviny, napríklad japonské javory, azalky, rododendrony či vybrané druhy ihličnanov (jedle). Mali by však len dopĺňať trvalkovú výsadbu.

Kam s jazierkom?
• Najmenej vhodný na zakladanie jazierok je južný svah, kde sa zvykne voda prehrievať a množia sa riasy.
• Osvedčila sa východná, juhovýchodná a severná strana.
• Ideálne je, ak minimálne 5 metrov od jazierka rastú vyššie stromy (vlhkomilné druhy). Treba však dať pozor na agresívne prerastanie ich koreňov – môžu totiž odčerpávať vlhkosť zo zeme a obmedziť tak rast pobrežnej vegetácie.
• Jazierko by nemalo byť celý deň v tieni. Slnečné stanovisko je spravidla najvhodnejšie, pretože vytvára vhodné podmienky na pestovanie lekien (na rast potrebujú 6 až 8 hodín slnečného svitu denne).
• Pri zatienených okrasných jazierkach možno pestovať rastliny, ktoré vynikajú atraktívnym olistením (papraďorasty). Najväčšou nevýhodou tienistého miesta je, že do jazierka môžu z tieniacich stromov a krov padať odkvitnuté kvety, lístie, peľ alebo dozreté semená.

Text a foto: Daniel Košťál
Zdroj: Všetko o chatách a záhradkách, JAGA GROUP 2009

Tip: Všetok nábytok a záhradné doplnky na jednom mieste



Komentáre

Pridať komentár

Emailová adresa nebude zverejnená, poskytnutá iným osobám ani na ňu nebudeme nič posielať. Je však nutná na prevádzku diskusií. Pozrite si naše podmienky spracovania osobných údajov. Ak sa vám nechce zakaždým zadávať prezývku a email, využite možnosť bezplatnej registrácie.