Fontány v záhrade
Fontána je prvkom záhradnej architektúry, umeleckým stvárnením drobnej stavby, ktorá slúži na zlepšovanie prostredia a oddávna aj ako okrasný element.
Galéria
Fontána môže byť umiestnená ako samostatná, voľne situovaná stavba alebo ako prístenná, s chrličom prúdu vody na stene (v podobe maskarónu). Okrem jednoduchých fontán s jednou nádržou sú známe i kaskádovito stvárnené veľké fontány s viacerými nádržami umiestnenými v znížených úrovniach, kde sa využíva pretekanie vody z vyšších do nižších miest (zdobia spravidla historické námestia alebo veľké verejné priestranstvá). Výtok vody môže byť jednoduchý strek z dýzy umiestnenej pod vodou, voda však môže vytekať alebo striekať aj z rôzne umelecky stvárneného stĺpa.
Vnútrajšok fontány (jej stred obklopený vodou) môžu zdobiť i rôzne figurálne alebo ornamentálne motívy (sochy zvierat a mytologické súsošia), z ktorých voda dômyselne strieka viacerými prúdmi.
Obľúbeným materiálom na zhotovenie fontán bol a stále je kameň, neskôr kov, často aj ich kombinácie, v súčasnosti sa využívajú i keramika alebo sklo. Kým v tradičných fontánach vytváral pohyb iba vodný prúd, súčasným trendom sú fontány, kde je pohyb vody prerušovaný (aj s prekvapujúcimi výstrekmi), alebo kinetické fontány, kde sa okrem prúdov vody hýbu (otáčajú) i časti stĺpov alebo ich hlavice, prípadne iné vnútorné prvky, čo dodáva prúdom vody ďalšiu dynamiku.
Z histórie fontány
V období antiky vznikali (v Rímskej ríši) umelecky zdobené studne na miestach prirodzených prameňov (prírodných výtokov vody v teréne) alebo pri akvaduktoch. Boli zasvätené antickému bohu pramenitej vody Fonsovi – odtiaľ je odvodený názov fontána (pochádzajúci z latinčiny).
Fontána pôvodne predstavovala špecifický druh studne, kde bola voda zadržaná a prístupná z úrovne terénu (nemusela sa zakaždým čerpať z hĺbky). Z úžitkovej nádrže s vodou, ktorá slúžila ako zdroj pitnej vody pre ľudí alebo dobytok, sa rýchlo vyvinula v dekoratívne stvárnený architektonický prvok s využitím stojatej i prúdiacej vody v jednom celku.
V stredoveku sa fontány uplatňovali v chránených átriách kresťanských bazilík (ako symbol očisty) aj ako súčasť kláštorných rajských záhrad vo vnútorných dvoroch, kde bola situovaná najčastejšie misovitá fontána – studňa života. Postupne fontány stratili úžitkovú funkciu zdroja vody a stali sa najmä významným dekoratívnym architektonickým prvkom. Úžitkovú funkciu zdroja pitnej vody si zachovali picie fontánky umiestnené v interiéri dvorán i v exteriéri kúpeľného prostredia.
Umiestnenie v záhrade
Voda v záhrade je presvetľujúcim prvkom, odzrkadľuje okolie a dynamizuje ho. Opticky zväčšuje stiesnené alebo menšie priestory, preto je vhodná do átrií, vnútorných dvorov, vstupných priestorov a celkovo do menších záhrad. Pri pohybe vody, či už horizontálnom, alebo vertikálnom, vznikajú i ďalšie sprievodné efekty, ako je žblnkanie vlniek, šumenie prúdu alebo čľapkanie padajúceho streku. Poskytuje výrazný estetický efekt pôsobiaci na viaceré zmysly na malom priestore. Efekt fontány spočíva aj vo vlnení hladiny padajúcim vodným prúdom, vďaka čomu sa účinne zvlhčuje okolie, ale pokiaľ je prúd silný a dopadajúce kvapky veľké, je problematické umiestniť v nádrži vodné rastliny (lekná), vyžadujúce pokojnú stojatú vodu.
Základné typy fontán
Fontána sa skladá z nádrže na vytvorenie hladiny a z upraveného zariadenia – jednoduchej samostatnej alebo vo výške (v stĺpe) umiestnenej dýzy (rúrky), z ktorej sa usmerňuje vodný prúd. Stavbu nevyhnutne musí doplniť technické zariadenie vytvárajúce prúd vody – čerpadlo vhodného typu. Podľa výšky nádrže môžeme rozdeliť fontány na typy s vyvýšenou nádržou – kašny (hladina je nad terénom) a typy s nádržou zapustenou (hladina je v úrovni okolia).
Kašny
Sú pôsobivé celkovým tvarom, ale aj remeselným či umeleckým stvárnením okraja nádrže, hoci vodu nemusí byť vždy dobre vidieť (vzhľadom na výšku okraja i výšku očí človeka, napr. v sede). Tento typ fontány je aj bezpečnejší, lebo styku s vodou bráni okraj (nedá sa do nej tak ľahko stúpiť alebo spadnúť), efekt vody však musí byť posilnený i využitím prúdu vo výške očí.
Zapustené nádrže
Pôsobia svojou hladinou v úrovni terénu, dobre sa pri nich uplatňuje zrkadliaci efekt hladiny, prípadne jej vlnenie dopadajúcimi prúdmi vody, ale z hľadiska bezpečnosti musia byť umiestnené tak, aby mali dostatočne široký okraj (aj na prechádzanie), ktorý ich bezpečne (prehľadne) oddelí od okolitej plochy, najmä ak je porastená vegetáciou.
Fontána musí mať vždy prúd vody a spravidla i vodnú hladinu, na ktorú tento prúd dopadá. V moderných fontánach vodná hladina môže chýbať a padanie prúdu sa rieši na dlažbu, cez mrežu alebo na kamenné prvky, čo zvyšuje zvlhčovací efekt vody rozstrekovaním.
Výtok prúdu vody môže byť umiestnený priamo v nádrži alebo aj mimo nej nasmerovaný tak, aby dopadal na vodnú hladinu. Ak je v nádrži, môže vystrekovať spod hladiny i z rôzne vysokých rúrok alebo môže voda padať z výšky pri umiestnení výtoku na stĺpe. Pri umiestnení výtoku mimo nádrže môže byť výtok v jej úrovni alebo vo výške, najčastejšie na stene.
Výber fontány
Pri výbere fontány do záhradného prostredia vychádzame z veľkosti priestoru záhrady i domu, prípadne átria, pričom veľkosť fontány musí byť primeraná veľkosti prostredia, do ktorého ju umiestňujeme. Tu platí pravidlo, že fontána s vyvýšenou nádržou (kašna) musí byť menšia, lebo ako stavba pôsobí architektonicky mohutnejšie, kým fontána s úrovňovou nádržou môže byť väčšia, lebo jej zberná nádrž nepôsobí v priestore, ale iba hladinou na ploche. Do átria alebo iného uzavretého priestoru sú vhodné menšie, do voľnejšieho priestoru záhrady väčšie fontány. Najmenšie rozmery nádrží môžu mať prístenné fontány.
Nádrž fontány
Nádrže fontán môžu byť rôznych tvarov, ale najlepšie sú klasické pravidelné. Môžu byť okrúhle, zaberajúce menej miesta, pravouhlé, štvorcové aj obdĺžnikové i ďalších pravidelných geometrických tvarov (šesťuholníky, osemuholníky). Pravidelné pravouhlé tvary, ako sú obdĺžnik, štvorec alebo pás, sú vhodné do átrií i patií, na terasy a do menších architektonických záhrad, lebo dobre ladia s tvarmi domov. Okrúhle nádrže možno umiestniť na okraj terasy aj do prírodne riešenej záhrady, no tu je lepšie, keď okraj nádrže nie je zvýšený, ale v úrovni terénu, kde pôsobí prirodzene napriek pravidelnému tvaru.
Rozmery nádrže
Výber tvaru fontány by mal vychádzať z jej umiestnenia, pričom uplatňujeme zásadu, že na spevnené plochy a v blízkosti domu sú vhodné pravidelné (pravouhlé) tvary a do prírodných zákutí aj kruhové. Ich rozmery vychádzajú z celkovej kompozície a z vybraného materiálu a konštrukcie. Murované (betónové) nádrže pravouhlého tvaru môžu mať rozmery 1,5 × 1,5 m, 2 × 2,5 m, okrúhle priemer od 0,6 do 3 m, obdĺžnikové 1,2 × 4 (6) m. Pri nádržiach fontán je dôležitá aj ich hĺbka, najmä pri kašnách, kde sa musí dodržať správny pomer celkovej veľkosti a výšky okraja nádrže. Hĺbka nádrží by mala byť v rozpätí od 60 do 80 cm, aby sa voda v lete príliš rýchlo neprehrievala a aby jej odparovanie nespôsobovalo rýchle zmenšenie celkového objemu vody v nádrži.
Konštrukcia
Nádrže fontán môžeme zhotoviť priamo na mieste alebo na ich výrobu použiť hotové (vodonepriepustné) nádoby vhodných rozmerov, ak ide o malé fontány. Nádrže môžeme vymurovať (vyvýšené) aj vybetónovať (zapustené), zhotoviť z fólie alebo pomocou fólie rekonštruovať staré (prepúšťajúce) nádrže.
Vodné nádrže môžu mať vyvýšený okraj alebo, ak sú umiestnené v úrovni terénu, úrovňový – vtedy je dobre, keď nadväzujú na spevnenú plochu, lebo každý okraj treba spevniť trvácnou úpravou, buď múrikom, alebo dlažbou. Vyvýšené okraje môžeme urobiť také široké (25 až 35 cm) a v takej výške (35 až 40 cm), aby sa na nich dalo sedieť.
Prúd vody – vodostrek
Prúd vody môže nielen striekať z vodnej plochy, ale aj padať z výšky na hladinu, s výtokom umiestneným vo fontáne alebo mimo nej. Umiestnenie vodného streku vo fontáne môže byť centrálne alebo mimo osi, prípadne môže byť vodných prúdov v nádrži viac. Fontány s vodnými strekmi sa najlepšie uplatňujú v chránených polohách, kde je závetrie alebo slabé vzdušné prúdenie, ktoré nebude zanášať prúdy vody pri dopade von z nádrže.
Vodné prúdy a streky, najmä biele, dobre prevzdušnené, presvetľujú okolie, preto sú vhodné do tmavších zákutí, vynímajú sa pred tmavým pozadím alebo proti slnku.
Výška a tvar streku
Vzhľadom na mierku okolia (záhrady) a výkonnosť čerpadla možno odporučiť výšku vodného streku maximálne do 2 m. Tvar vodného streku môže byť rôzny a dosahuje sa pomocou rôznych koncových nástavcov, nielen stabilných, ale aj s otočnou hlavicou fungujúcou na reaktívnom princípe. Použitím nástavca s viacerými otvormi vznikne viacprúdový strek. V ponuke sú aj koncovky a nástavce na ďalšie efekty, ako sú hríbik, lotosový kvet, žriedlo, dáždnik, i špeciálne komplety fontánových čerpadiel s upravenými koncovkami dýz. Použitie zaujímavých tvarov prúdu závisí od množstva vodných strekov: jednoduchých strekov môže byť v jednej fontáne viac, špecifický tvar stačí jeden.
Voda môže do nádrže fontány padať aj z chrliča umiestneného na stene (v prístennom type). Výtok vody vedie cez esteticky či umelecky upravený vývod: môže to byť (historizujúca) liatinová zvieracia hlava, antikorová zrezaná rúra, jeden alebo viac jednoduchých liatinových kohútikov a pod. Výhodou je, že prítok vody (potrubie) môže byť uložený v múre. Okrem prúdu vody chrlič pôsobí aj vlastným stvárnením, pričom umiestnenie na stene umožňuje vizuálny vnem prúdu padajúcej vody vo výhodnej polohe a pred vhodným pozadím. Padanie vody do nádrže je sprevádzané výrazným zvukovým efektom.
Prevádzka
Najjednoduchšie dosiahneme (kolmý) vodný strek použitím vodovodnej rúrky (1/2”) s dýzou. Na dosiahnutie striekania postačí prítok 1 až 5 l vody za minútu. Výšku streku vody pri napájaní priamo z vodovodného potrubia nastavujeme pootvorením uzavieracieho ventilu. Rýchlosť striekania a množstvo prítokovej vody závisia od počtu a veľkosti otvorov v koncovom nástavci. Pri viacdýzovej hlavici, na väčšiu výšku streku, úspornú prevádzku a dlhší výkon treba použiť obehové čerpadlo v uzavretej sústave. Čerpadlo môžeme použiť povrchové (musí sa umiestniť do osobitnej šachty krytej plochým kameňom alebo betónovou doskou) alebo ponorné, ktoré sa umiestňuje v najväčšej možnej hĺbke nádrže fontány, kde možno vybudovať osobitnú hlbšiu časť krytú mriežkou. Možnosťou pre malé fontány je malé ponorné nízkonapäťové čerpadlo. V špecializovaných obchodoch možno kúpiť vhodné čerpadlo doplnené zostavou fontánových prvkov (rúrky, dýzy, nástavce, hlavice, tlakové hadice, filtre a pod.).
Napájanie fontán
Fontány môžeme napájať jednorazovo vodou z vodovodu (pitnou) a potom nechať vodu v nádrži vystrekovať a cirkulovať pomocou vhodného čerpadla (na ktoré môže byť vystrekovacia rúrka fontány s dýzou priamo pripevnená). Priebežné dopĺňanie vody je tiež vhodné z verejného zdroja, lebo práve pri fontáne je dôležitá čistota vody, aby dýzy správne fungovali (nečistoty by ich mohli rýchlo upchať, aj keď sú čerpadlá vybavené filtrami). Vodné streky nenechávame striekať stále, ale len počas pobytu na odpočívadle alebo vtedy, keď treba zvlhčiť okolie.
Prívod vody a prepad
Vo vodnom systéme fontány musí byť zaistený prívod vody i jej prepad. Počas letného obdobia sa voda vo fontáne odparuje (pri striekaní ešte intenzívnejšie ako z pokojnej hladiny), preto musí byť zabezpečený prívod vody. Najjednoduchšia regulácia prívodu je cez hadicu alebo prítokovú rúrku uloženú pod zemou a kohútik. Vodu možno priviesť i automaticky pomocou jednoduchého systému na princípe spojených nádob, kde je menšia nádoba vybavená ventilom s balónovým plavákom (toto zariadenie je vhodné pri úrovňovej nádrži fontány). Pri poklese vody v nádrži plavák klesne a ventil rúrky prívodu vody sa otvorí.
Prepad je v systéme nevyhnutný, lebo ide o vonkajšie zariadenie vystavené neregulovateľným prírodným podmienkam – počas prívalových zrážok by mohlo dôjsť k preliatiu vody cez nádrž fontány a k zaplaveniu okolia. Prepadová rúrka umiestnená v okraji nádrže o niečo vyššie než prívodná zabezpečí odtok vody pri nebezpečnej výške hladiny priamo do kanalizačného systému. Na zimu treba celý systém vypustiť, preto je nevyhnutný aj výpustný otvor v spodnej časti alebo na najnižšom mieste nádrže.
Použitie rastlín
Do fontán sa vodné rastliny (najmä pôsobivé lekná) začali umiestňovať až v období baroka, keď nádrže nadobudli veľké rozmery a voda na ich okrajoch, kam nedosahovali účinky vodostrekov, bola pokojná. Do nádrží fontán (pravidelného tvaru) môžeme rastliny umiestniť vtedy, keď ide o úrovňovú nádrž väčších rozmerov, ktorá je pozorovateľná zblízka. Postačí však striedmy výber niekoľkých druhov (najviac tri: jeden s plávajúcimi, dva s vystúpavými listami), aby aj po rozrastení vodnej vegetácie zostala časť vodnej hladiny voľná a efekt padajúcej vody z vodostrekov bol zreteľný. Vo fontánach s vyvýšeným okrajom nádrží – kašnách – sa spravidla vodné rastliny nepoužívajú, ale ak si bez nich nevieme vodný prvok predstaviť, je vhodné vybrať miniatúrne lekná alebo nerozrastavé vodné rastliny.
Fontánové inšpirácie
Fontána je vďaka využitiu vodných efektov v kombinácii s dizajnom stavebnej zložky dominantným prvkom priestoru, preto výberu jej typu i formy pre konkrétne prostredie treba venovať veľkú pozornosť. Ponuka špecializovaných firiem sa orientuje na zmenšené repliky barokových originálov z lacných materiálov, ktoré je skoro nemožné zladiť s moderným exteriérom záhrady vo vidieckom i mestskom prostredí.
Riešením je úplne individuálny výber tvaru či formy, nápad inšpirovaný dobrými príkladmi realizovanými v mestskom či parkovom prostredí u nás alebo v zahraničí. Prenos do priestoru individuálnej záhrady spočíva spravidla v zmenšení prvku alebo zjednodušení motívu.
Text: Ing. Ľubica Lešinská
Foto: autorka a archív vydavateľstva
Komentáre