Túžite po rozkvitnutej záhrade aj na jeseň? O jej malebnosť sa postarajú tieto rastliny

Rastliny, ktoré kvitnú na jeseň, pôsobia tak, akoby ešte nechceli zabudnúť na slnkom zaliate letné dni. Kvety niektorých rastlín z nasledujúceho výberu priam evokujú malé slniečka, a keď naplno zakvitnú, rozžiaria deň každému, kto ich obdaruje pohľadom.

Galéria

Chryzantémy

Chryzantémy sú právom považované za kráľovné jesene. Zaujmú množstvom farebných kultivarov a objemným rastom. Môžu byť vysadené priamo na záhonoch v pôde, no bez veľkých problémov zvládajú aj pestovanie v kvetináčoch. Krásne dotvárajú jesenné zákutia na dvore, v blízkosti chodníka či vstupu do domu. Milujú slnečnú pozíciu a dostatok vlahy. Bez pravidelnej zálievky budú chryzantémy v kvetináčoch trpieť.

Astry

Kvitnutím od augusta do októbra vás potešia jedinečné astry, ktoré si môžete zadovážiť v rozmanitých farebných verziách aj výškach. Perfektne vypĺňajú prázdne miesta v záhonoch. Vyhovuje im slnečná alebo polotienistá pozícia s dobre priepustnou a mierne piesočnatou pôdou. Vyššie odrody sú vhodné na rez do kytíc, nižšie odrody sa budú pekne vynímať aj v kvetináčoch.

Georgíny

Koniec leta a prvá polovica jesene patria elegantným a nežným georgínam. Kedysi zdobili najmä okolie šľachtických sídiel, dnes sú ozdobou záhrad ladených vo vidieckom štýle. Ide o trvácne, no hľuznaté rastliny. Do zeme sa hľuzy georgín vkladajú na jar (v apríli), s príchodom neskorších jesenných mrazov nadzemná časť odumiera a je potrebné hľuzy zo zeme vybrať a vhodne zazimovať. Najkrajšie kvitnú na miestach s plným slnkom. V polotieni neukážu svoj potenciál naplno.

Sirôtky

Z kvetináčov zmizli letničky a neviete čím zaplniť prázdne miesta? Kvitnúcu radosť vám ešte niekoľko týždňov budú robiť staré známe sirôtky (teda fialky sirôtkové). Malokveté, veľkokveté, jasne biele, žiarivo žlté a oranžové, až tajomne tmavomodré – uchvátia výberom a zaujímavými kombináciami. Pre kvitnutie si vyberajú miernejšie jarné a jesenné teploty. Vďaka svojej mrazuvzdornosti dokážu prečkať zimu aj na záhonoch alebo vysadené v kvetináčoch.

Aksamietnice

Niekomu smrdia, pre iného sú medzi inými kvetmi nevýrazné, no treba uznať, že aksamietnice (inak aj garafie alebo smraďošky) patria k najmenej náročným rastlinám na pestovanie. Už za trochu starostlivosti sa odmenia bohatým a značne aromatickým kvitnutím. Kvitnú v nadštandardnom rozpätí – od mája až do októbra. Navyše sa im pripisuje schopnosť odpudzovať vošky, molice, mšice aj červy v pôde. Úhlavným nepriateľom aksamietníc sú však slimáky a slizniaky.

Jesenné veternice

Jesenné veternice očaria pôvabom a jemnosťou. Kvitnú od konca leta až do nástupu mrazov. Dorastajú do výšky 60 – 120 cm, a tak určite nezaniknú ani v hustejšej výsadbe. Pochádzajú z Číny, kde rastú najmä poblíž vodných tokov. U nás sa im najlepšie darí na tienistom alebo polotienistom mieste vo vlhkejšej, mierne kyslej pôde.

Plamenníky

Hľadáte rastliny, ktorá na seba okamžite stiahnu pozornosť a zaujmú výstredným zjavom? Stavte na plamenníky – známe aj ako celosie. Sú nielen objemné, silné olistené a pestovateľsky nenáročné, pýšia sa aj extravagantnými súkvetiami vo výnimočne výrazných farbách. Obľúbené sú plamenníky metlinaté (kvety v tvare „metly“) a plamenníky hrebenisté (kvet pripomínajúci hrebeň kohúta). Vhodné sú nielen do záhonov a kvetináčov, ale tiež na rez a sušenie. Pravidelným odstrihávaním kvetov podporíte dlhé kvitnutie až do mrazov.

Kany

Od júla až do polovice novembra kvitnú pri správnej starostlivosti aj kany indické. Impozantné hľuzovité rastliny môžu presahovať výšku až 150 cm! Ich listy pripomínajú listy banánovníkov, kvetmi sa zase z diaľky ponášajú na kosatce. V letnom období vyžadujú kany vysadené v kvetináčoch výdatnú zálievku viackrát za deň. Od jesene sa zálievka znižuje pre podporenie dozrievania hľúz. Po zožltnutí listov sa kany zaťahujú do zeme a hľuzy musia byť zazimované. Každý rok vyrastá nadzemná časť nanovo.

Text: Lucia Gogová
Foto: shutterstock.com