Jeseň v záhrade

jesen v zahrade

Koncom leta až začiatkom jesene vysádzame hľuzy a cibule okrasných cibuľovín – tulipánov, narcisov, krokusov, hyacintov, ľalií a iných. Cibule vytriedime a na výsadbu použijeme len zdravé.

Choroby chryzantém
Vytriedené cibule na výsadbu môžeme namoriť proti hubovým chorobám prípravkom Rovral Flo. Najmä na jeseň poškodzujú chryzantémy rôzne hubové choroby. Nebezpečné sú najmä biela hrdza chryzantém a askochytóza chryzantém.

Biela hrdza chryzantém donedávna patrila medzi karanténne ochorenia. Pochádza z Japonska a niektorých krajín Ďalekého východu, neskôr sa vyskytla v južnej  Afrike a odtiaľ sa dostala do Európy. Na Slovensku sa sporadicky vyskytovala u drobnopestovateľov najmä na strede a východe územia. V ostatných rokoch sa zistili výskyty aj na západe územia.

Huba napadá listy, zriedkavejšie stonky. Na obidvoch stranách listov sa tvoria spočiatku malé svetložlté škvrny. Postupne sa zväčšujú a nadobúdajú jasnožltú farbu so škoricovohnedým stredom. Na spodnej strane škvŕn sa tvoria žlté alebo ružové vankúšiky, ktoré sa neskôr sfarbujú do biela a majú múčny vzhľad. Ložiská výtrusov sú často kruhovito zoskupené okolo miesta infekcie. Výtrusmi sa ochorenie šíri ďalej. Listy sa stáčajú nadol, usýchajú a opadávajú.

Ochorenie postihuje predovšetkým skleníkové odrody chryzantém. Môže poškodiť porast na 92 až 100 percent. Napadnuté rastliny je najlepšie spáliť a ostatné preventívne alebo pri objavení prvých príznakov ošetriť prípravkami proti hrdziam, napríklad Baycor 25 WP alebo Saprol. 

Ascochytóza sa prejavuje škvrnitosťou listov. Pri zvýšenom výskyte možno použiť prípravky proti hubovým chorobám.

Zo živočíšnych škodcov poškodzujú chryzantémy najmä vošky, bzdochy a bzdôšky. Vyciciavajú listy a kvetné puky a spôsobujú rôzne deformácie. Pri zistení výskytu možno použiť prípravky Karate Zeon 5 CS, Pirimor 50 WG, Bi 58-Nové alebo Diazol 50 EW.

Hubové choroby ruží už na jeseň neošetrujeme. V prípade výskytu veľkej vošky ružovej ošetríme ruže parafínovým olejom Vektafid A, čím zabránime jej prezimovaniu.
     
Strukoviny a ich škodcovia
Zbierame fazule na semeno na zimné uskladnenie. Najčastejší škodcovia skladovaných strukovín sú zrniarky – drobné chrobáky, ktoré žijú počas vegetácie na kvetoch. Na jar, keď začínajú strukoviny kvitnúť zalietavajú zo skladov do polí. Živia sa peľom. Po párení kladú samičky vajíčka na struky. Jedna samička nakladie 100 až 600 vajíčok. Larvy poškodzujú semená a vyžierajú ich obsah. Vývin ukončujú v skladoch. Najznámejšia je zrniarka hrachová. Chrobák dosahuje veľkosť 4 až 5 mm, je tmavo ochlpený so svetlými škvrnami. Na poškodených semenách sú viditeľné viečka, ktoré chrobáky odstraňujú pri liahnutí. Zrniarka hrachová má len jednu generáciu do roka, v skladoch sa nerozmnožuje.

Nepríjemným škodcom, najmä v teplejších polohách, sa stala zrniarka fazuľová. Poškodzuje najmä skoré porasty fazule. Chrobák má sivasté sfarbenie a je veľký 2,5 až 4 mm. V hrudnej a hlavovej časti je zúžený a pokrytý sivými až žltozelenými chĺpkami. Chrobáky zalietavajú koncom júna do porastov fazule. Samičky kladú na struky v skupinkách 10 až 20 mliečne bielych vajíčok. Jedna samička nakladie okolo 100 vajíčok. Larvy sa zavŕtavajú dovnútra semien, kde sa potom vyvíjajú. V jednom semene sa môže vyvíjať aj viac ako 20 lariev. Dospelé larvy sa približujú k povrchu semena a vyhrýzajú okrúhle viečko. Potom sa zakuklia. Dospelý chrobák prehryzie viečko a vylezie na povrch. Celkový vývin jednej generácie trvá približne 60 dní. V poli sa vyvíja jedna generácia tak ako pri zrniarke hrachovej, bôbovej, šošovicovej a iných. Na rozdiel od týchto druhov sa zrniarka fazuľová rozmnožuje aj v skladoch alebo v domácnostiach. Je to typický skladový škodca. V skladoch kladie vajíčka buď priamo na semená, alebo na povrch vriec. Vyliahnuté larvy sa zavŕtavajú do semien. Zrniarka fazuľová môže mať pri skladovaní aj niekoľko generácií do roka podľa teploty. Pri premnožení spôsobuje veľké škody a v domácnostiach dokáže úplne zničiť zásoby fazule. Z ochranných opatrení sa proti zrniarkam osvedčujú buď nízke, alebo vyššie teploty. Pri zvyšovanie teploty treba postupovať opatrne, aby nedošlo k poruche klíčivosti. V domácnostiach sa na tento účel často využíva mraznička, v ktorej sa nechá semeno jeden deň vymraziť. Potom semeno vysušíme a uzatvoríme v sklenej nádobe s viečkom. Niektoré gazdinky dávajú do fliaš na ochranu korenie a bobkový list.

V dôsledku daždivého počasia koncom leta a na jeseň sa v záhradách premnožujú slimáky a slizniaky. Nebezpečné sú najmä slizniaky, ktoré nemajú ulitu. Majú silné hryzadlá a poškodzujú všetku zeleninu. Prezimujú zvyčajne vajíčka alebo mladé jedince. Dôležitým ochranným opatrením je kyprenie pôdy, na jeseň rýľovanie a odstraňovanie buriny počas vegetácie. V skleníkoch sa odporúča aj vysadenie pažítky, ktorá má údajne odpudzujúci účinok.

Piadivky
Ovocné dreviny (jablone, hrušky, slivky, orechy) a listnatých drevín (brezy, lipy, ruže) poškodzujú najmä piadivka jesenná a piadivka zimná. Vyskytujú sa bežne, výnimočne aj vo veľkom počte. Motýle piadivky zimnej sa liahnu v priebehu septembra a piadivky jesennej v priebehu októbra. Samčeky sú okrídlené, samičky buď nemajú vyvinuté krídla (piadivka zimná), alebo ich majú zakrpatené (piadivka jesenná), preto nemôžu lietať. Krátko po vyliahnutí sa motýle pária a následne samičky lezú do korún stromov, aby tu nakládli vajíčka. Zvláštny spôsob rozmnožovania umožňuje v jesennom období použiť mechanický spôsob ochrany. Koncom septembra a v októbri možno samičky lezúce do koruny stromov odchytávať na lepové pásy umiestnené na kmeňoch stromov.  Potom už stačí zoškrabovaním odstraňovať väčšie množstvo motýľov nalepených na pásoch.

Piadivky kladú do korún stromov podlhovasté pomarančovožlté vajíčka veľké asi 0,8 až 1 mm, ktoré sú zväčša v pazuchách púčikov a na konárikoch. Takto prezimujú. Na jar v priebehu apríla sa liahnu húsenice, ktoré sa pohybujú typicky piaďovito, od čoho je odvodený názov – piadivky. Obžierajú listy aj mladé plody. Rozdiel medzi jednotlivými druhmi je v tom, že pri piadivke jesennej si húseničky vytvárajú zo skrútených listov úkryt, kde si neskôr spriadajú riedky pavučinový zámotok, zatiaľ čo húsenice piadivky zimnej nežijú v skupinách a netvoria zámotky. Pri silnejšom výskyte môžu spôsobiť na jar holožer. Dospelé húsenice sú dlhé 30 až 35 mm.

Text: Ing. Hedviga Vlčková
Fotografie: autorka

Tip: Všetok nábytok a záhradné doplnky na jednom mieste



Komentáre

Pridať komentár

Emailová adresa nebude zverejnená, poskytnutá iným osobám ani na ňu nebudeme nič posielať. Je však nutná na prevádzku diskusií. Pozrite si naše podmienky spracovania osobných údajov. Ak sa vám nechce zakaždým zadávať prezývku a email, využite možnosť bezplatnej registrácie.