Ako bojovať proti prehrievaniu miestností pod strechou?

Častým problémom priestorov umiestnených pod strechou je ich prehrievanie počas horúcich letných dní. Prečo k tomuto problému dochádza a ako ho odstrániť?

Zobytňovanie podkrovných priestorov nesie so sebou viacero výziev. Okrem výberu vhodného typu strešnej krytiny či riešenia podhľadu je pomerne zásadný správny návrh jednotlivých vrstiev strešného plášťa.
Rozhodujúcu úlohu tu zohráva výber vhodného typu a hrúbky tepelnej izolácie.

Dôvodom, prečo majú miestnosti umiestnené pod strechou sklon k mimoriadnemu prehrievaniu, je nielen nedostatočná hrúbka tepelnej izolácie, ale aj jej nedostatočná tepelnoakumulačná schopnosť. Preto okrem súčiniteľa prechodu tepla U, ktorý je rozhodujúci z hľadiska zabránenia prieniku chladného vzduchu v zimných mesiacoch, je potrebné všímať si aj teplotný útlm a fázový posun, ktoré môže tepelná izolácia poskytnúť počas letných mesiacov. Čo tieto veličiny vyjadrujú?

Teplotný útlm ukazuje, o koľko je znížený prechod tepla cez stavebnú konštrukciu, a fázový posun zas vyjadruje, o koľko hodín je oneskorený prechod tepla cez stavebnú konštrukciu a po akom čase sa maximálna vonkajšia teplota prejaví v interiéri. Cieľom letnej ochrany pred nadmerným prehrievaním by malo byť spomalenie prechodu tepla cez strechu alebo stenu tak, aby sa najvyššia denná teplota prejavila vo vnútornom prostredí až vtedy, keď je vonku už chladno a vetraním možno účinne zabrániť vyhriatiu vnútorného prostredia.

Veľmi často sa stáva, že fázový posun teplotného kmitu strešnej konštrukcie je len 6 hodín alebo menej, a to predovšetkým pri starších konštrukciách. Hodnota teplotného útlmu a fázového posunu by mala pritom byť aspoň 10, čo pri fázovom posune zodpovedá 10 hodinám.

Pri strešnej konštrukcii je nastavenie týchto hodnôt ešte o to významnejšie, že pomer vonkajšej plochy k objemu miestnosti je pri strechách značne nepriaznivý. Podkrovné priestory majú totiž nezvyčajne veľkú plochu, cez ktorú sa prenáša teplo v porovnaní s malým objemom miestnosti. Navyše majú strešné konštrukcie mnohonásobne menšiu akumulačnú hmotu. Na ochranu pred letnými horúčavami je tak vhodné použiť takú izoláciu, ktorá zaručí veľmi pomalý prechod tepla, inak povedané, majú čo najnižšiu tepelnú vodivosť.

To znamená, že tieto izolačné materiály dobre tepelne izolujú, ale so svojou nízkou tepelnou vodivosťou spájajú zároveň vysokú akumulačnú schopnosť, ktorá je daná vysokou objemovou hmotnosťou a vysokou mernou tepelnou kapacitou. Množstvo ťažkých materiálov, ako napr. oceľ, má veľmi nízke izolačné schopnosti, pretože ich tepelná vodivosť je veľmi vysoká. Ale pomocou iných ťažkých materiálov, ktoré dobre izolujú, môžete prechod tepla strešnou konštrukciou podstatne znížiť a spomaliť.

Aké materiály sú vhodné?

Fázový posun konštrukcie zateplenej EPS polystyrénom je v závislosti od jeho hrúbky 4 až 8 hodín, pri väčších hrúbkach až 10 hodín. S minerálnou izoláciou sa dokážete dostať na 10 až 12 hodín. Fázový posun pri použití drevovláknitej tepelnej izolácie je pri hrúbke 240 mm 12 hodín, pri väčších hrúbkach 16 až 20 hodín. Hodnota fázového posunu závisí od konkrétneho typu konštrukcie a dá sa veľmi presne spočítať.

Pri požiadavke na väčšiu hrúbku tepelnej izolácie možno ukladať tepelnoizolačný materiál nielen medzi krokvy, ale aj pod krokvy, prípadne, ak chcete zachovať zo strany interiéru drevený krov ako architektonický prvok, existujú aj riešenia na nadkrokvové zateplenie. Nadkrokvové zateplenie možno zároveň považovať za účinnejšie riešenie ako pri uložení izolácie pod krokvy, pretože tento typ zateplenia umožňuje lepšie riešenie detailov a minimalizovanie potenciálnych tepelných mostov.

Na lepšie pochopenie celej problematiky si uveďme príklad. Ak sa na zateplenie strechy použije napr. drevovláknitá izolácia so súčiniteľom prechodu tepla U = 0,35 W/(m² . K) s objemovou hmotnosťou 50 kg/m³, bude hodnota teplotného útlmu 14 a fázového posunu 12 hodín. Priebeh teploty na vnútornej strane strechy bude vyzerať takto: teplota vzrastie maximálne na 21 °C okolo 23. hodiny večer. V tomto čase ja už vonkajšia teplota taká nízka, že teplotu v interiéri možno v prípade potreby ešte znížiť vetraním.

Text: Andrea Dingová
Odborná spolupráca: Ing. Tomáš Lebeda, produktový manažér JAF HOLZ Slovakia, s. r. o.
Foto: JAF HOLZ
Zdroj: časopis Urob si sám