Sú najlepšou ochranou úrody pred slimákmi. Indické bežce vám v záhrade pomôžu a ich chov je nenáročný

Indický bežec je nenáročné plemeno kačicej domácej. Ide o kačice, ktoré sú chované na mäso, vajcia, ako šarmantné domáce miláčiky, ale aj pre ich schopnosť húževnato vyhľadávať slimáky, ktorými sa živia. Ak sa zaoberáte myšlienkou chovať indické bežce, nezaškodí spoznať ich jedinečnú charakteristiku a spôsob života.

Galéria

Indický bežec – základný opis

Indický bežec – ako už napovedá jeho označenie – pochádza pôvodne z ďalekej Indie a Indonézie. Práve tu pastieri hnali domáce kačice na dlhé vzdialenosti, čo sa podpísalo na ich vzhľade a stavbe tela. Majú štíhle telo na dlhších nohách. Vzpriamená chôdza pripomína spôsob, akým sa pohybujú tučniaky. Vzrastovo však nejde o veľké kačice. Dospelé samce vážia necelé 2 kilogramy a samice ešte menej.

Indické bežce sa chovajú pre chudšie mäso a solídnu znášku, ktorá predstavuje 100 – 150 vajec za rok o hmotnosti cca 60 g. Okrem toho sa osvedčili aj pri výcviku šteniat ovčiarskych psov. U nás vzbudili záujem pre ich neúnavnú snahu hľadať a konzumovať slimáky, slizniaky či dážďovky.

Voľný výbeh, tieň a voda

Indický bežec vie byť pre záhradu prínosom. V období od jari do jesene uprednostňuje živočíšnu stravu pred rastlinnou a to znamená, že ak mu v záhrade vytvoríte podmienky, pustí do hľadania plazivej obživy – a dokonca bez toho, aby ničil okolitú vegetáciu. Najmä invázia slizniakov totiž robí nejednému záhradkárovi pravidelné škody na úrode. Záhrada však musí byť pre kačice bezpečná – pozor na ostré predmety, nastražené pasce či chemické postreky rastlín.

Indické bežce sú temperamentné, nezávislé, zvedavé a vyhovuje im aktívny spôsob života. Pri uzatvorení v malom výbehu budú trpieť. Na záhrade potrebujú dostatok tieňa (napríklad pod ovocnými stromami) a menšiu vodnú plochu. Kačice sa totiž vo vode rady okúpu, no ešte radšej v nej čistia svoje úlovky. Môže ísť o jazierko, pretekajúci potôčik, no postačí aj umelohmotné pieskovisko či stará detská vaňa s dobrým prístupom. V prípade takejto vodnej plochy je potrebné každý deň meniť vodu.

Život v zime a jeho nástrahy

Indické bežce potrebujú vo výbehu celoročne bezpečný a suchý úkryt s dobrým prístupom – napríklad v podobe jednoduchého domčeka pre kačice. Domček musí mať pevnú a rovnú podlahu, ktorá by mala byť pokrytá hrubou podstielkou zo slamy a lístia, aby nedošlo k poraneniu, otlačeniu alebo prechladnutiu vysokých behákov.

V našich podmienkach dokážu indické bežce prezimovať a ešte do teploty okolo 0°C sa dokonca pohybujú vo svojom teritóriu. Nižšie teploty im už môžu spôsobovať problémy a začnú viac posedávať, s čím rastie riziko rýchleho podchladenia behákov. Vtedy je potrebné výbeh zmenšiť a domček dostatočne zatepliť. Musia byť totiž v suchu a v primeranom teple.

Najlepší je život v skupine

Ak uvažujete o tom, že sa pustíte do chovu indických bežcov, myslite na to, že ide o kačice, ktorým vyhovuje život v kŕdli a jeden osamotený jedinec nebude šťastný. Na úvod si zadovážte dvoch káčerov, dve kačice alebo jedného káčera a dve kačice. Zvyčajne si na seba veľmi rýchlo zvyknú. Nie sú však ideálnymi adeptami na rodičovstvo a materské inštinkty samíc sú nízke.

Netrpezlivé kačice nevydržia dlho sedieť na vajíčkach, preto chovatelia, ktorí chcú mláďatá indických bežcov, využívajú na oplodnené vajcia sliepku-kvočku alebo liaheň na vajcia.

Text: Lucia Gogová
Foto: shutterstock.com