20 tipov, ako efektívne zavlažovať v záhrade

Efektívne zavlažovanie – teda také, ktoré vás stojí čo najmenej investovaného času aj peňazí, nie je v súčasnosti žiaden rozmar. Práve naopak! Šetrenie vodou by malo byť úplnou samozrejmosťou nielen v domácnosti, ale aj v záhrade. Ako využívať dažďovú vodu? Kedy a ako polievať záhony? Zozbierali sme pre vás 20 praktických tipov.

Zalievanie je pre niekoho nutné zlo, pre iného príjemný relax. Aj v prípade, že vás to naozaj zo srdca baví, si môžete tento proces zefektívniť. Už len samotný výber stanovišťa na pestovanie teplomilnej zeleniny, ktorá na zabezpečenie hojnej úrody potrebuje aj pravidelnú zálievku od starostlivého záhradkára, či vhodné načasovanie polievania alebo automatickej závlahy dokáže divy. Poďte sa spoločne s nami pozrieť na 20 tipov na efektívne hospodárenie s vodou.

1. Výber stanovišťa

Tento tip síce oceníte najskôr v ďalšej sezóne, ale správny štart je základ. Na pestovanie rajčiakov a paprík, ktoré to v záhrade bez pravidelnej zálievky väčšinou neustoja (alebo aj ustoja, no na úkor bohatej úrody), je vhodné vybrať miesto s dostatkom slnečného svitu, ktoré má prehriatu pôdu, no je v zákryte pred vetrom. Práve vietor dokáže v tomto prípade zbytočne presušiť vrchné vrstvy pôdy a okrem iného tiež ohrozuje krehké stonky rastlín, ktoré sa prehýbajú pod násadou plodov. Pri paprikách zvážte ich pestovanie vo fóliovníku či skleníku, takáto mikroklíma im svedčí najviac a zároveň nebudete mať také starosti so zálievkou, keďže pod sklom či fóliou sa lepšie udržiava vlhkosť.

2. Zakryte, čo sa dá

Zásada zbytočne neodhaľovať pôdu patrí do okrasnej aj úžitkovej záhrady. Všetko, čo sa dá skryť, skryte – v okrasnej záhrade môžete voliť nespočetné množstvo pôdopokryvných okrasných letničiek či trvaliek, ktoré spoľahlivo ukryjú korene vyšších rastlín, zmiernia zbytočné prehrievanie pôdy a s ním spojený prílišný výpar, v zeleninovej záhrade vám v tomto smere pomôžu bylinky – napríklad tymian, ktorý svojimi (síce menšími) lístkami pomôže zmierniť vyparovanie vlahy a je navyše skvelým pomocníkom pri zápasení s burinami – keďže relatívne rýchlo rastie a plazí sa, nedá semienkam buriny, ktoré na svoj rast potrebujú slnečný svit, žiadnu šancu.

3. Nástielka

Hoci je prírodná nástielka často pozvánkou na hodovanie pre slimáky a slizniaky, dokáže vám ušetriť množstvo času a aj litrov vody pri zalievaní. Udržiava pôdu vlhkú, chráni ju pred vetrom a následným vysušovaním. V okrasnej záhrade môžete voliť napríklad drevnú štiepku, ktorá sa síce prirodzene rozkladá a treba ju dopĺňať, z hľadiska udržiavania mikroklímy je však vhodnejšia ako okrasný štrk nasypaný na geotextílii.

4. Preč s kameňmi

Okrasné kamene a štrk boli a stále sú často vyhľadávaným dekoratívnym spestrením záhrady. Uvedomte si však, že na korene rastlín vytvárajú zbytočný tlak, zároveň sa na slnku prehrievajú a prehrievajú aj svoje okolie – teda pôdu, na ktorej sú položené. Najmä v ovocných výsadbách či v úžitkových záhradách všeobecne nemajú takéto dekoračné prvky svoje opodstatnenie. Aj pri zalievaní si isto všimnete, že voda sa počas horúceho dňa prakticky okamžite vyparí, len čo ju nalejete na rozhorúčený kameň.

5. Zbytočné odburiňovanie

Možno aj vaša stará mama či starý otec mali úžitkovú záhradu bez stebielka buriny. Krásne rovnomerné hriadky s úhľadne vysadenou zeleninou, okopané stromčeky, žiadne odkvitajúce kvety v záhone… Trhanie buriny, ktorá prirodzene zakrýva pôdu a zabraňuje erózii, je však zbytočné. Namieste je iba v prípade, že burina ohrozuje rastliny, tieni im a zbytočne ich oberá o vlahu, životný priestor a živiny. Skvelým riešením je permakultúrne pestovanie, ktoré zohľadňuje spolunažívanie rôznych druhov plodín na jednej hriadke tak, aby si navzájom pomáhali, nekonkurovali si, ale dopĺňali sa. V permakultúrnej záhrade si starosti s pletím buriny robiť nemusíte – má tam svoje miesto. Ak si nedokážete pomôcť a burinu v záhrade jednoducho nestrpíte, koste ju, prípadne ju vytrhajte a vysejte namiesto nej zmes byliniek či lúčnych kvetov, ktoré sú tiež závislé od zalievania, no ich pozitívny efekt súvisiaci s prikrytím pôdy pred zbytočným výparom je výraznejší než negatíva.

6. Príprava pôdy

Skôr než sa pustíte do zalievania po dlhšom čase, pripravte pôdu na závlahu. Okopte okolie koreňov, vďaka čomu vodu dostanete do hlbších vrstiev pôdy a nestečie zbytočne ďaleko od rastliny. Hoci by si koreňový systém rastlín poradil aj s touto situáciou, minuli by ste oveľa viac vody na efektívnu závlahu.

7. Pravidelné okopávanie

Pravidelné okopávanie nie je len o prevzdušňovaní pôdy, ale najmä o narušení pôdnych kapilár, ktoré slúžia ako „výťah“ na vyparovanie vody zo zeme. Ako skúsení záhradkári tvrdia, jedno okopanie vám ušetrí aj dve zálievky.

8. Zalievajte ku koreňom

Ak aj využívate automatickú závlahu, nastavte ju tak, aby vodu rozstrekovala čo najbližšie ku koreňom. Nielenže takto ochráni listy pred spálením (ak polievate skoro ráno a rastliny nestihnú preschnúť, kým ich prekvapí silné slnko, každá kvapka vody bude pôsobiť ako miniatúrna lupa, ktorá znásobí efekt slnečných lúčov), ale navyše ušetrí vodu. Každý liter sa tak dostane presne tam, kde ho rastlina vie efektívne využiť – do koreňového systému.

9. Správne načasovanie

Ak patríte k začínajúcim záhradkárom, možno ste experimentovali so zalievaním, prípadne si na záhradu nájdete počas pracovného týždňa čas len v neskorších popoludňajších hodinách – jednoducho po práci. A čudujete sa, že je zem neustále suchá, hoci poctivo zalievate, a že úroda ani zďaleka nepripomína to, čo ste očakávali. Problém môže byť v nesprávne načasovanom zalievaní. Ak zalievate neskôr popoludní (po 16.00 h), keď je pôda rozpálená po slnečnom dni, veľká časť vody sa hneď po kontakte so substrátom a rastlinami vyparí, tým pádom sa nedostane ku koreňom. Odporúča sa preto zalievať v skorých ranných hodinách, keď je pôda najchladnejšia a zároveň sa rastliny stihnú zásobiť vlahou pred nástupom horúčav. Ak sa vám jednoducho nijako nedá zalievať skoro ráno, skúste to urobiť čo najneskôr večer – no v tom prípade môžete do záhrady nalákať aj slimáky a slizniaky, ktoré večerné zalievanie milujú.

10. Vhodné nádoby na pestovanie

Zalievanie sa týka aj, a najmä, rastlín, ktoré pestujeme v nádobách. Hoci črepníky z nepálenej hliny a terakotové kúsky vyzerajú nádherne a sú na pestovanie rastlín mimoriadne vhodné, voda sa z nich vyparí rýchlejšie, ako keby ste kvety pestovali v menej štýlových aj menej ekologických plastových nádobách. Síce v nich dýchajú korene a substrát dokáže výborne preschnúť, rastlinke sa darí, so zalievaním budete mať viac starostí. Naopak, nevhodné na pestovanie rastlín v exteriéri sú často pozinkované črepníky/obaly na črepníky, v ktorých sa koreňový systém prehrieva, ak kvety pestujete na slnečnom stanovišti.

11. Premiestňujte rastliny

Rastliny, ktoré pestujete v nádobách, premiestnite pred očakávaným dažďom na také miesto, kde ich príroda sama zaleje. Snažte sa ich však nevystavovať búrke a silnému vetru, v tom prípade si radšej postavte do záhrady vedrá na zber vody a rastlinky následne polejte sami.

12. Použite „zlepšováky“

PET fľaša s dierami zakopaná už pri výsadbe rajčiaka alebo stará hadica zahrabaná v zemi pri vysievaní mrkvy… „Zlepšovákov“, ako si zefektívniť a uľahčiť zalievanie, nájdete v magazínoch aj na internete na stovky. Obľúbené sú práve spomínané PET fľaše, ktoré slúžia ako skvelá zásobáreň vody s distribúciou priamo ku koreňom. Fľašu so zrezaným dnom a navŕtanými dierami stačí zakopať blízko rastliny hrdlom dole a pri zalievaní ju naplniť vodou. Takýmto spôsobom sa vlaha dostane pohodlne do hlbších vrstiev pôdy a rastlina s ňou dokáže lepšie hospodáriť cez koreňový systém. Odporúčame však tento spôsob kombinovať s klasickým zalievaním priamo ku koreňom, keďže najmä v extrémne suchom počasí voda z fľaše ovlaží iba obmedzenú časť koreňového systému.

13. Trávnik ako zásobáreň vlahy

Trávnik udrží viac vlhkosti ako suchá odhalená zem, to je jasné asi každému, kto sa aspoň raz prešiel v rannej rose. Aj jednotlivé druhy trávnika sa však líšia tým, ako s vodou hospodária – iný je výpar z ihriskového trávnika, iný z parkového. Ako však môžete každému trávniku pomôcť lepšie udržiavať vlahu? Posvieťte si na kosenie! Počas letných dní nekoste často a už vôbec nie príliš! Nízko skosený trávnik je náchylný na preschnutie a spálenie.

14. Vysejte si lúku

Ak na nevyužívanej časti záhrady nechcete „pestovať“ burinu, vysejte si na nej kvetinovú lúku, prípadne zasaďte okrasné rastliny s veľkými listami, ktoré budú pôdu zatieňovať. Každé voľné a nevyužívané miesto s odhalenou pôdou je len ďalším priestorom, kde prichádzate o životodarnú vlahu v dôsledku nadmerného výparu.

15. Pomôžte pôde

Pôda obohatená o dôkladne vyzretý kompost dokáže lepšie hospodáriť s vlahou ako suchá a tvrdá zem nedotknutá takýmto spôsobom hnojenia. V tomto prípade nejde len o živiny, ale o organický materiál, ktorý viaže vlhkosť a upraví pôdne vlastnosti vo vašej záhrade tak, aby ste mali menej starostí so zalievaním.

16. Zberajte vodu

Ak aj nemáte zásobáreň dažďovej vody a nechcete do nej investovať, môžete ju zberať do sudov či vedier. Už aj malá zmena sa prejaví veľkým efektom – nielenže ušetríte na stočnom, ale rastlinám namiesto pitnej (a chlórovanej) vody servírujete prírodný mix s minerálmi, vhodnou teplotou a „tvrdosťou,“ aká im vyhovuje.

17. Črepníky do zeme

Rastliny, ktoré presúvate von na letnenie, zakopte do zeme aj s črepníkmi – tak, aby vrstva substrátu v kvetináči bola mierne pod úrovňou zeme. Tento jednoduchý trik vám uľahčí zalievanie a dokáže vám ušetriť niekoľko desiatok litrov vody za sezónu. V októbri jednoducho rastliny vykopte aj s črepníkom a môžete ich bez problémov zazimovať.

18. Hadice cez hriadky

Staré hadice výborne poslúžia ako závlahový systém. Navŕtajte do nich dierky, rozmiestnite ich po hriadkach čo najtesnejšie ku koreňom rastlín (ako hada) a pustite vodu čo najjemnejším prúdom (veľmi opatrne, silný prúd vody dokáže hadicu rozhýbať a tá vám poláme rastliny – aby ste sa tomuto riziku vyhli, môžete ju prichytiť zohnutými drôtmi zastrčenými do zeme aspoň na zopár miestach). Jemná závlaha pôsobí na rastliny blahodarne a vy si nemusíte ničiť chrbticu nosením ťažkých krhiel s vodou.

19. Voda z misiek

Keď zalejete rastliny v nádobách a prebytočná voda stečie do misky pod nimi, často ju vylievate – keďže mnohé rastliny netolerujú premokrenie. Túto vodu však „nešuchnite“ len tak hocikde, ale zberajte ju do vedierka a opätovne používajte na zalievanie.

20. Samozavlažovacie črepníky

Aj na terase si nájdu svoje miesto samozavlažovacie črepníky. Keďže vodu dodávajú rastlinám priamo ku koreňovému systému, zalievajú efektívne. Voda je ukrytá v zásobníku, takže sa zbytočne nevyparuje a vám ušetrí čas – občas až natoľko, že ju pozabudnete včas doplniť! Nezabudnite preto ukazovateľ úrovne vodnej hladiny v zásobníku pravidelne kontrolovať!

Redakcia radí

Pri zbere dažďovej vody myslite na to, z akého povrchu steká – staré azbestové strechy, ktoré sa kedysi hojne využívali napríklad na garážach, nie sú úplne najvhodnejšou záchytnou stanicou na zber životodarnej tekutiny, ktorou zalievate zeleninové hriadky a ovocné stromy. V tomto prípade voľte radšej pripojenie zbernej nádoby k odkvapu rodinného domu aj za cenu, že sa pri zalievaní viac nachodíte.

Text: Zuzana Tureková
Foto: Shutterstock
Zdroj: časopis Urob si sám