Odvlhčenie múrov zvonka a zvnútra

Andrea Dingová - 23. decembra 2019

Či už chcete dom ochrániť z vonkajšej, alebo vnútornej strany, spravidla budete musieť využiť viac rôznych spôsobov izolovania proti vlhkosti. Trvalé riešenie problémov spôsobených vlhnutím stavby zabezpečí iba vhodné spolupôsobenie všetkých použitých materiálov a vykonaných prác.

Galéria

Prečo sú nadzemné múry vlastne vlhké? Je to vďaka fyzikálnemu javu, tzv. kapilárnej elevácii, keď voda vo veľmi úzkych rúrkach (štrbiny, póry, kapiláry) stúpa nahor. Stupeň kapilárnej vzlínavosti vody závisí od nasiakavosti (pórovitosti) použitého stavebného materiálu. Čím majú kapiláry užší prierez, tým vystupuje voda do väčšej výšky, ako napríklad pri tehle či malte s malými pórmi. Napriek možnému vzostupu vlhkosti do určitej výšky je v materiáloch s menšími pórmi pohyb kapilárnej vlhkosti smerom k povrchu pomalší. V materiáloch s pórmi širšími ako 0,1 mm je výška kapilárnej vzlínavosti obmedzená. Vplyvom kapilárnych síl môže nasiaknutá voda vystúpiť až do výšky nad 10 m. Nežiaduca vlhkosť pri kapilárnej vzlínavosti vody v murive môže popri nefunkčnej alebo chýbajúcej hydroizolácii pochádzať z nedostatočne odvedenej zrážkovej vody od stavby alebo zo zemnej vlhkosti z podzemnej vody.

Možnosti odvlhčenia muriva

Problém s kapilárnou vlhkosťou možno vyriešiť fyzickou bariérou, teda dodatočným vložením hydroizolácie z neporézneho materiálu (napr. plechu, plastovej fólie) do muriva tak, aby sa zabránilo kapilárnemu vzlínaniu vody smerom nahor.

Ďalším riešením je tzv. chemická clona, ktorá spočíva v tlakovej chemickej injektáži, t. j. vo vytvorení bariéry chemickou látkou, ktorá sa injektuje do vopred vyvŕtaných otvorov vo vlhkej murovanej konštrukcii. Injektážna zmes vo vrtoch reaguje a týmto chemickým procesom sa vytvorí tzv. hydroizolačná clona, ktorá zabraňuje vzlínaniu vlhkosti vo zvislom smere, preto tu hovoríme o vodorovnej izolácii.

V prípadoch vlhnutia stien s nižšou intenzitou možno samostatne alebo ako doplnkový prvok hydroizolačných systémov využiť na odvlhčovanie tzv. sanačné omietkové systémy, ktoré umožňujú rýchle odparovanie vody z muriva, takže povrch omietnutej steny ostáva suchý. Preto sa použitie sanačného omietkového systému javí ako vhodný spôsob na odvlhčenie muriva, a to aj pri svojpomocnej práci.

Pokiaľ ide o ochranu stien, používajú sa na ich povrchu v zvislom smere jej izolovaním od vonkajšieho prostredia (napríklad vlhkej zeminy) rôzne stierky, nátery, fólie, povlaky. Vo viacerých izolačných systémoch sa uvedené spôsoby využívajú súčasne. Na dosiahnutie plného funkčného spolupôsobenia izolačného systému je potrebné dodržiavať odporúčané postupy výrobcov použitých materiálov.

Injektážne otvory

Najprv treba murivo zbaviť starej omietky až na tehlu. Potom treba vyvŕtať injektážne otvory, teda kanály. Ak je možné pracovať iba z jednej strany múru (napríklad zvnútra pivnice), vrty sa robia v dvoch radoch; pri obojstranne prístupnom múre v jednom rade. Priemer vrtov je potrebné voliť podľa veľkosti tzv. injektážnych pakrov (zariadení na dopravu chemickej emulzie do muriva). Vodorovná osová vzdialenosť jednotlivých vrtov je 100 až 120 mm. Zvislá osová vzdialenosť vrtov je 80 mm. Odsadenie vrtov prvého a druhého radu je vo vodorovnom smere o polovicu osovej vzdialenosti vrtov. Uhol vŕtania je približne 30° až 45°. Každý vrt sa má končiť približne 50 mm od rubovej steny muriva. Vrtnú drvinu a prach je potrebné z injektážnych kanálov odsať priemyselným vysávačom alebo vyfúknuť dýzou s hĺbkou vrtu stlačeným vzduchom bez oleja.

Aplikácia hydroizolácie

Injektážou sa izolovanie muriva zvyčajne nekončí, lebo v prevlhnutom murive sa usadili minerálne soli, ktoré by pri aplikovaní obyčajnej omietky prenikli na povrch, kde by skryštalizovali a vytvorili by na povrchu tzv. soľné výkvety. Preto treba stenu natrieť vhodným izolačným náterom a aplikovať vhodný sanačný omietkový systém, ktorý umožní rýchlejšie vysušenie muriva. Hydroizolačná emulzia alebo krém vytvárajú v murive horizontálnu bariéru, ktorá poskytuje účinnú ochranu proti vzlínajúcej vlhkosti. Nanáša sa vstrekovaním bez tlaku cez navŕtané otvory až dovtedy, kým je stena schopná vsakovať hydroizolačnú látku.

Vhodnosť systému

Tento postup je možné použiť iba v prípade hydroizolácie proti zemnej vlhkosti a netlakovej vode. Pri tlakovej vode je potrebné použiť prefabrikované izolačné prvky.

Príprava uzatváracej vodotesnej malty a tesniacej stierky

Suchá zmes uzatváracej vodotesnej malty sa vysype do čistej nádoby s vodou (25 kg vrece/3,4 až 3,6 l vody – uzatváracia malta, 5 l – tesniaca stierka) a mieša sa nízkootáčkovým miešadlom, až kým nevznikne homogénna zmes bez hrudiek (minimálne 3 minúty).

Budete potrebovať

Materiál

Uzatváracia vodotesná malta
(napr. MC-Bauchemie Oxal SPM, spotreba približne 1,5 kg/m²)
Tesniaca stierka
(napr. MC-Bauchemie Oxal DS-HS, spotreba približne 3,8 až 5,3 kg/m²)
Sanačný prednástrek
(napr. Oxal VSM k omietkovému systému na opravu vlhkého a zasoleného muriva)
Sanačná omietka
(napr. Oxal WPw, biela omietka (WTA) na sanáciu vlhkého a zasoleného muriva)
Bitúmenová hydroizolačná stierka
(napr. MC-Bauchemie Nafuflex, zimná, spotreba približne 4,8 až 6,6 kg/m²)
Výstužná sieťovina
(napr. MC-Bauchemie Nafuflex 25 NF)
Tesniaca páska (napr. Nafuflex DB S)
Tesniaci tmel (napr. Mycoflex 488 MS)
Manžeta z výstužnej sieťoviny
(napr. Nafuflex 25 NF)