11 najčastejších chýb pri ochrane základov domu

Základová konštrukcia patrí jednoznačne k najdôležitejším častiam stavby. Preto je potrebné jej zhotoveniu venovať dostatočnú pozornosť.

Galéria

Aj napriek najrozličnejším edukatívnym článkom či videám sa možno v stavebnej praxi bežne stretnúť s neustále sa opakujúcimi chybami pri zhotovení stavby. A je úplne jedno, o ktorú stavebnú konštrukciu ide. Rôzne „kreatívne“ riešenia dokážu predvádzať samozvaní odborníci pri zhotovení základov, obvodového muriva, prekladov, priečok, stropov, zateplení, strechy či osadení výplní otvorov.

Ak hydroizolácia spodnej stavby nie je funkčná, má to väčšinou fatálne následky na jej životnosť.

Je fakt, že omietky alebo iné povrchové úpravy dokážu skryť rôzne nedostatky. Výsledkom týchto skrytých nedostatkov však môžu byť vážne poruchy, ktoré si v tom lepšom prípade vyžadujú „len“ finančne náročné opravy. V niektorých prípadoch ich odstránenie totiž ani nemusí byť možné. Preto je im lepšie predchádzať. Tentoraz sme si vzali pod drobnohľad chyby a poruchy, ktoré sa vyskytujú pri hydroizolovaní a zateplení základov a sokla rodinného domu.

Hydroizolácia základov

„Pri realizácii stavieb sa stretávame s veľkým množstvom jednoduchších, ale aj zložitých detailov, ktoré majú často zásadný vplyv na ich kvalitu, funkčnosť a životnosť. Na trhu je veľké množstvo materiálov s rôznou kvalitou, zložením a spektrom použitia, ktorých výber má takisto nezanedbateľný vplyv na celé dielo. Jednou z najdôležitejších neoddeliteľných súčastí každej stavby je práve jej ochrana pred vodou hydroizoláciou,“ zdôrazňuje Ing. Michal Kováč, odborný technik Fatra Izolfa, a. s.

Podľa jeho slov, ak hydroizolácia spodnej stavby nie je funkčná, má to väčšinou fatálne následky na jej životnosť, funkčnosť a v neposlednom rade na komfort osôb, ktoré v dome bývajú. Nefunkčnosť izolácie je takmer vždy spôsobená nesprávnym výberom materiálu, rovnako ako jeho nesprávnym zabudovaním.

1. Nesprávny výber hydroizolačného materiálu

Hydroizolačný materiál na ochranu základovej konštrukcie pred účinkami vody a vzlínajúcej vlhkosti je potrebné vyberať v závislosti od osadenia stavby v teréne, geologického a radónového prieskumu a pôsobením hydrostatického tlaku v mieste základovej škáry. Nevhodný typ izolácie s nedostatočnou hrúbkou nemusí totiž zabezpečiť požadovanú ochranu.

„Stavitelia rodinných domov sa pri výbere hydroizolácie základov často rozhodujú pre nevhodné materiály s nedostatočnými parametrami. Mnohé sa dajú dokonca ľahko roztrhať v ruke. To im následne spôsobuje veľké škody na majetku,“ upozorňuje Ing. Vladimír Čáni zo spoločnosti BMI Icopal. Podľa jeho slov, ak sa stavebník rozhodne pre asfaltové pásy, odporúčajú použiť asfaltované pásy z modifikovaného SBS asfaltu, pretože ich kvalita je v porovnaní s oxidovaným pásom neporovnateľne vyššia a ich životnosť niekoľkonásobne dlhšia. Spracovateľnosť asfaltových pásov z oxidovaného asfaltu je limitovaná vonkajšou teplotou nižšou ako 5 °C.

Spoľahlivé asfaltované pásy sú z modifikovaného asfaltu. Majú vysokú flexibilitu a tvarovateľnosť, nelámu sa, nepraskajú. Ich prednosťou sú pevné a pružné výstužné vložky. Asfaltovaný pás Fundament 4.0 Speed Profile^® SBS je doplnený o ochranu pred mechanickým poškodením a je odolný proti prerastaniu koreňov.

Na stavby pôsobia tri kategórie hydrofyzikálneho namáhania, a to zemná vlhkosť, gravitačná (stekajúca) voda a tlaková voda. Proti zemnej vlhkosti stačí aplikovať jednu vrstvu hydroizolácie. Proti tlakovej a stekajúcej vode sú potrebné minimálne dve vrstvy.

Hydroizolácia proti zemnej vlhkosti

1. penetračný náter Siplast Primer^® Speed SBS, 2. asfaltovaný pás Fundament 4.0 Speed Profile^®SBS, 3. separačná vrstva Geotextília 500 g/m² (nie je na obrázku), 4. ochranná vrstva MonarVap 0,2 Black (nie je na obrázku)

„Zemná vlhkosť je voda viazaná v kapilárach, resp. póroch materiálov v podloží. Nikdy nevytvára spojitú hladinu a šíri sa vždy iba kapilárnou vzlínavosťou. Hydroizolácia proti zemnej vlhkosti zabraňuje prenikaniu vzlínajúcej vody do múrov stavby. Ak stavba nie je pred takouto vodou dostatočne chránená, vlhkosť začne kapilárne vzlínať po obvodových stenách stavby a poškodzuje stavebné konštrukcie,“ vysvetľuje podrobnejšie problematiku Vladimír Čáni.

Ako štandardné riešenie odporúča použiť penetračný náter Silaplast Primer^® Speed SBS v kombinácii s asfaltovaným pásom Elastobit GG 40, ako účinnejšie riešenie odporúča kombinovať penetračný náter s asfaltovaným pásom Fundament 4.0 Speed Profile^®SBS.

„Gravitačná (stekajúca) voda je zrážková voda, ktorá tečie po povrchu a cez priepustné horniny sa dostáva do podložia. Pohybuje sa v smere gravitácie, steká po povrchu konštrukcií a vo vhodných geologických podmienkach dokáže vytvoriť tlak na hydroizoláciu. Z tohto dôvodu odporúčame použiť minimálne dve vrstvy pásov (napr. Elastobit GG 40 a Fundament 4.0 Speed Profile^® SBS),“ rozoberá detaily Vladimír Čáni.

Hydroizolácia proti gravitačnej (stekajúcej) vode

1. penetračný náter Siplast Primer^® Speed SBS, 2. asfaltovaný pás Elastobit GG 40, 3. asfaltovaný pás Fundament 4.0 Speed Profile^® SBS, 4. separačná vrstva Geotextília 500 g/m² (nie je na obrázku), 5. ochranná vrstva MonarVap 0,2 Black (nie je na obrázku)

„Tlaková voda vytvára v okolí alebo v stavbe spojitú hladinu a trvalo pôsobí na stavbu hydrostatickým tlakom. Hydroizolácia proti tlakovej vode by mala zahŕňať minimálne dve vrstvy asfaltových pásov, podobne ako pri gravitačnej vode,“ uzatvára Vladimír Čáni.

Vhodný typ izolácie v závislosti od základových pomerov je potrebné zvoliť aj pri mPVC fólii. „Pri stavbách so založením nad povrchom terénu, kde je predpokladaný stupeň hydrofyzikálneho namáhania, vzlínajúca zemná vlhkosť, kde nie je hrozba spodnej vody ani po trvalejších zrážkach v kombinácii s ročným obdobím a so zvyšujúcou sa úrovňou spodnej vody, je vhodné a postačujúce použiť mPVC fóliu s hrúbkou 1 mm. Pred ukladaním fólie sa musí celoplošne uložiť ochranná geotextília s plošnou hmotnosťou 300 g/m²,“ vysvetľuje Michal Kováč.

Stavby so založením pod povrchom terénu a aj v terénnom záreze šikmého svahu môžu byť už vo svojich spodných častiach namáhané podpovrchovou stekajúcou vodou. V určitom ročnom období alebo v kombinácii s dlhšie trvajúcimi zrážkami aj tlakovou vodou. „Keďže ide už o náročnejšie základové pomery, je potrebné základovú konštrukciu chrániť hydroizoláciou odolnou proti tlakovej vode (napr. Fatrafol 803 s hrúbkou 1,5 mm). Rovnako sa vyžaduje celoplošné uloženie podkladovej geotextílie s plošnou hmotnosťou 300 g/m²,“ hovorí Michal Kováč.

Stavby založené hlboko pod terénom, jednoznačne namáhané tlakovou vodou, je potrebné izolovať mPVC fóliou s hrúbkou 1,5 mm (odporúčaná hrúbka 2 mm), resp. kombináciou stavebných a materiálových postupov tak, aby hydraulické namáhanie stavbu neznehodnotilo, resp. nevyvolalo nákladné opatrenia pre užívanie. „Postup stavebných prác a súčinnosť s izolatérmi, kontrolný mechanizmus pre bezchybnú montáž a odovzdanie nepoškodenej izolácie vyžaduje disciplínu a rešpektovanie kvality hotového diela, hlavne zo strany ostatných profesií na stavbe“ dopĺňa Michal Kováč.

Hydroizolácia proti tlakovej vode

1. penetračný náter Siplast Primer^® Speed SBS, 2. asfaltovaný pás Elastobit GG 40, 3. asfaltovaný pás Fundament 4.0 Speed Profile^® SBS, 4. separačná vrstva Geotextília 500 g/m², 5. ochranná vrstva MonarVap 0,2 Black

2. Chýbajúca alebo zle zhotovená hydroizolácia

„Pri hydroizolácii soklovej časti rodinného domu sa často stretávame s chýbajúcou alebo so zle zhotovenou hydroizolačnou vrstvou. Na stavbe sa uplatňujú zaužívané princípy, ktoré nie sú správne, a preto hrozí často riziko poškodenia vrstiev vlhkosťou. Pri rodinnom dome je dôležité odsledovať úroveň vodorovnej hydroizolácie pod murivom a podľa tejto úrovne je potrebné navrhnúť hydroizolačný systém,“ upozorňuje na ďalšie chyby Ing. Jozef Horváth, produktový manažér Master Builders Solutions Slovakia, spol. s r. o.

Hydroizoláciou je potrebné chrániť pred vlhkosťou oblasť vodorovnej hydroizolácie a všetky vrstvy nad ňou až do výšky minimálne 300 mm nad úrovňou terénu. Najčastejšími chybami je chýbajúca hydroizolačná vrstva nad úrovňou terénu v oblasti sokla a taktiež lepenie tepelnej izolácie nad úrovňou vodorovnej hydroizolácie cementovým lepidlom.

„Výška 300 mm sa uplatňuje ako ochrana nasiakavých vrstiev pred vlhkosťou a aj vzhľadom na prípadné vrstvy snehu, ktoré v zimných mesiacoch môžu pri sokli túto oblasť namáhať. Ak sa táto hydroizolačná ochrana neaplikuje, stretávame sa s poruchami ako odpadávanie omietky, resp. obkladu alebo vlhnutie spodnej soklovej časti, čo spôsobuje začiatok degradácie použitých vrstiev. Cementové lepidlo, ktorým sa často lepí tepelná izolácia nad úrovňou vodorovnej hydroizolácie, je nasiakavé a dokáže transportovať vlhkosť zo zeme nad úroveň vodorovnej hydroizolácie. Výsledkom je vlhnutie muriva nad vodorovnou hydroizoláciou,“ vysvetľuje Jozef Horváth.

Podľa jeho slov pred bežne používanými hydroizolačnými pásmi, ktoré sa zväčša natavujú teplom, uprednostňujú hydroizolačné stierky. Výhodou stierok sú plochy bez spojov, ktoré zabezpečujú väčšiu istotu a ochranu pred zatekaním. Výhodou je taktiež možnosť nanášania omietok, lepidiel alebo stierok na takto zhotovenú hydroizolačnú vrstvu. Zákazník tak môže bez problémov aplikovať bežné povrchové úpravy na podklad, ktorý je chránený pred vlhkosťou.

Hydroizolačné stierky sa vyrábajú na bitúmenovej alebo minerálnej báze. Bitúmenové, teda asfaltové stierky sa používajú zväčša v úrovni pod upraveným terénom a minerálne stierky do spomínanej výšky minimálne 300 mm nad terénom. Vzájomné prepojenie týchto dvoch vrstiev je možné. Asfaltové stierky neobsahujú rozpúšťadlá, a preto ich možno použiť aj vo vrstvách, kde sa nachádza extrudovaný alebo expandovaný polystyrén.

3. Poškodenie hydroizolácie pred jej zabudovaním

„Medzi ďalšie časté chyby pri realizácii izolácií základovej konštrukcie patrí mechanické poškodenie izolácie pred jej zabudovaním. K tomu dochádza najmä nedostatočnou ochranou izolácie pred mechanickým poškodením, nesprávnym technologickým postupom prác a nevhodným pohybom pracovníkov po realizovanej izolácii,“ hovorí Michal Kováč.

„Aby sa poškodeniu mPVC fólie predišlo, vyžadujeme pri zhotovení základov nad terénom, kde sa očakáva účinok vzlínajúcej vlhkosti, aby zvary v bočných presahoch jednotlivých pásov fólie mali šírku aspoň 40 mm a izolácia bola spoľahlivo chránená pred mechanickým poškodením ešte počas stavby,“ upozorňuje Michal Kováč.

Základové konštrukcie pod povrchom terénu, ktoré budú vystavené stekajúcej, prípadne sezónne tlakovej vode, je potrebné po vytvorení PVC povlaku, pozváraní, zaizolovaní prestupov, chráničiek, detailov pripojenia k susediacim konštrukciám, kontrole a zaliatí zvarov, chrániť minimálne vrstvou 300 g geotextílie. Tým sa zabezpečí základná ochrana mPVC fólie. Najspoľahlivejšou ochranou izolácie, používanej predovšetkým pri stavbách založených hlboko pod terénom, kde sa predpokladá účinok tlakovej vody, je realizácia betónového poteru s hrúbkou 50 mm priamo na hydroizolačné súvrstvie.

Ďalšou možnou alternatívou, ktorá sa uplatňuje predovšetkým pri stavbách menšieho rozsahu je umiestnenie hydroizolačnej vrstvy pod základovú dosku. Táto alternatíva je menej nákladná ako realizácia dodatočného betónového poteru.

4. Chyby spájania mPVC izolácie

Vplyvom nedokonalých zvarov mPVC fólie môže logicky dochádzať k prieniku vody cez izoláciu. „Pri izolácii spodnej stavby môže mať táto skutočnosť veľmi vážne dôsledky, pretože ide o zabudovanú vrstvu a jej identifikácia či oprava môže byť veľmi náročná, niekedy až nemožná, na rozdiel napríklad od strechy, na ktorej možno túto poruchu opraviť aj po niekoľkých rokoch prizváraním záplaty,“ vysvetľuje Michal Kováč.

Zateplenie spodnej stavby a sokla

Ochrániť základy stavby je jednou z priorít. Dôraz treba klásť aj na zateplenie sokla a v ideálnom prípade predísť chybám a následným komplikáciám. Správne zateplenie totiž závisí aj od dobre zrealizovaných detailov. Jedným z nich je aj správne zateplenie soklovej časti budovy. Nedodržanie predpísaného pracovného postupu môže mať za následok vznik plesní, vlhnutie spodnej časti stavby a v neposlednom rade aj únik tepla.

Skladba zateplenia sokla

1. podklad, ktorý v mnohých prípadoch tvorí bitúmenova izolácia, 2. lepidlo (Baumit SupraFix, Baumit BituFix 2K), 3. fasádne tepelnoizolačné dosky (XPS-P alebo EPS Perimeter), 4. výstužná vrstva (lepiaca stierka Baumit StarContact White, resp. StarContact s vloženou sklotextilnou sieťkou Baumit StarTex), 5. fasádna omietka (Baumit StarTop, SilikonTop, marmolit MosaikTop, NanoporTop), 6. doplnková ochrana pred vodou (hydroizolačný sivý náter Baumit BaseProtect 2K), 7. nasadzovacia lišta na soklový profil s odkvapovým nosom (Baumit Nasadzovacia lišta), 8. tesniaca páska alebo pretierateľný pružný tmel, 9. ochranná fólia

5. Chýbajúce riešenie detailu zateplenia sokla v projektovej dokumentácii

„Najčastejšou chybou, s ktorou sa stretávame, je, že projektová dokumentácia neobsahuje riešenie detailu zateplenia sokla alebo je detail len všeobecný a nie je použiteľný pre konkrétny rodinný dom,“ upozorňuje na najbežnejší problém Ing. Miroslav Stano, technické poradenstvo Baumit, spol. s r. o.

6. Nesprávne zateplenie sokla

Ďalšou z častých chýb je nepoužitie navrhnutých stavebných materiálov alebo nedodržanie pracovného postupu vo všetkých krokoch. „Tu odporúčame nepodceňovať výber kvalitného tepelnoizolačného systému. Systém je potrebné vyberať nielen na základe ceny, ale sústrediť sa aj na kvalitu. Odporúčame vybrať systém, s ktorým sa ľahko pracuje a ktorý v konečnom výsledku zabezpečí požadovanú ochranu sokla. Vyhnete sa tak vážnym problémom, ktorých riešenie je potom časovo aj finančne náročné,“ radí Miroslav Stano.

Nesprávne zateplenie sokla môže byť príčinou hneď niekoľkých problémov. Jedným z nich je únik tepla, ak sa použije napr. nedostatočná hrúbky tepelnej izolácie. Okrem úniku tepla spôsobuje nedostatočná hrúbka tepelnej izolácie aj kondenzovanie vodnej pary tesne nad podlahou v interiéri, čo má za následok vznik mokrých fľakov a plesní.

„Ak sa použije nevhodná tepelná izolácia, napríklad bežný expandovaný polystyrén EPS, ktorý ma vyššiu nasiakavosť, alebo sa detail správne neukončí, dochádza okrem úniku tepla a vzniku plesní v interiéri aj k poškodeniu vonkajšej omietky. Takýmito poškodeniami sú na začiatku mokré, prípadne biele fľaky alebo riasy na povrchu omietky. Nakoniec na týchto miestach dochádza vplyvom zmrazovania a rozmrazovania k rozrušovania omietky a stierky,“ vysvetľuje ďalej Miroslav Stano.

Na problémy spojené s nevhodným výberom tepelnej izolácie upozorňuje aj Ing. Tomáš Okál, technické poradenstvo pre značky Isover, Rigips a Webe. Podľa jeho slov by nemal byť materiál na izoláciu sokla hladký, ale zdrsnený, prípadne by mal mať vafľovú štruktúru. Rovnako je dôležité, aby išlo o materiál s nízkou nasiakavosťou (max. 3 %).

Detail zapusteného sokla s tepelnou izoláciou na báze extrudovaného polystyrénu

1. rozperná kotva, 2. nosný podklad, 3. lepiaca malta (webertherm), 4. tepelná izolácia, 5. výstužná vrstva so sklotextilnou mriežkou, 6. tenkovrstvová omietka (weberpas), 7. soklový zakladací profil, 8. hydroizolácia základov (webertec 915), 9. lepiaca malta na XPS (webertec 915), 10. tepelná izolácia (extrudovaný polystyrén XPS), 11. povrchová úprava (weberpas marmolit), 12. ochrana pred vlhkosťou, 13. nopová fólia, 14. tesniaca komprimačná páska a pretierateľný pružný tmel

7. Nesprávne lepidlo na tepelnoizolačné dosky

Ak sa na lepenie tepelnej izolácie na zateplenie sokla použije nesprávne lepidlo, tepelná izolácia nebude mať dostatočnú prídržnosť k podkladu a môže dochádzať ku vzlínaniu vlhkosti. „Na minerálne podklady ako betón a tehla odporúčame použiť cementovú lepiacu a výstužnú maltu určenú na zhotovenie vonkajších kontaktných tepelnoizolačných systémov (napr. webertherm KPS). Podobne ako pri zateplení stien sa lepidlo najčastejšie nanáša po obvode tepelnoizolačnej dosky v páse a do stredu dosky vo forme niekoľkých bodov. Lepidlo možno nanášať na tepelnoizolačné dosky aj celoplošne. Pri lepení izolácie na asfaltovú hydroizoláciu odporúčame použiť vysokoflexibilnú vodotesnú bitúmenovú izolačnú zmes určenú na hydroizoláciu budov pod úrovňou terénu (napr. webertec 915),“ hovorí Tomáš Okál.

8. Kotvenie tepelnej izolácie cez hydroizolačnú vrstvu

Po nalepení dosiek a primeranom zatvrdnutí lepidla je potrebné tepelnú izoláciu mechanicky pripevniť rozperými kotvami. Kotvy v soklovej časti je potrebné zatĺcť iba na miestach, na ktorých kotva nemôže poškodiť hydroizoláciu. Odporúča sa použiť 6 ks kotiev na jeden štvorcový meter. Pri zateplení sokla keramickým obkladom sa často používajú výkonné skrutkovacie kotvy s oceľovým tŕňom, ktoré je potrebné aplikovať až cez výstužnú sieťovinu. Ak pri kotvení dôjde k poškodeniu hydroizolácie, môže do oblasti sokla cez porušenú časť vnikať vlhkosť.

9. Nesprávne napojenie sokla na chodník a spevnené plochy

Ak je sokel navrhnutý a realizovaný správne, je potrebné ešte doriešiť jeho napojenie na chodník, resp. na spevnené plochy v jeho okolí. Podľa odporúčania Miroslava Stana sa chodníky nemajú dotýkať sokla, resp. omietky a majú byť oddelené škárou, aby nedochádzalo k jeho mechanickému poškodeniu. Ak sa chodník alebo akákoľvek spevnená plocha dotýka sokla, môže totiž napríklad vplyvom rozťažnosti dlažby alebo zaťaženia od auta dôjsť k jeho prerazeniu, prípadne vplyvom mrazu k nadvihnutiu.

10. Absencia odkvapového chodníka

„Chýbajúci odkvapový chodník alebo zle vyspádovaný chodník smerom k domu má za následok špinenie soklovej časti domu vplyvom odstrekujúcej vody a nesprávneho odvádzanie zrážkovej vody od domu,“ upozorňuje Tomáš Okál.

11. Nevhodná povrchová úprava sokla

Nevhodná povrchová úprava tepelnoizolačného systému sokla spôsobuje odolnosť proti vlhkosti a mechanickému poškodeniu. „Pred aplikáciou povrchových vrstiev je potrebné naniesť penetráciu s cieľom zníženia a zjednotenia nasiakavosti podkladu. Ako povrchová úprava sokla sa najčastejšie používajú soklové dekoratívne omietky z prírodného, prípadne umelého kameniva (napr. weberpas marmolit alebo weberpas mozaiková), príp. dekoratívna omietka na báze silikónových živíc (napr. weberpas silikon brick),“ približuje Tomáš Okál.

Ako týmto chybám predchádzať?

V prvom rade sa odporúča konzultovať daný detail s projektantom stavby, ak nebol detail podrobne vyriešený v projektovej dokumentácii, najmä ak ide o podpivničený dom. Pri nepodpivničených domoch je to trochu jednoduchšie, keďže nehrozí riziko zatekania do suterénu a väčšinou postačuje vhodné a funkčné riešenie od výrobcov tepelnoizolačných systémov. Potom už stačí dodržiavať ich odporúčania a použiť všetky produkty, ktoré predpisujú vo svojom riešení.

Kvalitné riešenie soklovej časti, ktoré ochráni stavbu, má byť účinné a spoľahlivé a cena by nemala byť jediným smerodajným parametrom.

Text: Andrea Dingová
Odborná spolupráca: Ing. Vladimír Čáni zo spoločnosti BMI Icopal, Ing. Michal Kováč, odborný technik Fatra Izolfa, a. s., Ing. Tomáš Okál, technické poradenstvo pre značky Isover, Rigips a Weber, Ing. Miroslav Stano, technické poradenstvo Baumit, spol. s r. o.
Foto: shutterstock.com, archív firiem
Zdroj: časopis Urob si sám