Chráňte chatu pred radónom

Počuli ste už o nebezpečných vlastnostiach radónu a jeho možnom prieniku do vašej chalupy? Viete, aké môžu byť následky? Poznáte, aké radónové riziko je na pozemku, na ktorom je alebo bude stáť vaša chalupa? Ak nie, nechajte si množstvo radónu v pôde zmerať. Na základe prieskumu zistíte, aká je objemová aktivita radónu na vašom pozemku, stupeň nebezpečenstva jeho vnikania z hornín podložia a jeho kumulovania v príbytku.

Galéria

Pri stavbe víkendovej chaty (i rodinného domu) treba myslieť na ochranu pred mnohými nepriaznivými účinkami – počasím, vodou, požiarom, ale aj pred radónom. Ak hydroizolácia nie je dostatočne tesná, radón sa ľahšie môže dostať do obytného priestoru. Pretože na chalupe netrávite každý deň a pravidelne ju nevetráte, môže dôjsť k zvýšenej koncentrácii tohto nebezpečného plynu a v horšom prípade aj k ohrozeniu ľudských životov. Po premene radónu na tuhé rádioaktívne látky a ich prieniku do dýchacích ciest totiž dochádza k ožarovaniu buniek a následne v mnohých prípadoch k rakovine pľúc. Čím je koncentrácia radónu v prostredí vyššia, tým vyššie je aj nebezpečenstvo vzniku uvedeného ochorenia.

Objemová aktivita radónu v pôde
Aby ste sa vyhli nebezpečenstvu prieniku radónu do priestorov chaty, treba zmerať jeho objemovú aktivitu v pôde a zhodnotiť priepustnosť geologického podložia. Meranie vykonávajú špecializované firmy s povolením ministerstva zdravotníctva a autorizáciou od Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR.
Z hĺbky 0,8 m sa na pozemku pod chalupou či iným obytným priestorom vykoná niekoľko odberov vzorky pôdneho vzduchu. Tie sa analyzujú a na základe toho sa určí konečná hodnota radónu na pozemku. V priestoroch, v ktorých bývate, nesmie priemerná ročná objemová aktivita radónu v pôde prekročiť hranicu 200 Bq/m3 (platí pre novostavby) a 400 Bq/m3 (platí pre existujúce stavby). Ak si nedáte radón zmerať, mali by ste si aspoň pozrieť  mapu radónového rizika, na základe ktorej zistíte, v akej lokalite radónového rizika bude vaša nová chata stáť. Po prekročení zásahovej úrovne objemovej aktivity radónu treba urobiť nevyhnutné opatrenia.

Meranie určí kategóriu radónového rizika
Rozlišujú sa tri stupne radónového rizika: nízke, stredné a vysoké. Ak sa po prieskume zistí, že sa vaša chalupa nachádza na pozemku s nízkym radónovým rizikom, nemusíte robiť žiadne špeciálne opatrenia. Stačí klasická hydroizolácia realizovaná po celej ploche domu, ktorá je v súlade s hydrogeologickými pomermi. Odporúča sa však oddeliť priestor schodiska medzi podzemím a vyššími podlažiami dverami na elimináciu podtlaku v kontaktných podlažiach. Pri zistení stredného rizika treba pod všetky konštrukcie v priamom kontakte so zemou inštalovať protiradónovú hydroizoláciu. Protiradónová hydroizolácia musí mať zmeraný koeficient difúzie radónu, na základe ktorého možno vypočítať hrúbku hydroizolácie. Musí byť uložená spojito v celej ploche kontaktnej konštrukcie s dôrazom na vzduchotesné zaizolovanie prestupov inštalácií. Na pozemku s vysokým radónovým rizikom, kde koncentrácia radónu v podloží s dobre priepustnými horninami nepresahuje 60 kBq/m3, so stredne priepustnými horninami 140 kBq/m3 a so zeminami s malou priepustnosťou 200 kBq/m3, stačí navrhnúť protiradónovú izoláciu ako jedinú ochranu pred radónom a postupovať ako pri pozemkoch so stredným rizikom. Pri prekročení stanovených limitov však musíte protiradónovú hydroizoláciu buď skombinovať s ventilačnou vrstvou, s drenážnym systémom pod chalupou, alebo s izolačným podložím.

Materiály na protiradónovú hydroizoláciu
Ako protiradónovú izoláciu možno použiť rôzne materiály, či už vo forme fólií, asfaltovaných pásov, alebo náterov. Ich spoločným znakom je stanovený difúzny koeficient radónu, dostatočná ťažnosť a dlhá životnosť. Zatiaľ čo pri bežnej hydroizolácii sa kladie dôraz najmä na miesta, kde je chalupa pod hladinou podzemnej vody, protiradónová hydroizolácia musí vykazovať vysokú bezpečnosť najmä v suchých a vysoko priepustných zeminách. Pri takomto podloží je totiž charakteristický vysoký obsah pôdneho vzduchu a jeho transport prúdením. Aby nedošlo k neželanému prieniku radónu do vašej chaty, treba postupovať pri kladení radónovej hydroizolácie vždy opatrne.

Protiradónová hydroizolácia – asfaltované pásy
Účinným spôsobom protiradónovej hydroizolácie sú asfaltované pásy. Vybrať si možno oxidované alebo modifikované pásy. Z hľadiska ohybnosti a stálosti za tepla sú v súčasnosti vhodnejšie modifikované asfaltované pásy, ktoré odolávajú väčšiemu mechanickému aj hydrofyzikálnemu zaťaženiu. Výhodou asfaltovaných pásov je najmä možnosť ich celoplošného natavenia k podkladu. Tým sa zabráni vzniku vzduchovej medzery medzi stavebnou konštrukciou a izoláciou. Ďalším pozitívom je lepšia možnosť ich kontroly či natavovania väčšieho množstva pásov na seba. Pri kladení viacerých vrstiev asfaltovaných pásov treba dodržať zhodný smer ukladania pásov, pričom horná vrstva sa posúva o polovicu šírky. Spoje pásov totiž nemôžu byť nad sebou. Rohy by sa mali posilniť prídavným pásom alebo prekryť vzájomným presahom.

Konkrétna podoba protiradónovej hydroizolácie závisí od mechanického, hydrofyzikálneho zaťaženia a tvaru samotnej chalupy. V princípe môžeme hovoriť o dvoch pracovných postupoch kladenia tejto hydroizolácie – protiradónová hydroizolácia v kombinácii so zemnou vlhkosťou alebo stekajúcou vodou a protiradónová hydroizolácia v kombinácii s tlakovou vodou.

Kladenie protiradónovej hydroizolácie v kombinácii so zemnou vlhkosťou alebo stekajúcou vodou
Pri protiradónovej hydroizolácii v kombinácii so zemnou vlhkosťou alebo gravitačnou vodou treba v prípade nepodpivničených chalúp v prvej etape použiť penetračný náter na podkladový betón v miestach vnútorných a obvodových stien. Následne sa nataví vodorovná protiradónová hydroizolácia s presahmi minimálne 15 cm na oboch stranách a prikryje sa ochrannou vrstvou. V druhej etape, pred samotnou realizáciou podláh, treba podklad napenetrovať, nataviť hydroizoláciu na zvyšnú plochu a až potom uložiť vrstvy podláh. Ak sa rozhodnete pre chatu či dom so suterénom, pokračujete po natavení vodorovnej hydroizolácie vybudovaním obvodových stien suterénu, na ktoré sa nataví zvislá protiradónová hydroizolácia. Spojenie zvislej a vodorovnej izolácie sa rieši spätným spojom. Aby nedošlo k prerazeniu hydroizolácie a prieniku radónu z pôdy, zvislá hydroizolácia sa nakoniec ochráni prímurovkou alebo nopovou fóliou.

Protiradónová hydroizolácia v kombinácii s tlakovou vodou
Tento variant sa používa najmä pri chatách, ktoré sú budované pod hladinou spodnej vody. Protiradónová hydroizolácia v kombinácii s tlakovou vodou sa rieši hydroizolovaním do železobetónovej vane. Najprv musíte postaviť podkladovú vaňu, ktorú treba vyčistiť a naniesť na ňu penetračný náter. Na vnútornú stranu vane sa nataví protiradónová hydroizolácia vo zvislom a vodorovnom smere. Hydroizolácia vo vodorovnom smere musí byť navyše chránená proti mechanickému poškodeniu geotextíliou a takisto v prípadne vystužovania železobtónovej dosky 5 cm hrubou betónovou mazaninou. Nakoniec sa realizuje samotná železobetónová doska.

Protiradónová hydroizolácia – fólie
Okrem asfaltovaných pásov možno ako protiradónovú hydroizoláciu použiť rôzne druhy fólií, najčastejšie PVC fólie. Pri zabudovaní sa vkladajú medzi netkané syntetické geotextílie, ktoré ich chránia z oboch strán. Oproti asfaltovaným pásom sú fólie citlivejšie na kvalitu pokladania izolácie. V prípade netesnosti fólie môže dôjsť cez vzniknuté voľné priestory k prieniku radónu do vnútorných priestorov. Typické je totiž voľné pokladanie fólií, ktoré však nemusí byť natoľko účinné ako natavovanie asfaltovaných pásov, najmä v miestach spojov. Spájať jednotlivé fólie možno lepením alebo zváraním horúcim vzduchom. Keďže spoje sú najslabším článkom, požaduje sa vytvorenie dvojitého zvaru. Práca s PVC fóliami je v porovnaní s asfaltovanými pásmi náročnejšia na vybavenie aplikátora a žiada si skúsenejšieho majstra. Výhodou je čistejšia a rýchlejšia realizácia.

Text: Ing. Rastislav Šmehyl, PhD.
Foto: Icopal