Výber správneho zateplenia domu vám ušetrí veľa peňazí! Ako pri tom postupovať?

O tom, že zateplenie obvodového plášťa rodinného domu dokáže ušetriť nemalé finančné prostriedky potrebné na vykurovanie, nie sú žiadne pochybnosti. Stačí sa len rozhodnúť pre správny tepelnoizolačný systém.

Galéria

Kto chce ušetriť náklady na energie, mal by určite uvažovať o zateplení obvodového plášťa svojho rodinného domu. Jeden systém, ktorý by sa dal použiť univerzálne, neexistuje. Výber toho správneho je potrebné prispôsobiť konkrétnej materiálovej báze obvodových stien daného rodinného domu a ich hrúbke.

Ako sa určí správna hrúbka tepelnej izolácie

Základom každého tepelnoizolačného systému je tepelnoizolačná vrstva. Z hľadiska funkčnosti celého systému je potrebné určiť jej správnu hrúbku. Na zateplenie stien jedného rodinného domu môže totiž postačovať tepelná izolácia s hrúbkou 100 mm a pri inom nemusí byť dostatočná ani hrúbka 200 mm.

„Ideálne je, ak hrúbku a typ izolácie určí odborník, ktorý vezme do úvahy tepelnoizolačné vlastnosti materiálu, stav a vlastnosti obvodových stien, lokalitu domu najmä vzhľadom na vplyvy počasia v danej oblasti (tepelné rozdiely počas roka, vlhkosť atď.) a zároveň svoj návrh verifikuje alebo priamo simuluje vo výpočtovom programe, ako je napríklad ISOVER Fragment,“ vysvetľuje Ing. Vladimír Balent, senior technický špecialista Saint-Gobain Construction Products, s.r.o., divízie Isover.

Ideálne je, ak hrúbku a typ izolácie určí odborník.

„Správna hrúbka tepelnej izolácie by sa mala určiť na základe požadovaných tepelnotechnických parametrov s dôrazom nielen na tepelný odpor, ale aj na fázový posun konštrukcie. Inak povedané, pri voľbe tepelnej izolácie je potrebné pozerať nielen na šúčiniteľ tepelnej vodivosti, ale aj na hmotnosť izolácie a jej mernú tepelnú kapacitu. Zohľadniť treba aj difúzny odpor tepelnej izolácie, čo je nevyhnutné najmä pri difúzne otvorených konštrukciách,“ upresňuje Ing. Tomáš Lebeda, produktový manažér pre stavebné prvky JAF HOLZ Slovakia.

Určená hrúbka tepelnoizolačného systému by potom mala byť uvedená v projektovej dokumentácii dodanej k zatepleniu. „Súčasťou tejto projektovej dokumentácie je tepelnotechnický prepočet, ktorý posudzuje stavbu ako celok a zameriava sa na riešenie najkritickejších detailov. Pri tomto posúdení sa zameriava na hygienické kritérium, ktoré teoreticky vylučuje rast plesní v interiéri, ale aj na ekonomické kritérium, ktoré zabezpečuje odstránenie tepelných mostov, a tým umožní šetrenie nákladov na vykurovanie. Pri výpočte sa pracuje s minimálnymi a odporúčanými hodnotami uvedenými v tepelnotechnickej norme, od ktorých sa odvíja aj hrúbka tepelnoizolačného systému,“ dopĺňa Ing. Jozef Horváth, produktový manažér Master Builders Solutions Slovakia, spol. s r. o.

Od čoho závisí výber spôsobu zateplenia?

Tak ako každý dom, aj jeho vlastník má svoje potreby a požiadavky na tepelnoizolačný systém. Výsledný výber však bude závisieť od hlavnej funkcie tepelnoizolačného systému. „Stavebník by si mal položiť viaceré otázky: Má byť systém čo najviac paropriepustný? Má byť maximálne odolný proti riasam a biotickému napadnutiu? Má odolať nárazu? Majú sa ako povrchová úprava aplikovať aj sýte farebné odtiene? Je možné vytvoriť jedinečné kreatívne stvárnenie? Je potrebné aplikovať zateplenie na zateplenie? Je možné dosiahnuť maximálnu úsporu na nákladoch na vykurovanie pri najmenšej hrúbke tepelnej izolácie?“ odporúča Jozef Horváth.

S potrebou zadefinovania očakávaní súhlasí aj Vladimír Balent. „Po zadefinovaní základných podmienok sa stavebník môže rozhodnúť pre kontaktné zateplenie, pričom sa na obvodový plášť lepí a kotví tepelná izolácia, na ktorú sa následne nanáša armovacia vrstva a finálna omietka. Alternatívu predstavuje odvetraný systém zateplenia, pri ktorom sa na obvodovom plášti vytvára rošt vyplnený tepelnou izoláciou. Medzi ňou a povrchovou úpravou je odvetrávacia medzera a ako povrchová úprava sa môžu použiť rôzne materiály, podľa výberu investora – drevo, kov, cementrotrieskové dosky a pod.,“ vysvetľuje ďalej Vladimír Balent.

„Okrem uvedeného majú na výber spôsobu zateplenia vplyv aj normami stanovené tepelnotechnické požiadavky na konštrukciu obvodového plášťa (normalizované hodnoty tepelného odporu konštrukcie) a zároveň požiadavky na tepelnú pohodu a energetickú hospodárnosť stavby. S tým súvisí napríklad náročnosť stavby na následné vykurovanie alebo chladenie,“ dopĺňa Tomáš Lebeda.

Aké materiály sú vhodné na kontaktné zateplenie?

Na kontaktné zateplenie sú vhodné viaceré tepelnoizolačné materiály. „Najčastejšie používaný biely polystyrén má nízku objemovú hmotnosť a. predstavuje ekonomické riešenie (napr. ISOVER EPS 70F, λ = 0,038 W/(m . K)). Niekoľkonásobne lepšie izolačné vlastnosti má sivý polystyrén (napr. ISOVER EPS Greywall, λ = 0,031 W/(m . K)), ktorý je charakteristický nízkou objemovou hmotnosťou,“ opisuje vlastnosti Vladimír Balent.

„Sivý polystyrén má v porovnaní s bielym polystyrénom približne o 20 % lepšie tepelnoizolačné parametre, čo z neho robí ideálneho adepta na tepelnoizolačný materiál budúcnosti. Vhodný je všade tam, kde sú navrhnuté väčšie hrúbky tepelnej izolácie,“ upresňuje Jozef Horváth a pokračuje: „Ak má zákazník požiadavku na maximálne paropriepustnú a nehorľavú tepelnú izoláciu, treba v tomto prípade siahnuť po minerálnej vlne, ktorá takéto parametre bez problémov spĺňa.

„Tepelná izolácia na báze minerálnej vlny ponúka okrem požiarnej odolnosti aj dobré akustické vlastnosti (napr. ISOVER TF Profi, λ = 0,035 W/(m . K)). Jej vysoká objemová hmotnosť bráni letnému prehrievaniu, má však určité obmedzenia, pokiaľ ide o lepenie obkladu na obvodový plášť. V takomto prípade sa skôr odporúča fasádna minerálna vlna s kolmou orientáciou vlákien (napr. ISOVER NF333), ktorá takéto zaťaženie zvládne,“ odporúča Vladimír Balent.

Vonkajšie zateplenie

Akú izoláciu teda použiť na jednotlivé časti domu?

Minerálnu vlnu je možné použiť na zateplenie každej obvodovej steny rôznej materiálovej bázy nad úrovňou terénu okrem soklovej časti. Tepelná izolácia na báze EPS sa osvedčila pri kontaktnom zateplení obvodových stien novostavieb z tehlového muriva aj plynosilikátových tvaroviek. Pri rekonštrukcii je použitie tepelnej izolácie na báze EPS potrebné zvážiť. Najskôr treba posúdiť, aké sú vlhkostné pomery v obvodovom murive. Tepelná izolácia na báze EPS sa používa aj pri ekonomických variantoch drevostavieb.

Sivý polystyrén má v porovnaní s bielym polystyrénom približne o 20 % lepšie tepelnoizolačné parametre.

„Na zateplenie drevostavieb, CLT panelov alebo stĺpikových konštrukcií je vhodné použiť elastickú drevovláknitú tepelnú izoláciu (napr. Steicoflex), ktorá sa ukladá medzi trámy, resp. nosníky, a tuhú izolačnú dosku (napr. Steicospecial) ukladanú z exteriéru v druhej vrstve, ktorá je určená na ochranu pred vetrom, vlhkosťou a hlukom a zároveň je odolná proti pôsobeniu atmosférických vplyvov,“ približuje problematiku zateplenia drevostavieb Tomáš Lebeda.

Drevovláknitá izolácia sa však hodí aj na renováciu murovaných stien. S tvrdými drevovláknitými doskami zároveň bez problémov zhotovíte napr. aj zavesenú, zozadu odvetranú fasádu.

Minerálnu vlnu je možné použiť na zateplenie každej obvodovej steny.

Pri požiadavke na zachovanie pôvodnej fasády domu (pretože ide napríklad o rodinný dom v historickom centre alebo kultúrnu pamiatku), môžete siahnuť po zateplení z interiéru. Musíte však počítať s tým, že vám toto riešenie do určitej miery zmenší pôdorysnú plochu izieb. Malou náplasťou za to môže byť fakt, že pri jeho realizácii nepotrebujete napríklad lešenie a povrchové úpravy nemusia byť odolné proti poveternostným vplyvom. Na tento účel sú vhodné difúzne otvorené izolačné a omietkové materiály, ktoré dokážu vlhkosť pohlcovať a opätovne ju vracať do priestoru. Do tejto skupiny materiálov patrí napríklad drevovláknitá tepelná izolácia v kombinácii s hlinenými omietkami, ale uplatnenie nájdu aj kalciumsulfátové minerálne dosky.

Pravidlá vystuženia

1.

2.

3.

Lepenie a kotvenie

1.

2.

3.

Aké pravidlá treba dodržať?

„Prvým krokom je výber osvedčenej značky tepelnoizolačného systému od renomovaného dodávateľa. Potom je dôležité nájsť vhodného zhotoviteľa, ktorý spĺňa všetky predpoklady na to, aby bolo zateplenie vykonané podľa platných predpisov a noriem. Všetky realizačné spoločnosti, ktoré sú pravidelne školené na zhotovovanie tepelnoizolačných systémov, majú udelenú licenciu na vykonávanie týchto prác na stavbe. Tú vydáva certifikačný orgán, ktorý má uvedený zoznam týchto spoločností na svojej webovej stránke. Licencia je teda predpokladom na to, že realizačná spoločnosť vie, čo má robiť, a že bude dodržiavať technologický postup dodávateľa systému a normy na zhotovovanie zvoleného systému. Pri výbere odporúčame preveriť realizačné spoločnosti aj podľa referenčných stavieb v blízkom okolí,“ hovorí Jozef Horváth.

Na potrebu dodržiavať zásady aplikácie definované výrobcom tepelnoizolačného systému v technologickom predpise upozorňuje aj Vladimír Balent. „Technologický predpis definuje napríklad okrajové podmienky na realizáciu zateplenia, ako sú teplota vzduchu, vlhkosť a pod. Pri lepení tepelnoizolačných dosiek sa teplota vzduchu, podkladu a materiálu musí pohybovať v rozpätí od +5°C do +25°C.“

Pri požiadavke na zachovanie pôvodnej fasády domu môžete siahnuť po zateplení z interiéru.

Pri niektorých typoch tenkovrstvových omietok (napr. weberpas aquaBalance) je možné použiť urýchľovač tuhnutia, ktorý umožňuje rýchlejšie tuhnutie omietky. Počas nanášania omietky s urýchľovačom musí byť teplota okolitého prostredia a podkladu nad +1°C a relatívna vlhkosť vzduchu do 95 %. Pri vysokej vzdušnej vlhkosti môže urýchľovač fungovať obmedzene, čas zrenia omietky sa predlžuje.

Teplota podkladu a okolitého vzduchu musí počas dňa vystúpiť aspoň na 5 hodín nad +5°C. V čase tuhnutia omietky, približne 5 hodín od jej nanesenia na obvodový plášť domu, ju treba chrániť pred nepriaznivými klimatickými podmienkami (mráz, dážď, kondenzácia vodnej pary).

Aj keď sa to nezdá, ako vidieť, je táto problematika pomerne zložitá a výber tepelnoizolačného systému by ste mali preto určite zveriť do rúk skúseného projektanta alebo architekta.

Vnútorné zateplenie

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

Text: Andrea Dingová v spolupráci s Ing. Vladimírom Balentom, Ing. Jozefom Horváthom a Ing. Tomášom Lebedom
Vizualizácia: Viktor Mikovčák
Foto: JAF HOLZ Slovakia, Baumit, Ceresit, Ytong, shutterstock.com
Zdroj: časopis Urob si sám