Ako zabrániť vlhnutiu muriva pod úrovňou terénu

Na ochranu muriva pod úrovňou terénu proti vlhkosti a vode môžete použiť viaceré riešenia. Okrem asfaltovaných hydroizolačných pásov či mPVC fólií sú vhodné napr. hydroizolačné stierky.

Dôvody vlhnutia muriva

„V praxi sa stretávame s dvomi najčastejšími príčinami vlhnutia muriva. Pri starších domoch je to chýbajúca horizontálna hydroizolácia, pri novostavbách jej nesprávne zhotovenie alebo poškodenie počas výstavby. Tým, že horizontálna hydroizolácia je narušená, alebo úplne chýba, dochádza k prenikaniu vlhkosti do múrov. Táto vlhkosť sa následne prejavuje nám už známym spôsobom, a to v podobe vlhkých fľakov až po degradáciu a poškodenie obvodových múrov,“ vysvetľuje Ing. Slavomír Vician, TCS Manager AC CZ/SK spoločnosti Henkel Slovensko, spol. s. r. o.

Problematické bývajú lacnejšie asfaltové pásy, ktoré sú nesprávne natavené. „Najväčším problémom sú netesné styky niektorých pásov a prechod na základovú konštrukciu. Pri prechode na základ je potrebné pás poohýbať a nataviť na podklad čo je náročné na korektné spracovanie. Ak sa pozabudne na nábehový fabión v kútoch, nie je v podstate ani možné hydroizolačný systém realizovať tak, aby po čase systém nezatiekol,“ dopĺňa Ing. Jozef Horváth, produktový manažér spoločnosti Master Builders Solutions Slovakia, spol. s r. o. Ďalším problémom je ignorácia tlakovej vody. Ak sa pod úrovňou terénu nachádza tlaková voda, je potrebné zvoliť vhodný materiál a riešenie.

Vhodné spôsoby ochrany muriva

Voda si nájde cestu aj do najtenšej škáry, a preto je potrebné v hydroizolačnom systéme obmedziť ich množstvo na minimum. Ideálny hydroizolačný systém je úplne bez spojov. Hydroizolačný systém bez spojov zabezpečujú hydroizolačné stierky, ktoré môžu byť na cementovej alebo bitúmenovej báze. „Stierku nanášate na vopred pripravený podklad kontinuálne, na ploche nevznikajú žiadne spoje. Práve spoje bitúmenových pásov sú ich najväčšia slabina,“ pokračuje Ing. Slavomír Vician. Výhodou je aj jednoduchšia manipulácia „s vedrom pripravenej stierky“ ako s kotúčom bitúmenového pásu.

„Hydroizolačný systém na báze bitúmenu sa v porovnaní s tradičnými riešeniami vyznačuje jednoduchou aplikáciou, ktorá zaručí spoľahlivé zaizolovanie akejkoľvek konštrukcie. Zhotovitelia tiež vítajú o polovicu nižšiu hmotnosť výrobkov v porovnaní s natavovanými pásmi. To znamená úsporu nákladov na dopravu, menšiu namáhavosť, jednoduchšiu manipuláciu a rýchlejší postup stavebných prác,“ opisuje ďalšie výhody Peter Joppek, produktový manažér fitmy Mapei SK, s. r. o. Slovakia.

Na zabezpečenie hydroizolácie základov s výrobkami na báze bitúmenu môžete zvoliť samolepiacu bitúmenovú fóliu alebo stierkovú hydroizoláciu. Hydroizolačné systémy na báze bitúmenu sa aplikujú za studena. Obmedzuje sa tak riziko roztavenia asfaltového pásu v mieste spojenia. Výhodou použitia stierkových hydroizolácií je možnosť ich aplikácie na mierne vlhký podklad, ako aj možnosť aplikácie na členité povrchy. Dokonale okopírujú podklad, bez ohľadu na to, či má tvar oblúka, lomov a pod.

Súčasťou hydroizolačného systému by mali byť doplnkové výrobky, ktoré riešia aj drobné detaily. „V mieste dilatačných škár alebo pri striedaní rôznych materiálov je potrebné vložiť do hydroizolačnej stierky tesniace pásky, ktoré vytvoria tesný spoj aj v prípade pohybu v podklade. Hydroizolačné stierky sú samy o sebe pružné a dokážu preklenovať existujúce trhliny v podklade a to aj tie, čo vzniknú dodatočne,“ dopĺňa Ing. Jozef Horváth.

Z exteriéru či interiéru?

Predtým ako pristúpite k nanášaniu stierky na podklad, je dôležité vedieť, z ktorej strany budete hydroizoláciu nanášať. Najlepšou voľbou je nanášanie hydroizolácie z vonkajšej strany obvodového muriva, a to z viacerých dôvodov:

• ak sa stavba nachádza vo vlhkostne exponovanom teréne, samotný tlak vody bude hydroizoláciu tlačiť smerom k obvodovému múru. Takto nanesené hydroizolácie (ak sú v správnej hrúbke) dokážu odolať násobne vyššiemu náporu/tlaku vody ako izolácie nanesené z vnútornej strany;
• izolácia zabraňuje prenikaniu do obvodového muriva, čiže chránite aj samotné murivo.

Ak budete nanášať hydroizoláciu z vonkajšej strany, je potrebné zabezpečiť, aby bol podklad čo najčistejší, bez častíc a vrstiev, ktoré majú slabú prídržnosť a mohli by znižovať priľnavosť stierky. „Podklad odporúčame pred naneseným hydroizolačnej stierky vyrovnať, aby bolo možné vrstvy hydroizolácie nanášať v rovnomerných hrúbkach. Takto pripravený podklad je v niektorých prípadoch potrebné, v závislosti od zvolenej hydroizolácie, aj napenetrovať. V akých prípadoch je to potrebné a aký typ penetrácie zvoliť, to sa dočítate v technickom liste výrobcu ku konkrétnej hydroizolácii. Podklad by mal byť suchý, ale niektorým typom hydroizolácií vyhovuje, ak je podklad mierne vlhký. Aj o tejto podmienke sa dočítate v spomínanom technickom liste,“ hovorí Ing. Slavomír Vician.

Ako postupovať, ak už vlhkosť do muriva prenikla?

Ak sa zistí, že príčinou vlhnutia muriva je nesprávne zhotovený alebo zvolený hydroizolačný systém, je potrebné ho demontovať alebo opraviť. „Na zabezpečenie správnej funkcie odporúčame starý systém vždy odstrániť a zhotoviť nový. Zároveň je potrebné vybrať skúsenú a zaškolenú realizačnú firmu. Hydroizolačný systém je jedna z najdrahších stavebných úprav a je potrebné ju spraviť raz, poriadne a najlepšie navždy. Pri realizácii nového hydroizolačného systému netreba zabudnúť na nábehové fabióny v kútoch s pravým uhlom. Tieto fabióny sa riešia rýchlotuhnúcimi maltami so zrením do jedného dňa, aby bol technologický postup čo najplynulejší,“ radí Ing. Jozef Horváth.

Posúdiť stav muriva a navrhnúť vhodný spôsob sanácie by mal odborník. „Pri vzlínajúcej vlhkosti do stien nad úrovňou základovej dosky je jedným z možných opatrení injektáž, ktorou sa vytvorí chemická clona. Tá zabráni prieniku vlhkosti vyššie. Ak však preniká vlhkosť, príp. voda do podláh a stien pod úrovňou terénu, zvyčajne je potrebné navrhnúť kombináciu riešení. Riešenie musí byť vždy systémové a môže pozostávať napr. z:

• hydroizolácie podlahy bitúmenovou stierkou chránenou cementovým poterom;
• hydroizolácie stien polymércementovou maltou na pripravený podklad v sanačnom systéme chránenou sanačnou odvlhčovacou omietkou;
• injektáže stien nad úrovňou vonkajšieho terénu.

Optimálne je kombinovať tento sanačný zásah s opatreniami z exteriérovej časti stavby, ak je to možné:

• obkopaním základu,
• jeho zaizolovaním napr. bitúmenovými stierkami,
• vytvorením drenážnych vrstiev s odvodom vody mimo stavbu, napr. do kanalizácie,“ približuje možnosti Peter Joppek.

Text: Andrea Dingová
Odborná spolupráca: Ing. Slavomír Vician, Henkel Slovensko; Peter Joppek, Mapei; Ing. Jozef Horváth, Master Builders Solutions Slovakia
Foto: Mapei
Zdroj: Časopis Urob si sám