Prečo je dôležitá hydroizolácia balkónov a terás a aké materiály použiť

hydroizolácia terasy
Zdroj: Mapei

(Ne)stačí málo. Okrem vhodne zvoleného hydroizolačného systému, ktorého nevyhnutnou súčasťou sú systémové tesniace prvky, je potrebná aj správna realizácia.

Pri zhotovení povrchových vrstiev balkóna či terasy sa oplatí staviť na istotu. Prvé husle by tu nemala hrať v žiadnom prípade cena, ale kvalita. Oplatí sa investovať do systémových riešení, ktorých súčasťou sú okrem hydroizolačnej vrstvy aj tesniace pásky, manžety, flexibilné priečne deformovateľné S1 lepidlá a škárovacie malty.

Nedajte sa odradiť „skúsenými majstrami“ a určite trvajte na ich použití, pretože pri nesprávnej realizácii, chýbajúcej hydroizolácii a utesnení detailov musíte počítať s výskytom problémov s prienikom vody alebo vlhkosti. Následná rekonštrukcia, ktorú si tieto problémy vyžiadajú v podobe odpadávajúcej dlažby, degradácie podkladových vrstiev či samotnej betónovej dosky a všetkých súvisiacich vodorovných aj zvislých konštrukcií, bude finančne omnoho náročnejšia. A v extrémnych prípadoch dokonca až nemožná.

Treba si totiž uvedomiť, že stavebné konštrukcie, ako sú balkóny či terasy patria z hľadiska namáhania nepriaznivými poveternostnými vplyvmi k najexponovanejším častiam stavby. Nejde len o už spomínanú vlhkosť, ktorá sa vyskytuje vo forme dlhodobých zrážok, ale aj o UV žiarenie, vietor, vysoké teploty, krúpy alebo mráz. Pri terasách, ktoré sú v priamom styku s okolitým terénom, netreba zabúdať ani na zemnú vlhkosť.

Prečo je hydroizolácia dôležitá?

Zhotovenie hydroizolácie predstavuje jednu z najnáročnejších a zároveň najdôležitejších fáz výstavby domu. Jej účelom je zabezpečiť dlhodobú ochranu stavby alebo povrchov pred prienikom vody a vlhkosti tak vo vertikálnom, ako aj horizontálnom smere bez ohľadu na to, či ide o povrchy v interiéri alebo exteriéri.

Voda, vlhkosť alebo iné látky, ktoré preniknú do podkladu, ho trvale degradujú, teda znehodnocujú. Dochádza k rozrušovaniu jednotlivých vrstiev, tvorbe trhlín, rozvoju plesní či k hnilobe. Nejde len o estetické znehodnotenie povrchu, ale môže dochádzať k mechanickému poškodeniu častí stavebných konštrukcií, čo môže mať v konečnom dôsledku za následok ich trvalé statické poškodenie. Asi najväčším nepriateľom je v tomto prípade voda, pretože tá si dokáže vždy nájsť cestu, ako preniknúť do podkladu. Stačí malá trhlinka, neutesnená dilatačná škára či bublinka v lepiacom lôžku pod dlažbou.

Dôraz je potrebné klásť aj na presnosť realizácie, pretože nedodržanie predpísaných postupov zo strany výrobcu v kombinácii s nekvalitnými materiálmi rieši problémy len krátkodobo a môže výraznou mierou prispievať dokonca k zhoršeniu celkového stavu. Predovšetkým pri rekonštrukciách, keď sa hlavná príčina problému len zakryje, ale neodstráni.

Hydroizolačné stierky
Hydroizolačné stierky sa nanášajú väčšinou v dvoch vrstvách, a to celoplošne po uschnutí prvej vrstvy. Prvá vrstva hydroizolačnej stierky PCI Seccoral® 2K Rapid sa nanáša vtrením do podkladu napr. štetkou alebo oceľovým hladidlom a druhá vrstva sa aplikuje ozubeným hladidlom na kontrolovanie hrúbky. Finálna hydroizolačná vrstva musí mať predpísanú hrúbku, aby zabezpečila správnu hydroizolačnú funkciu. | Zdroj: BASF

Aké hydroizolačné materiály použiť?

Materiály určené na zhotovenie hydroizolačnej vrstvy by mali byť kompatibilné s podkladom, na ktorý sa budú nanášať, svojimi technickými vlastnosťami a účelom použitia zabezpečovať dlhodobú životnosť podkladového materiálu a priľnavosť k podkladu. Zároveň by mali byť odolné proti pozitívnemu a negatívnemu tlaku vody, prenikaniu vlhkosti či radónu, teplotným zmenám a vytvárať tak kvalitnú nepriepustnú vrstvu.

Na izolovanie stavebných konštrukcií vystavených zemnej vlhkosti a vode ponúkajú výrobcovia viaceré varianty hydroizolačných materiálov. Jednu skupinu tvoria hydroizolačné stierky na bitúmenovej báze, ktoré sú vhodné na všetky typy zaťaženia vodou. Sú zhotovené z väčšej časti zo súdržného elastického surového bitúmenu, polymérov, spevňujúcich a tixotropných prísad.

Ďalšiu skupinu tvoria nebitúmenové hydroizolačné materiály, ktoré nie sú závislé od teploty počas vytvrdzovania. Nebitúmenové hydroizolačné stierky sa dobre znášajú s materiálmi na minerálnej, ale aj bitúmenovej báze, ako aj s podkladmi z dreva. Ide o stierky na minerálnej (cementovej) báze so schopnosťou alebo bez schopnosti premosťovať trhliny.

Podľa druhu spracovania sú hydroizolačné stierky buď jednozložkové, alebo dvojzložkové. Jednozložkové sú pripravené na okamžité použitie bez potreby miešania. Dvojzložkové materiály je potrebné zmiešať v predpísanom pomere. Majú predpísaný čas spracovania, avšak naproti tomu rýchly čas tuhnutia, vďaka čomu sú už krátko po nanesení odolné proti poveternostným vplyvom. Na nanášanie hydroizolačných stierok stačí použiť murárske hladidlo. Nanášajú sa celoplošne, vďaka čomu nevznikajú v hydroizolačnej vrstve neželané spoje.

Špeciálnu skupinu hydroizolačných materiálov predstavujú tzv. tekuté hydroizolačné membrány na báze MS polymérov. MS technológia umožnila spojenie izolácie a lepidla do jedného materiálu. Tým vznikla vzdušnou vlhkosťou vytvrdzujúca, trvalo elastická, jednozložková hydroizolácia a lepidlo, ktoré je vhodné takmer na všetky podklady bez použitia penetračného náteru. Môžu sa použiť buď ako vertikálna, alebo horizontálna stavebná hydroizolácia a zároveň ako hydroizolačná membrána pod obklad a dlažbu.

V neposlednom rade netreba zabúdať ani na hydroizolačné a oddeľovacie pásy. Dokonca sú dostupné samolepiace varianty, ktoré môžete využiť na ich jednoduché kladenie, ak ste vo veľkej časovej tiesni.

Vo všeobecnosti je potrebné venovať pozornosť kvalite týchto hydroizolácií, pretože sa môže výrazne líšiť, a to najmä v pružnosti, resp. ťažnosti. Na funkčnú ochranu stavebných konštrukcií pred vlhkosťou je zároveň potrebné dodržiavať ich odporúčaný sklon 1,5 až 2,5 % a na ukončenie použiť kvalitný odkvapový profil alebo iné systémové ukončenie.

Funkčnosť hydroizolačnej vrstvy závisí najmä od kvality použitých materiálov, ich vhodnej skladby, ale aj od kvality realizácie.

Prvky na utesnenie detailov

Inštalačné priestupy, dilatačné škáry a styky konštrukcií, v mieste ktorých môže dochádzať k lokálnemu zavlhnutiu, je potrebné vhodne utesniť. Na tento účel sú určené tesniace pásky a manžety, ktoré sa používajú v kombinácii s elastickými hydroizolačnými materiálmi, resp. samolepiaci variant tesniacich pások.

Rohové tesniace prvky
Zdroj: archív Jaga
Rohové tesniace prvky
Zdroj: archív Jaga

1. Rohové tesniace prvky

Rohové prvky sa požívajú na utesnenie vnútorných alebo vonkajších rohov súvisiacich stavebných konštrukcií. Na jeho aplikáciu je potrebné použiť tesniaci materiál, napr. hydroizolačnú stierku, ktorý sa bude používať na celoplošné izolovanie podkladu. Hydroizolačná stierka sa nanesie na vnútorný alebo vonkajší roh. Rohový tesniaci prvok sa potom položí do čerstvej vrstvy stierky, vtlačí sa a stierka sa vhodne zahladí.

Tesniaca páska
Zdroj: archív Jaga

2. Tesniaca páska

Používa sa na tesnenie a zaistenie prechodov medzi stenovými a podlahovými povrchmi, na elastické utesnenie dilatačných škár v exteriéri aj interiéri. Tesniace pásky sa vyznačujú vysokou pružnosťou, dobrou odolnosťou proti alkáliám, tepelnou stabilitou, kompatibilitou so silikónom a lepidlami a nátermi. Pri izolovaní kútov sa podobne ako pri izolovaní rohov najskôr nanesie na podklad vrstva hydroizolačnej stierky, ktorá slúži ako lepiaci podklad, a tesniaci pás sa vtlačí do čerstvej vrstvy. Po zaschnutí prvej vrstvy sa nanášajú ďalšie vrstvy zároveň s hydroizolovaním celého povrchu tak, aby bola páska aj rohové prvky úplne prekryté hydroizolačnou stierkou. V mieste styku dvoch pásov alebo styku s rohovými prvkami je potrebné dodržať predpísaný presah.

Tesniace manžety
Zdroj: archív Jaga

3. Tesniace manžety

Tesniace manžety predstavujú trvalo elastické tesniace prvky určené na utesnenie priestupov potrubí a iných inštalačných prvkov cez stenu či podlahu. Tesniace manžety sú vo väčšine prípadov v balení v rozličných veľkostiach. Pred osadením na potrubie je potrebné v strede manžety vyrezať otvor, ktorý zodpovedá priemeru potrubia, ak nie je predpripravený.

Lepidlá na keramické obklady a dlažby

Výrobky na lepenie obkladov a dlažieb musia spĺňať požiadavky normy STN EN 12004, ktorá predpisuje požiadavky na lepidlá. Vďaka kategorizácii lepidiel možno porovnávať jednotlivé lepidlá medzi sebou a výber lepidla je o to jednoduchší.

Podľa normy sú lepidlá zaradené do troch skupín:
C – cementové lepidlá,
D – disperzné lepidlá,
R – lepidlá na báze reaktívnych živíc.

Okrem základného rozdelenia sú lepidlá rozdelené do ďalších tried podľa konečných vlastností:
1 – normálne lepidlá,
2 – špeciálne lepidlá s doplňujúcimi vlastnosťami.

Podľa ďalších vlastností môžeme lepidlá zaradiť do nasledovných skupín:
F − rýchlotvrdnúce lepidlá,
T − lepidlá so zníženým sklzom,
E − lepidlá s predĺženou dobou zavädnutia.

Ďalšou dôležitou vlastnosťou lepidiel je trieda priečnej deformácie. Podľa priečnej deformácie rozdeľujeme lepidlá do nasledovných skupín:
S1 − lepidlá so schopnosťou priečnej deformácie,
S2 − lepidlá s vysokou schopnosťou priečnej deformácie.

Tip: Všetok nábytok a bytové doplnky na jednom mieste



Na lepenie dlažby v exteriéri by sa mali vždy použiť lepidlá, ktoré sú pružné a umožňujú priečnu deformáciu, čím kompenzujú zmrašťovanie a rozťažnosť podkladu. Teda lepidlá výhradne s označením S1 alebo S2. V tejto súvislosti si treba dať pozor na nesprávne obchodné označenie „flexibilné lepidlo“. STN EN 12004 označenie flexibilné lepidlo nepozná. Ide o zaužívaný a zľudovený názov, ktorý sa nesprávne používa. Mnohokrát sú totiž názvom flexibilné označené aj lepidlá so zatriedením C1 (teda cementové normálne lepidlá). Takto označené lepidlá však nespĺňajú požiadavku na priečnu deformáciu S1 alebo S2 a ani zaradenie do triedy C2, čo sú lepidlá pre náročné aplikácie, resp. vhodné na konštrukcie umiestnené v exteriéri s hydrotermickým namáhaním. Preto by sa nemali vôbec používať na lepenie dlažby na terasy alebo balkóny či iné vonkajšie aplikácie. Označenie lepidla s deklarovanou priečnou deformáciou vhodné do exteriéru je tak napr.: C2FE S1.

Zároveň je potrebné myslieť na to, že rôzne veľkosti formátov dlažby si vyžadujú rozličné lepiace systémy, pretože pri väčších formátoch (nad 60 cm) sa dá očakávať väčšie povrchové napätie.

hydroizolácia terasy
V mieste styku steny a podlahy je potrebné naniesť vrstvu hydroizolačnej cementovej malty Hydrosol Elastic v hrúbke 1 mm, do ktorej sa potom vtlačí elastická tesniaca páska Hydrosol tesniaca páska. Pásky a rohové prvky sa osadzujú so vzájomným presahom približne 10 cm. Tým vznikne tesný spoj, ktorý účinne bráni prenikaniu vody do podkladových vrstiev. | Zdroj: JUB

Škárovacie materiály

Na škárovanie je potrebné použiť škárovacie materiály, ktoré svojimi vlastnosťami zodpovedajú použitým lepidlám a sú zatriedené do kvalitatívnych skupín podľa normy STN EN 13 888 a STN EN 12002. STN EN 13888 zaraďuje škárovacie materiály do dvoch základných skupín:
CG – škárovacie materiály na báze cementu,
RG – škárovacie materiály na báze reaktívnych živíc (epoxidy).
Okrem základného rozdelenia môžeme škárovacie materiály rozdeliť do ďalších tried vzhľadom na jednotlivé vlastnosti:
1 – normálny škárovací materiál,
2 – špeciálny škárovací materiál (dosiahnutie ďalších vlastností).
Medzi ďalšie vlastnosti patrí menšia nasiakavosť (označenie W) a zvýšená odolnosť proti opotrebeniu (označenie Ar).

Opýtali sme sa odborníkov, aké materiály sú vhodné na hydroizolovanie terasy

Ing. Jozef Horváth, Product manager BASF Slovensko, spol. s r. o.

Aké sú najčastejšie príčiny porušenia priľnavosti pochôdznej vrstvy terasy alebo balkóna?

Pri obhliadkach sa často stretávame s uvoľnenou dlažbou od podkladu. To je výsledkom nesprávneho technologického postupu pri zhotovovaní skladby na balkóne, lodžii alebo terase. Zväčša ide o chýbajúcu hydroizoláciu priamo pod dlažbou. Hydroizolačná vrstva sa nachádza až pod spádovým poterom, avšak takéto umiestnenie nie je vhodné. Spádový poter sa stáva rezervoárom vlhkosti a vplyvom tlaku vodných pár, resp. vplyvom objemových zmien sa dlažba od podkladu uvoľňuje. Taktiež sa stretávame s nekvalitným spracovaním hydroizolačnej stierky, ktorá je aplikovaná v malej hrúbke a nedokáže tak zabezpečiť oddeľovaciu a hydroizolačnú funkciu. Na lepenie dlažby sa často používa nevhodný spôsob lepenia a pod dlažbou vznikajú dutiny, v ktorých kondenzuje vlhkosť.

Ako zabezpečiť dostatočnú hydroizolačnú odolnosť podlahových vrstiev terasy alebo balkóna?

Je potrebné použiť certifikovaný a odskúšaný systém od jedného dodávateľa. Keďže ide o výrazne zaťažované skladby, je potrebné si vybrať správne, a to tak, aby systém dokázal odolávať nielen vode, ale aj teplu, resp. tepelnej rozťažnosti. Systém by mal mať vyriešený aj odvod vlhkosti z podkladu. K dispozícii sú systémy, kde dlažba nie je pevne spojená s podkladanými vrstvami, systém je difúzne otvorený s kvalitnými profilmi na odvod vody, ktoré nepodliehajú korózii a lepiace malty majú veľkú rozťažnosť a možnosť bezdutinového lepenia. Všetky tieto prvky sú veľmi dôležité na zabezpečenie dlhodobej funkčnosti.

Aké riešenia sú dostupné a ako správne vybrať?

Modernými prvkami v rámci skladby systémov pre balkóny, lodžie a terasy sú hydroizolačné a oddeľovacie pásy (napr. PCI Pecilastic U). Tieto dokážu oddeliť dlažbu od podkladu a zabezpečiť bezproblémovú tepelnú rozťažnosť. Hydroizolačná funkcia je samozrejmosťou. Výhodou niektorých typov takýchto pásov je, že sú aj difúzne otvorené a odvetrávajú vodné pary z podkladu do exteriéru. Tieto oddeľovacie pásy sa kombinujú s hydroizolačnými stierkami na minerálnom základe (napr. PCI Seccoral 2K Rapid), ktorý zabezpečuje odvod vlhkosti z podkladu do exteriéru. Tomu napomáhajú aj špeciálne kovové nekorodujúce ukončovacie profily s drenážnymi otvormi v čele systému.

Jozef Moravčík, technický poradca MAPEI SK, s. r. o.

Aké sú najčastejšie príčiny porušenia priľnavosti pochôdznej vrstvy terasy alebo balkóna?

Na tento problém je potrebné pozerať komplexne. Ide o malý priestor, v ktorom sa stretáva hneď niekoľko detailov a pozornosť treba venovať každému z nich. Problémy môžu nastať v mieste styku s odkvapovým plechom či v styku s tepelnoizolačným systémom. Dôležitý je tiež výber vhodnej keramickej dlažby – do exteriéru, výber vhodného lepidla a správna aplikácia obojstranným spôsobom nanášania lepidla, aby sa zamedzilo vzniku dutín a možnosti hromadenia vody v nich.

Ako zabezpečiť dostatočnú hydroizolačnú odolnosť podlahových vrstiev terasy alebo balkóna?

Konštrukcie balkónov sú trvalo vystavované dynamickému a fyzikálnemu namáhaniu. To kladie vysoké požiadavky na vlastnosti hydroizolačnej vrstvy. My odporúčame použiť trvale pružnú hydroizoláciu Mapelastic v kombinácii s tesniacim systémom Mapeband Easy. Pri hydroizolácii konštrukcie treba totiž vždy hovoriť o použití uceleného hydroizolačného systému, ktorý pozostáva z viacerých výrobkov. Tie garantujú vodotesnosť celého systému. Neodmysliteľnou súčasťou uceleného systému MAPEI sú cementové lepiace malty na inštaláciu keramických dlažieb a škárovacie malty na výplň pevných a pružných škár. Pri výbere lepidla netreba zabúdať na to, že podkladovou vrstvou je pružná hydroizolácia. Preto treba vždy používať lepidlá triedy C2. Vodotesnosť a vlastnosti deklarované v príslušných technických listoch garantuje len kombinácia kvality samotných výrobkov s dôsledne odvedenou prácou.

Aké riešenia sú dostupné a ako správne vybrať?

Spoločným menovateľom úspešného zvládnutia akejkoľvek nášľapnej vrstvy terás je, ako už bolo povedané, vhodný hydroizolačný systém. Pri lepenej dlažbe prichádza do úvahy cementová hydroizolačná stierka Mapelastic, pri dlažbe na terče a dreve polyuretánová hydroizolácia alebo Mapelastic. Hydroizolačné pásy na báze bitúmenu sa dnes už nepoužívajú.

Ing. Rastislav Ščepka, manažér predaja segmentu JUBIZOL firmy JUB, a. s.

Aké sú najčastejšie príčiny porušenia priľnavosti pochôdznej vrstvy terasy alebo balkóna?

K tomuto javu dochádza najčastejšie pre nekvalitnú prípravu podkladu, nesprávne zvolený penetračný náter, nevhodne zvolenú triedu a kategóriu lepidla na lepenie dlažby a v neposlednom rade nedodržanie návrhov na realizáciu detailov, ako sú profily a škáry, ich tmelenie a škárovanie. Následkom toho prichádza k postupnej degradácii skladby a poruchám.

Ako zabezpečiť dostatočnú hydroizolačnú odolnosť podlahových vrstiev terasy alebo balkóna?

Dodržaním pravidiel uvedených v prvej otázke. Určite sa netreba spoliehať na reklamné slogany k produktom a stavebník by si mal preveriť, či sú skladba a zvolené materiály aj reálne vhodné na daný účel. Zvolené materiály je potom, samozrejme, potrebné zabudovať v zmysle odporúčaní výrobcu. Dodržať predpísané hrúbky vrstiev a kritické miesta, ako sú rohy a kúty alebo priestupy inštalácií cez stavebné konštrukcie, utesniť. Na tento účel sa odporúča použiť systémové doplnky, ako sú tesniace pásy, rohy, kúty či manžety.

Aké riešenia sú dostupné a ako správne vybrať?

Dovolím si tvrdiť, že ide o ťažko filozofickú otázku. Niekedy najjednoduchšie riešenie predbehne aj najsofistikovanejšie materiály, každopádne, my ako výrobcovia hydroizolačných stierok na cementovej báze jasne špecifikujeme, na aké použitie sú produkty určené a kde sú ich limity (niekto potrebuje vyriešiť problémový detail, kde je tzv. pozitívny tlak vody, alebo sa vyžaduje aj protiradónová ochrana, …). V závislosti od konkrétnych podmienok vieme ponúknuť vhodné riešenie alebo odporučiť inú formu hydroizolačných materiálov.

Text: Andrea Dingová v spolupráci s jednotlivými firmami
Foto: archív firiem
Zdroj: časopis Urob si sám

Komentáre

Pridaj komentár

Emailová adresa nebude zverejnená, poskytnutá iným osobám ani na ňu nebudeme nič posielať. Je však nutná na prevádzku diskusií. Pozrite si naše podmienky spracovania osobných údajov. Ak sa vám nechce zakaždým zadávať prezývku a email, využite možnosť bezplatnej registrácie.