Omietka alebo zateplenie?

Omietanie je proces, ktorý možno veľmi voľne charakterizovať ako polčas dokončovania domu po hrubej stavbe. Na hrubú stavbu sa to už nepodobá, ale konečné finále je stále vzdialené. Dnes už dávno neplatí, že omietka je výlučne len estetickou záležitosťou. Z hľadiska vlastností musia vonkajšie, ale aj vnútorné omietky spĺňať aj iné funkcie. Napríklad interiérové povrchové úpravy murivo nielen ochraňujú pred mechanickým poškodením, ale vylepšujú aj technické vlastnosti stavebnej konštrukcie. Samozrejmosťou je podiel omietky na celkovom vzhľade interiéru.

Aké ďalšie funkcie môže mať omietka? Napríklad tepelnoizolačné, akustické, antistatické, protipožiarne, sanačné, pohlcujúce RTG žiarenie atď. Každá z týchto požiadaviek má svoje špecifikácie, ktoré radšej zverme do rúk odborníkov.

Druhy omietok

Podľa materiálu možno rozdeliť omietky na klasické vápenné, vápenno-cementové, cementové, vápenno-sadrové, sadrové a špeciálne. Z hľadiska počtu vrstiev rozoznávame jednovrstvové, dvoj- alebo viacvrstvové, prípadne nástreky. Podľa opracovania alebo úpravy povrchu delíme omietky na hrubé, hladké, jemné, hladené, brúsené, škrabané a iné. Spôsob – technológia nanášania ich rozdeľuje na ručné alebo strojové. Osobitnú kapitolu tvoria suché omietky, ktoré sa zhotovujú lepením sadrových dosiek na murivo. Zaraďujeme ich medzi suché dokončovacie procesy stavby.

Správny výber

Už len samotná charakteristika a rozdelenie napovedá, že voľba omietky nie je pre laika jednoduchá záležitosť. Na stavbách sme často svedkami zmeny omietky oproti projektovému riešeniu, ktorá je vynútená napríklad nekvalitným murovaním, pretože jeho následkom je nevyhovujúci podklad. Kvalita a rovinnosť alebo skôr nerovinnosť podkladu veľmi často prináša zmenu omietkového systému z tenkovrstvového alebo jednovrstvového na viacvrstvový.

Čo ešte ovplyvňuje výber omietky alebo celého omietkového systému? Už pri návrhu v projekte je to najmä účel miestnosti a jej budúce využitie, ďalej materiál, z ktorého sú vyhotovené konštrukcie určené na omietanie a v neposlednom rade financie, ktoré zohľadňujú aj časovú náročnosť vyhotovenia omietok.

Omietkový systém
Mal by byť zvolený optimálne pre daný podklad. Výrobcovia omietkových zmesí delia systémy podľa aplikácie do exteriéru alebo interiéru a, samozrejme, podľa podkladu, ktorý potrebujeme omietať. Kvalita celého diela sa odvíja od postupnosti a kvality zhotovenia jednotlivých vrstiev tak, ako to definuje technologický predpis pre príslušný omietkový systém. Systém znamená, že výrobca nám ponúka všetky vrstvy omietky, od prípravy podkladu až po finálnu povrchovú úpravu, a garantuje kvalitu diela, samozrejme, pri dodržaní všetkých zásad obsiahnutých v technologickom predpise. Jednotlivé vrstvy omietkového systému sú vo vzájomnom kontakte a spravidla ich môžeme rozdeliť na tri časti.


Obr.: Štruktúrované omietky (akrylátové, silikónové, silikátové a vápenné) sú určené predovšetkým na vonkajšie povrchové úpravy.

Prvú predstavuje príprava podkladu, ktorá závisí od konkrétnej omietanej konštrukcie. Môže to byť klasický prednástrek alebo špeciálny náter, ktorý zlepší priľnavosť ďalšej vrstvy k podkladu. V prípade pórobetónového podkladu upraví jeho nasiakavosť. Prednástrek vytvára dobrý základ na kontakt ďalšej vrstvy, ktorou je jadro omietky. Aký typ prípravy podkladu zvoliť, je často problémom, najmä ak ide o stavbu, ktorá dlhšie stála, alebo je v lokalite so silným znečistením, alebo máme železobetónové stropy ako zrkadlo. Takéto podklady sú problémové a aj odborníci z renomovaných firiem, zvyknutí na šablónové riešenia podľa firemných tabuliek, sú dosť nerozhodní alebo nejednotní v ponúknutí profesionálneho riešenia. Takýchto prípadov je naozaj veľa, a preto aj tu platí zásada: Radšej sa trikrát poradiť, ako rýchlo začať.

Jadrová omietka je hlavnou vrstvou a jej úlohou je vyrovnať nerovnosti podkladu. Jedným nahodením možno vytvoriť vrstvu hrúbky 2 cm, väčšie nerovnosti musíme riešiť nahodením druhej vrstvy s príslušným časovým posunom po zavädnutí predchádzajúcej. Rovnosť podkladu má podstatnú úlohu. Ak nie je podklad rovný, minieme viac materiálu na vyrovnanie a cena bude zákonite vyššia. Kritické detaily, ktoré predstavujú napríklad materiálové zmeny, nadpražie okna, spoj priečky s nosnou stenou, sa oplatí vystužovať sklotextilnou mriežkou, odolnou voči alkalickému prostrediu a s veľkosťou oka 8 x 8 mm. Častým príkladom z praxe je celoplošné sieťovanie kritických plôch, napríklad priečok. Ak je potrebné jadrovú omietku nanášať vo viacerých vrstvách, povrch každej z nich musíme z dôvodu lepšej priľnavosti zdrsniť. Posledná vrstva jadra musí byť po kontrole dvojmetrovou vodováhou v rovine.

Obr.: Mozaikové omietkoviny na konečnú povrchovú úpravu soklového muriva, stĺpov a stien v exteriéri, ale aj v interiéri si vyberieme vtedy, ak máme vysoké nároky na vzhľad a životnosť povrchovej úpravy.

Aplikácia rohových, dilatačných alebo ukončovacích líšt pri oknách a dverách napomáha estetickému výsledku omietania, zvyšuje mechanickú odolnosť rohov pred poškodením a zabraňuje, respektíve obmedzuje prasknutie omietky pri oknách a dverách (napríklad pri buchnutí dverí následkom prievanu a podobne). Treba si ustrážiť, aby sa v exteriéri použili hliníkové a nie pozinkované lišty, ktoré budú za chvíľu korodovať.

Finálnou pohľadovou časťou omietky je štuková vrstva, ktorá sa  najčastejšie upravuje maľovaním. Nanáša sa na rovnú, dôkladne vyzretú a vypráskanú jadrovú vrstvu a po nahodení sa upravuje hladidlom na konečnú hrúbku 2 až 3 mm (pri jemných štukoch aj 1,5 mm). Vnútorné štukové omietky sa môžu následne upravovať aj stierkovými úpravami a potom maľovaním s penetráciou podkladu. Tam, kde pohľadovou vrstvou bude keramický obklad, necháme podklad bez štukovej vrstvy, len so zdrsneným povrchom jadrovej omietky.

Tepelnoizolačná omietka
Omietka sa môže spájať aj s tepelnou izoláciou. Tepelnoizolačnú omietku ponúka na stavebnom trhu viacero výrobcov. Spomedzi nich nemožno nespomenúť Baumit, Saint-Gobain Weber Terranova či Hasit, a existujú aj ďalší.

Termoomietky v našich podmienkach nie sú žiadnou novinkou. Začali sa aplikovať už v osemdesiatych rokoch kvôli zlepšeniu tepelnotechnických vlastností panelových domov na východe Slovenska. Mali hrúbku 60 mm a nosnú vrstvu tvorilo pozinkované pletivo (nosič omietky). Prudký nárast hodnôt tepelného odporu zatlačil tento materiál do úzadia.

Tepelnoizolačné omietky sa dnes vyrábajú priemyselne ako tepelnoizolačná suchá malta na báze cementu, minerálnych plnív, perlitu a modifikujúcich prísad. Maximálna veľkosť zrna je spravidla 2 mm. Sú príjemné na dotyk a slúžia na zlepšenie tepelného odporu muriva tam, kde nie je možné aplikovať iný spôsob vylepšenia tepelnotechnických vlastností steny. Spomedzi ich vlastností nás zaujíma najmä súčiniteľ tepelnej vodivosti λ = 0,13 W/m.K, respektíve 0,09 pre určité výrobky, ktoré sú zmesou hydraulického spojiva, polystyrénového granulátu a prísad. Výrobcovia odporúčajú tepelnoizolačné omietky pre vnútorné i vonkajšie použitie s minimálnou hrúbkou 20 mm v interiéri a 40 mm v exteriéri.

 
Vnútorná stierka býva hrubá 1 až 2 mm a nanáša sa antikorovým hladidlom. 

Minerálna tenkovrstvová ušľachtilá omietka je vhodná ako povrchová úprava kontaktných zatepľovacích systémov. 


Technológia aplikácie

Pre prípravu podkladu tepelnoizolačnej omietky platia rovnaké zásady ako pre kontaktné ručné alebo strojné omietky. Ako podklad je vhodný každý, dobre a rovnomerne nasiakavý materiál, ktorý nie je pohyblivý, nezráža sa, neobsahuje vodou rozpustné prvky, je pevný a suchý. Nesmie byť znečistený farbami, prípadne mastnotou. Keramický črep je ideálnym podkladom z hľadiska súdržnosti s omietkou. Veľmi podstatnou požiadavkou je, aby škáry tehál boli až po okraj vyplnené maltou. Je to potrebné najmä kvôli tomu, aby sme predišli vzniku trhlín a zabezpečili rovnomerné vysychanie omietky s konštantnou hrúbkou. V miestach, kde je väčšia hrúbka omietky, vznikajú namáhania účinkom rôznej rýchlosti vysychania a je veľká pravdepodobnosť, že sa tam vytvoria trhliny. Aj inštalačné drážky môžeme vyplniť tepelnoizolačnou omietkou.

Podklad v prípade potreby mierne navlhčíme vodou a spravidla naň aplikujeme prednástrek. Do nástreku sa ako kamenivo používa ostrý piesok s veľkosťou frakcie 0 až 4 mm. Pred nanesením jadrovej omietky musíme dostatočne vyzretý podklad navlhčiť. Osadenie omietnikov nám dá predstavu o konečnej hrúbke jadrovej omietky.

Termoomietky sa môžu aplikovať ručne alebo omietacím strojom podľa typu omietky a doporučenia výrobcu. Rovnako ako bežná omietka, nanášajú sa pomocou murárskej lyžice a nahrubo sa stiahnu hliníkovou alebo navlhčenou drevenou latou bez vyhladenia. Omietka hrubá viac ako 30 mm sa nanáša v dvoch vrstvách systémom „čerstvé do čerstvého“. Takáto jadrová omietka je náchylná na rýchle vysychanie. Minimálne dva až tri dni ju treba kropiť a udržiavať vo vlhkom stave. Veľmi dôležitou požiadavkou je vyzretie jadrovej omietky. V prípade termoomietky možno rátať minimálne 5 dní na 10 mm hrúbky omietky (najmenej však 14 dní). Pre porovnanie, pri bežných omietkach je to minimálne 10 dní na 10 mm hrúbky omietky.

 
Na zvlhčený podklad nahodíme prvú vrstvu – podkladovú pod jadro. Tepelnoizolačná omietka sa mieša s čistou vodou v pomere 10 až 12 l na jedno vrece suchej zmesi.

Do hrúbky 30 mm sa jadrová vrstva aplikuje v jednom zábere. Väčšie hrúbky je v prípade potreby nutné armovať sklotextilnou mriežkou podľa požiadaviek technologického postupu od výrobcu. Finálnu vrstvu hrubej jadrovej omietky tvorí príslušná štuková vrstva interiérová alebo exteriérová. V prípade exteriéru sa povrch štukovej omietky upraví fasádnou úpravou, najčastejšie tenkovrstvovými ušľachtilými omietkami alebo fasádnymi nátermi. Odporúčame ich vybrať až po dôkladnom uvážení (prípadne sa poradiť s odborníkom) alebo až na základe tepelnotechnického posúdenia obvodovej konštrukcie, aby sme predišli defektom vlhkostného charakteru. Veľmi dôležitou podmienkou je aplikácia farebnej povrchovej úpravy, napríklad na niektoré termoomietky je možné aplikovať farebné povrchové úpravy so stupňom svetlosti farebného odtieňa min 30.

Podmienky na spracovanie tepelnoizolačných omietok sú bežné ako pre klasické omietky. Teplota podkladu a okolitého vzduchu nesmie klesnúť pod +5 oC. Pri omietaní sa treba vyhnúť priamemu slnečnému žiareniu, vetru alebo dažďu. Súčasťou systémového riešenia je aplikácia ochrannej siete alebo plachty na lešení, ktoré majú zabrániť rýchlemu vysychaniu omietky. V prípade potreby omietku kropíme vodou, aby nevznikli praskliny v jadrovej vrstve.

 
Čerstvo nanesenú termoomietku vyrovnáme na požadovanú hrúbku latou.  Po zatvrdnutí povrch omietky zarovnáme a vyhladíme brúsnym hladidlom a potom nanesieme tenkovrstvovú omietku so zrnom 2 mm.


Porovnanie so zateplením

Tepelnoizolačná omietka predstavuje produkt, ktorý je alternatívou ku kontaktnému zatepľovaciemu systému, aj keď obe riešenia nemožno kombinovať a ani celkom porovnávať. Aké sú rozdiely? V prvom rade v hrúbke. Termoomietka sa aplikuje spravidla okolo 40 mm až 60 mm hrubá, hrúbka izolantu v zatepľovacom systéme od 40 až 50 mm ešte len začína. Súčiniteľ tepelnej vodivosti izolantu, napríklad fasádneho polystyrénu, je λ = 0,04 W/m.K, čo je trojnásobne nižšia hodnota ako tepelnoizolačnej omietky na báze perlitu. Z výpočtov vyplýva, že zatepleniu fasádnym polystyrénom hrúbky 10 mm zodpovedá termoomietka hrúbky 35 mm. Pri bežnom zateplení s hrúbkou izolantu napríklad 80 mm by sa musela ako ekvivalent aplikovať termoomietka minimálne 200 mm, čo je z hľadiska technológie i financií absolútne nereálne.

Tepelný odpor a peniaze ešte nie sú všetko. Pri podrobnom návrhu zohráva svoju rolu paropriepustnosť obvodovej konštrukcie ako celku. Celá konštrukcia musí byť posúdená aj na difúziu a kondenzáciu vodných pár, prípadne treba zistiť ďalšie vlastnosti, ako je fázový posun a podobne. Termoomietka je oveľa paropriepustnejší variant ako zateplenie s polystyrénom. Tam, kde je vyššia produkcia vlhkosti v interiéri a nie sú peniaze na finančne náročnejšie izolanty (minerálnu vlnu alebo perforovaný fasádny polystyrén), predstavuje tepelnoizolačná omietka technicky správne riešenie aj z dlhodobého hľadiska.

Kontaktný zatepľovací systém nie je riešením v každej situácii. Pamiatkovo chránené objekty nám nikto nedovolí zatepliť. Zateplenie objektu s narušenou hydroizoláciou polystyrénom tiež viac uškodí, ako pomôže. Vlhkosť sa bude hromadiť v stenách a nestihne sa vypariť cez múr obalený izolantom smerom von.

Použitie termoomietky na dodatočné zateplenie napríklad schodiskových stien v starých bytových domoch je správnym riešením, pretože zateplenie kontaktným zatepľovacím systémom je z dôvodu prevádzky a funkčnosti priestoru neprípustné, ba skôr chybné. Na strane druhej je aplikácia termoomietky, napríklad v priestore sokla, absolútne nevhodná.

Určitým riešením, najmä pri rekonštrukciách, je použitie tepelnoizolačnej omietky ako dodatočného zateplenia zo strany interiéru. Na stenu nanesieme termoomietku hrúbky napríklad 30 mm, čo nám pomôže zvýšiť povrchovú teplotu konštrukcie nad teplotu rosného bodu a zabrániť tak tvorbe plesní.

Interiérové zateplenie je však vo všeobecnosti veľmi problematické a nemali by sme ho robiť bez hodnoverného tepelnotechnického výpočtu, vrátane vlhkostného režimu. Použitie izolantu, prípadne polystyrénu z vnútornej strany nezabráni vytvoreniu kondenzačnej zóny v mieste lepidla. Tam vznikne neodvetrané neprístupné miesto, ktoré je vhodné na rast plesní a húb.

Niekoľko rád
Pred aplikáciou termoomietky sa radšej dvakrát opýtajme príslušného murára na jeho doterajšie skúsenosti. Čiastočnou výhodou je, že všetky výrobky sa predávajú hotové. Vyžadujú si iba naliať do miešačky napríklad 16 až 19 litrov vody na vrece omietky. Eliminujú tak hľadanie nejakej „vlastnej“ receptúry. Doba miešania je tiež veľmi dôležitá, a to 3 až 5 minút. Z jedného vreca hmotnosti 25 kg urobíme 1 m2 omietky pri hrúbke 40 mm. Medzi určité technologické prednosti termoomietky patrí fakt, že nepraská ani pri väčších hrúbkach, kde by bežné omietky určite praskali, respektíve by sa nedali vôbec použiť.

Rada na záver: ani pri výbere a ani pri realizácii sa nesnažme o rýchlosť. Akokoľvek rovné, ale nevyzreté, „uponáhľané“ omietky s trhlinami nás v konečnom dôsledku budú stáť viac času a peňazí, ako dodržanie technologického postupu predpísaného výrobcom.

Omietanie domu nie je vôbec lacnou záležitosťou. Zateplenie tepelnoizolačnou omietkou navyše prináša vylepšenie tepelnotechnických vlastností stavebnej konštrukcie, zvyšuje kvalitu bývania a v neposlednej miere i hodnotu nehnuteľnosti.

Text: Ing. Erik Jakeš
Foto: Baumit, Paulín CZ, Weber Terranova, Wienerberger, Rigips, archív Jaga

Komentáre

  1. Dobrý deň, chcel by som vedieť,či je možné aplikovať na termoomietku hr9cm este 5cm mineralnej izolácie alebo polystyrénu.

  2. Dobry den
    Chcem sa opitat kupil som dom je tam 5 cm polystyren ale povodny najitel nedal sietku len natiahol omietku priamo na polystyren a omietka praska staci natiahnut termo omietky ci treba podnu dat aj sietku aby to uz nepraskalo.
    dakujem

    1. Ja by som dal dole to, čo sa samo pýta a natiahol sieťku. Potom už len penetrácia a vrchná štruktúra.

  3. Dobry deň. Firmy ktore vykonavaju termo omietky.

Pridať komentár

Emailová adresa nebude zverejnená, poskytnutá iným osobám ani na ňu nebudeme nič posielať. Je však nutná na prevádzku diskusií. Pozrite si naše podmienky spracovania osobných údajov. Ak sa vám nechce zakaždým zadávať prezývku a email, využite možnosť bezplatnej registrácie.