Omietka alebo zateplenie?

Mal by byť zvolený optimálne pre daný podklad. Výrobcovia omietkových zmesí delia systémy podľa aplikácie do exteriéru alebo interiéru a, samozrejme, podľa podkladu, ktorý potrebujeme omietať. Kvalita celého diela sa odvíja od postupnosti a kvality zhotovenia jednotlivých vrstiev tak, ako to definuje technologický predpis pre príslušný omietkový systém. Systém znamená, že výrobca nám ponúka všetky vrstvy omietky, od prípravy podkladu až po finálnu povrchovú úpravu, a garantuje kvalitu diela, samozrejme, pri dodržaní všetkých zásad obsiahnutých v technologickom predpise. Jednotlivé vrstvy omietkového systému sú vo vzájomnom kontakte a spravidla ich môžeme rozdeliť na tri časti.

Prvú predstavuje príprava podkladu, ktorá závisí od konkrétnej omietanej konštrukcie. Môže to byť klasický prednástrek alebo špeciálny náter, ktorý zlepší priľnavosť ďalšej vrstvy k podkladu. V prípade pórobetónového podkladu upraví jeho nasiakavosť. Prednástrek vytvára dobrý základ na kontakt ďalšej vrstvy, ktorou je jadro omietky. Aký typ prípravy podkladu zvoliť, je často problémom, najmä ak ide o stavbu, ktorá dlhšie stála, alebo je v lokalite so silným znečistením, alebo máme železobetónové stropy ako zrkadlo. Takéto podklady sú problémové a aj odborníci z renomovaných firiem, zvyknutí na šablónové riešenia podľa firemných tabuliek, sú dosť nerozhodní alebo nejednotní v ponúknutí profesionálneho riešenia. Takýchto prípadov je naozaj veľa, a preto aj tu platí zásada: Radšej sa trikrát poradiť, ako rýchlo začať.

Jadrová omietka je hlavnou vrstvou a jej úlohou je vyrovnať nerovnosti podkladu. Jedným nahodením možno vytvoriť vrstvu hrúbky 2 cm, väčšie nerovnosti musíme riešiť nahodením druhej vrstvy s príslušným časovým posunom po zavädnutí predchádzajúcej. Rovnosť podkladu má podstatnú úlohu. Ak nie je podklad rovný, minieme viac materiálu na vyrovnanie a cena bude zákonite vyššia. Kritické detaily, ktoré predstavujú napríklad materiálové zmeny, nadpražie okna, spoj priečky s nosnou stenou, sa oplatí vystužovať sklotextilnou mriežkou, odolnou voči alkalickému prostrediu a s veľkosťou oka 8 x 8 mm. Častým príkladom z praxe je celoplošné sieťovanie kritických plôch, napríklad priečok. Ak je potrebné jadrovú omietku nanášať vo viacerých vrstvách, povrch každej z nich musíme z dôvodu lepšej priľnavosti zdrsniť. Posledná vrstva jadra musí byť po kontrole dvojmetrovou vodováhou v rovine.

Obr.: Mozaikové omietkoviny na konečnú povrchovú úpravu soklového muriva, stĺpov a stien v exteriéri, ale aj v interiéri si vyberieme vtedy, ak máme vysoké nároky na vzhľad a životnosť povrchovej úpravy.

Omietka sa môže spájať aj s tepelnou izoláciou. Tepelnoizolačnú omietku ponúka na stavebnom trhu viacero výrobcov. Spomedzi nich nemožno nespomenúť Baumit, Saint-Gobain Weber Terranova či Hasit, a existujú aj ďalší.

Termoomietky v našich podmienkach nie sú žiadnou novinkou. Začali sa aplikovať už v osemdesiatych rokoch kvôli zlepšeniu tepelnotechnických vlastností panelových domov na východe Slovenska. Mali hrúbku 60 mm a nosnú vrstvu tvorilo pozinkované pletivo (nosič omietky). Prudký nárast hodnôt tepelného odporu zatlačil tento materiál do úzadia.

Tepelnoizolačné omietky sa dnes vyrábajú priemyselne ako tepelnoizolačná suchá malta na báze cementu, minerálnych plnív, perlitu a modifikujúcich prísad. Maximálna veľkosť zrna je spravidla 2 mm. Sú príjemné na dotyk a slúžia na zlepšenie tepelného odporu muriva tam, kde nie je možné aplikovať iný spôsob vylepšenia tepelnotechnických vlastností steny. Spomedzi ich vlastností nás zaujíma najmä súčiniteľ tepelnej vodivosti λ = 0,13 W/m.K, respektíve 0,09 pre určité výrobky, ktoré sú zmesou hydraulického spojiva, polystyrénového granulátu a prísad. Výrobcovia odporúčajú tepelnoizolačné omietky pre vnútorné i vonkajšie použitie s minimálnou hrúbkou 20 mm v interiéri a 40 mm v exteriéri.

Pre prípravu podkladu tepelnoizolačnej omietky platia rovnaké zásady ako pre kontaktné ručné alebo strojné omietky. Ako podklad je vhodný každý, dobre a rovnomerne nasiakavý materiál, ktorý nie je pohyblivý, nezráža sa, neobsahuje vodou rozpustné prvky, je pevný a suchý. Nesmie byť znečistený farbami, prípadne mastnotou. Keramický črep je ideálnym podkladom z hľadiska súdržnosti s omietkou. Veľmi podstatnou požiadavkou je, aby škáry tehál boli až po okraj vyplnené maltou. Je to potrebné najmä kvôli tomu, aby sme predišli vzniku trhlín a zabezpečili rovnomerné vysychanie omietky s konštantnou hrúbkou. V miestach, kde je väčšia hrúbka omietky, vznikajú namáhania účinkom rôznej rýchlosti vysychania a je veľká pravdepodobnosť, že sa tam vytvoria trhliny. Aj inštalačné drážky môžeme vyplniť tepelnoizolačnou omietkou.

Podklad v prípade potreby mierne navlhčíme vodou a spravidla naň aplikujeme prednástrek. Do nástreku sa ako kamenivo používa ostrý piesok s veľkosťou frakcie 0 až 4 mm. Pred nanesením jadrovej omietky musíme dostatočne vyzretý podklad navlhčiť. Osadenie omietnikov nám dá predstavu o konečnej hrúbke jadrovej omietky.

Termoomietky sa môžu aplikovať ručne alebo omietacím strojom podľa typu omietky a doporučenia výrobcu. Rovnako ako bežná omietka, nanášajú sa pomocou murárskej lyžice a nahrubo sa stiahnu hliníkovou alebo navlhčenou drevenou latou bez vyhladenia. Omietka hrubá viac ako 30 mm sa nanáša v dvoch vrstvách systémom „čerstvé do čerstvého“. Takáto jadrová omietka je náchylná na rýchle vysychanie. Minimálne dva až tri dni ju treba kropiť a udržiavať vo vlhkom stave. Veľmi dôležitou požiadavkou je vyzretie jadrovej omietky. V prípade termoomietky možno rátať minimálne 5 dní na 10 mm hrúbky omietky (najmenej však 14 dní). Pre porovnanie, pri bežných omietkach je to minimálne 10 dní na 10 mm hrúbky omietky.

Do hrúbky 30 mm sa jadrová vrstva aplikuje v jednom zábere. Väčšie hrúbky je v prípade potreby nutné armovať sklotextilnou mriežkou podľa požiadaviek technologického postupu od výrobcu. Finálnu vrstvu hrubej jadrovej omietky tvorí príslušná štuková vrstva interiérová alebo exteriérová. V prípade exteriéru sa povrch štukovej omietky upraví fasádnou úpravou, najčastejšie tenkovrstvovými ušľachtilými omietkami alebo fasádnymi nátermi. Odporúčame ich vybrať až po dôkladnom uvážení (prípadne sa poradiť s odborníkom) alebo až na základe tepelnotechnického posúdenia obvodovej konštrukcie, aby sme predišli defektom vlhkostného charakteru. Veľmi dôležitou podmienkou je aplikácia farebnej povrchovej úpravy, napríklad na niektoré termoomietky je možné aplikovať farebné povrchové úpravy so stupňom svetlosti farebného odtieňa min 30.

Podmienky na spracovanie tepelnoizolačných omietok sú bežné ako pre klasické omietky. Teplota podkladu a okolitého vzduchu nesmie klesnúť pod +5 oC. Pri omietaní sa treba vyhnúť priamemu slnečnému žiareniu, vetru alebo dažďu. Súčasťou systémového riešenia je aplikácia ochrannej siete alebo plachty na lešení, ktoré majú zabrániť rýchlemu vysychaniu omietky. V prípade potreby omietku kropíme vodou, aby nevznikli praskliny v jadrovej vrstve.