Omietky – šaty exteriéru
Ideme po ulici a jednotlivé domy sa na nás pozerajú. Obracajú sa k nám fasádami, ktoré pripomínajú ľudské tváre. Jedna mladá a svieža, druhá – aj keď staršia – noblesná a udržiavaná, iná vráskavá „jednou nohou nad hrobom“. Nechýbajú ani tie síce mladšie, ale neudržiavané a spustnuté. V ostatnom čase je čoraz viac tých dokonalých detských, hladkých, zateplených (akoby vrstvičkou detského podkožného tuku) a všetky sa na seba podobajú ako vajce vajcu... Fasády. Chcete, aby práve tá vaša bola iná, zaujímavá, temer večná a pritom bez údržby? Tak čítajte, porovnávajte a rozmýšľajte.
Galéria
Fasádne omietky
Omietky sú najpoužívanejšou a najjednoduchšou fasádnou úpravou. V súčasnosti máme pestrý výber omietok – vápenno-cementové, cementové a makromolekulárne. Môžu mať rozličné prímesi na zlepšenie vlastností (vodoodpudivosť, tepelná izolácia, urýchlené odparovanie vlhkosti, zaujímavá textúra, farba…). Väčšinu omietok realizujeme v dvoch vrstvách. Priamo na podklad (najčastejšie murivo) aplikujeme jadrovú omietku s hrúbkou 10 až 30 mm, ktorá tvorí podklad pre jemnú (napr. štukovú) omietku s hrúbkou asi 5 mm.
 |
Čo ponúka trh
Vápenné omietky – sú najjednoduchšou a v minulosti boli najpoužívanejšou omietkou. Ako spojivo sa používa vápno. Omietku môžeme realizovať ako hrubú, hladkú a striekanú v jednej alebo dvoch vrstvách. Povrch omietky môže mať rozmanitú štruktúru, ktorú dosiahneme ryhovaním, škrabaním, otĺkaním, brúsením, striekaním… Istou nevýhodou je jej nižšia odolnosť proti opotrebovaniu.
Cementové omietky – robia sa v dvoch vrstvách, pričom celková hrúbka by nemala prekročiť 20 mm. Obsah cementu v omietke zvyšuje jej pevnosť a odolnosť proti opotrebovaniu. Vďaka svojej tvrdosti sú vhodné na úpravu soklov budov, nehodia sa však na priečelia budov.
Vápenno-cementová omietka – má, ako už jej názov napovedá, spojivo z vápna a cementu. Kombinovaním týchto dvoch zložiek sa dosahujú optimálne vlastnosti oboch materiálov – omietka je spracovateľnejšia a má vhodnú konzistenciu aj po vytvrdnutí. Rozoznávame hrubé, hladké a štukové omietky. Štuková vápenno-cementová omietka – hodí sa najmä na priečelia obytných budov, kde ju realizujeme v dvoch až troch vrstvách. Jadrová omietka môže byť ľubovoľná (cementová, vápenno-cementová, tepelnoizolačná alebo sanačná), na ňu nanášame samotnú štukovú vrstvu v hrúbke 3 až 5 mm. Tú následne upravujeme rozličnými spôsobmi (stieraním, hladením, škrabaním, ryhovaním).Tenkovrstvové (makromolekulárne) omietky
Tvoria konečnú úpravu povrchov fasád s hrúbkou 1 až 5 mm. Prednosťou týchto fasád je, že nepodliehajú vplyvom oxidu siričitého a oxidu uhličitého. Vhodnými podkladmi pre ne sú súdržné vápenno-cementové a cementové omietky a tmely, pórobetón a najmä vhodne upravená plocha penového polystyrénu, polyuretánu a cementovláknitých dosák (najlepšie medzivrstvou z vhodne zvoleného tmelu a armovacej zložky). Týchto omietok je na trhu nepreberné množstvo. Každý výrobca by mal deklarovať vlastnosti svojho výrobku, ako aj spôsoby jeho použitia.
Tepelnoizolačné omietky
Sú dodávané ako hotové zmesi pod rozličnými obchodnými menami. Používame ich na zlepšenie tepelnoizolačných vlastností obvodových plášťov budov. Ide o zmes hydraulického spojiva, expandovaného perlitu (prípadne granulovaného polystyrénu) a ďalších prísad. Pôvodcom dobrých tepelnoizolačných vlastností omietky je práve perlit, ktorý je veľmi ľahký a vzdušný. Po nanesení na stenu v hrúbke 3,5 cm môže nahradiť až 1 cm hrúbky polystyrénu. Jeho vzdušnosť však spôsobuje aj to, že je pomerne vysoko nasiakavý. Preto sa neodporúča používať tepelnoizolačné omietky v oblasti sokla.
Tepelnoizolačnú omietku možno nanášať na murivo z pálenej tehly, betónových tvárnic i na betón či pórobetón, všetky škáry v murive však musia byť uzavreté. Po nanesení prednástreku zmes spracujeme podľa návodu na obale, nanesiemeju na stenu drevenou navlhčenou latou, stiahneme a ďalej už nehladíme. Aby sme dosiahli dostatočný tepelnoizolačný efekt, odporúčaná hrúbka exteriérovej omietky má byť minimálne 4 cm. Pri väčších hrúbkach nanášame omietku vo viacerých vrstvách, pričom predchádzajúcu necháme dostatočne vyzrieť. Tepelnoizolačnú omietku treba pred poškodením chrániť konečnou povrchovou úpravou z jemnej malty, tenkovrstvovou omietkou alebo fasádnym nástrekom.Sanačné omietky
Používame ich všade tam, kde by sa pre problémy s nadmernou vlhkosťou iné omietky rýchlo poškodili. Také miesta spoznáme podľa kryštalizácie solí na povrchu omietky, degradácie náterov, omietok a často až podľa statického narušenia nosnej konštrukcie. Sanačné omietky majú mimoriadny prínos pri sanácii kultúrnych pamiatok, oceníme ich však pri akejkoľvek rekonštrukcii staršieho vlhkého objektu.
Pôsobenie sanačnej omietky
Špeciálne prísady v sanačnej omietke spôsobujú jej vysokú pórovitosť, umožňujú rýchle a stále odparovanie vlhkosti v podobe vodných pár z muriva do vonkajšieho prostredia a tým minimalizujú kapilárne vzlínanie vody v murive smerom nahor. Na rozdiel od bežných omietok nedochádza k výkvetom solí na povrchu sanačnej omietky a k jej poškodeniu vplyvom pôsobenia solí. Vysoký obsah pórov v sanačných omietkach vytvára totiž dostatočnú kapacitu na ukladanie solí a objemové zmeny solí nemajú za následok deštrukciu omietky. Životnosť sanačných omietok na zavlhnutom murive je tak niekoľkonásobne dlhšia ako životnosť bežných omietok. Povrch omietky ostáva suchý a v technicky bezchybnom stave.
Postup komplexnej sanácie
Aby sme zabezpečili komplexnú sanáciu, musíme pripraviť podklad a dodržať technológiu prípravy.
- Ak je to možné, murivo zbavíme trvalej vlhkosti (podrezaním, injektážou, elektrokinézou, vetracími kanálmi).
- Zvetranú pôvodnú omietku celoplošne odstránime obitím až na pevný podklad, a to až 0,8 m nad hranicu oblasti poškodenia.
- Maltu z ložných škár muriva vyškrabeme do hĺbky asi 2 cm a sutinu ihneď odstránime.
- Povrch steny prerastený machmi a riasami chemicky očistíme.
- Poškodené časti muriva nahradíme novými, väčšie škáry môžeme vyplniť sanačnou omietkou.
- Na celý povrch muriva aplikujeme ručne alebo strojom prednástrek a naň po zaschnutí podľa návodu na obale jadrovú sanačnú omietku. Odporúčaná hrúbka jadrovej omietky je aspoň 30 mm. Vo všeobecnosti možno povedať, že čím hrubšia je vrstva jadrovej omietky, tým lepšia je životnosť systému.
- Jemnú (štukovú) sanačnú omietku aplikujeme na jadrovú sanačnú omietku. Po krátkom zatuhnutí povrch omietky zahladíme vhodným hladidlom. Čerstvo omietnuté plochy je potrebné chrániť pred rýchlym vysychaním.
Hydrofobizované omietkyHydrofobizácia omietky znamená zvyšovanie jej obranyschopnosti proti prenikaniu dažďovej vody alebo proti vzlínaniu vlhkosti do konštrukcie. Podstatou hydrofobizácie je zníženie uhla zmáčania povrchu, čo znamená, že voda nemôže na povrchu vytvoriť súvislý film. Veľkou výhodou hydrofobizačnej omietky je, že je paropriepustná, takže nemusí dochádzať ku kondenzácii vodných pár v konštrukcii. Dobre poslúži najmä v soklovej oblasti najviac ohrozenej dažďom a vzlínaním vody.
Hydrofobizovaná omietka sa vyrába v podobe suchej priemyselne vyrobenej zmesi, ktorú po zmiešaní s vodou nanesieme na stenu. Túto omietku nemožno použiť ako jednovrstvovú omietku, vždy musí byť aplikovaná na vrstvu jadrovej omietky. Nie je vhodná ako podklad pod obkladačky.
Fasádne nátery
Najčastejšie ich používame ako finálnu úpravu na niektorý druh zložitejšej fasádnej úpravy. Výrobcom deklarované vlastnosti sú mimoriadne vhodné na použitie na fasáde. Vyrábajú sa na báze akrylátu, silikátu, silikónu a ďalších moderných materiálov. Zaznávať nemusíme ani tradičné druhy náterov ako náter riedkou vápennou maltou, vápnokazeínový náter či cementový náter, ktoré v odôvodnených prípadoch tiež urobia dobrú službu. Rozličné fasádne nátery aplikujeme na rôzne podklady.
Dobrá rada
Vyššia cena sanačnej omietky nás nemusí mýliť, pretože má často niekoľkonásobne dlhšiu životnosť ako iné typy omietok. A ešte jeden, možno neznámy fakt, už 5 % vlhkosti „navyše“, ktorá sa nachádza v niektorom stavebnom materiáli, často znižuje jeho tepelnoizolačnú schopnosť až o 50 %. Po týchto zisteniach sa na sanačnú omietku možno prestaneme pozerať ako na zbytočný luxus.
Text: Ing. arch. Jana Macinská, Ing. Gabriel Szöllösi
Foto: Energetické stavby, RAKO, Wienerberger, archív vydavateľstva
V texte sa pise ze v sanacnej omietke sa nachadza perlit. A tiez sa pise ze perlit nieje vhodni na sokel nieje v tom rozpor viemi to niekto vysvetlit ? Dakujem