Všetko, čo potrebujete vedieť o pestovaní mandlí

Mandľa obyčajná (Amygdalus communis) je kôstkovica, ktorá nemá jedlé a dužinaté oplodie. Existuje viacero druhov, ale nás najviac zaujímajú mandle sladké – dulcis.

Bez tepla nezarodí

Mandľa dorastá do výšky 7 až 8 m, má vznosnú korunu, ale novošľachtence najmä v kombinácii s vhodnými podpníkmi dosahujú aj menšie rozmery. Ide o svetlo- a teplomilnú drevinu a splnenie týchto podmienok má podstatný vplyv nielen na rast stromu, ale predovšetkým na úrodnosť a kvalitu plodov. U nás sa jej najlepšie darí vo vinohradníckych oblastiach s priemernou ročnou teplotou 9 až 10 °C. Aj keď je dostatočne suchovzdorná, predsa by úhrn celoročných zrážok nemal byť nižší ako 400 mm. Ide teda o teplé až strednoteplé lokality s nadmorskou výškou zhruba do 350 až 400 m.

Najlepšie jej je na juhu

Mandli najviac vyhovujú mierne južné a juhovýchodné, od severu chránené svahy, prípadne južná a juhovýchodná stena domu. V žiadnom prípade ich nesmieme sadiť do mrazových dolín či do zamokrených ťažkých pôd. Obyčajne dobre znášajú aj vyšší obsah vápnika v pôde. Podľa kvality starostlivosti je životnosť mandlí 25 až 40 rokov.

Plodnosť závisí od jarných mrazov

Na naše zimné podmienky je mandľa dobre adaptovaná, ale keďže z ovocnín kvitne na jar najskôr, býva neraz jej plodnosť závislá od jarných mrázikov. Kvety jej namŕzajú pri teplote pod −3 °C, ale určitou výhodou je, že kvitne pomerne dlho, a tak niektoré kvety týmto mrazom ujdú.
Krásne, veľké, voňavé ružovobiele kvety sú obojpohlavné, prevažne cudzo- a hmyzoopelivé. Aj keď niektoré odrody sú vraj čiastočne samoopelivé, predsa len je lepšie vysadiť vedľa seba dve odlišné odrody s prelínajúcim sa obdobím kvetu. Kvetné puky sa vyvíjajú na dvojročnom dreve po dvoch-troch. Nedostatočne opelené kvety predčasne opadajú. Niektorí pestovatelia majú takú skúsenosť, že ak mandle pestujeme vedľa broskýň a nimi sa aj opelia, jadrá majú potom horkastú chuť.

V škrupinách vydržia i niekoľko rokov, ale vylúpané jadrá uzavreté v pohári v chlade a tme asi len rok.

Zber sa začína už v septembri

Najskoršie mandle dozrievajú koncom septembra a začiatkom októbra, neskoré až koncom októbra. Dôležité je neponáhľať sa so zberom a mandle zberať až vtedy, keď praskne rubina (zelené oplodie), lebo tá sa inak veľmi zle odstraňuje. Pri niektorých odrodách rubina po prasknutí zosychá a mandle z nej vypadávajú na zem, pri iných, tzv. praskavých mandliach (fragilis) zostávajú mandle aj po prasknutí rubiny na strome a treba ich poodtŕhať. Pri zlom počasí, keď rubina ťažko praská alebo hrozí ľudská či zvieracia krádež mandlí, ich zberáme vopred ručne. Dôležité je vylúštené mandle po zbere dobre usušiť, najlepšie na slnku a uskladniť v suchu a chlade.

Vhodné tvary a podpníky

Najvhodnejším záhradkárskym tvarom je voľný zákrpok alebo štvrťkmeň so štepením či očkovaním na vhodný podpník. Dobré podpníky odolávajúce suchu a vyššiemu obsahu vápnika v pôde sú mandľový podpník MN – VA – 1, ale i broskyňo-mandľový podpník BM – VA – 2. Pre pôdy s nižším obsahom vápnika a pre pôdy dobre zásobené vlahou sú vhodné podpníky BSB a Lesiberian, ktorý je odolný proti mrazu. Podpník BD – SU – 1 zasa výborne znáša sucho, mráz i vyšší obsah vápnika v pôde. Môžeme však použiť aj podpníky MN – VA – 2 (Kando), MN – VS – 1 a MY – BO – 1.

Lepšie je vysádzať na jeseň

Najvhodnejší termín výsadby by bol skoro na jar, ale keďže mandle veľmi skoro pučia, často sa uprednostňuje skorší, jesenný termín. Mladý zelený kmienok treba na zimu zabaliť do papiera, aby stromček nevyschol, keď bude pôda na jar dlho zamrznutá. Rez po výsadbe však zásadne robíme až na jar. Korunu zapestujeme na voľnejší, presvetlenejší tvar a vždy sa snažíme o periodické presvetľovanie koruny ako zábezpeku dobrej rodivosti i zdravia stromu. Po 10. až 15. roku je vhodné mandle zmladiť.

Vlhko mandli neprospieva

Vo vlhkých podmienkach niekedy mandle už skoro zjari napáda moníliová spála – huba Monilia laxa, ktorá vniká cez kvet a kvetné orgány do plodonosných konárikov. Strom normálne odkvitne, ale potom vypučané puky zvädnú, zhnednú a konáriky usychajú. Táto huba neskôr napáda aj plody. Prezimuje v odumretých výhonoch a mumifikovaných plodoch, preto napadnuté časti mandlí ihneď odstránime a spálime. Ak je v čase kvetu mokré a studené počasie a choroba sa vyskytuje každoročne, tak mandle postrekujeme preventívne na začiatku kvetu aj na začiatku dokvitania. Na postrek používame fungicíd nepoškodzujúci včely. Striekame zásadne skoro ráno alebo až večer, keď už včely nelietajú.

Odskúšané odrody mandlí

SLADKOPLODÁ KRAJOVÁ
Ide o neskorú mandľu, dozrieva v 2. októbrovej dekáde. Má tenkú až stredne hrubú škrupinu, pomerne mäkkú, jadro je veľké, sladké, plodnosť je stredne veľká, menej pravidelná. Rast je bujný a previsnutý, preto sa horšie tvaruje. Kvitne neskoro, odolnosť proti jarným mrázikom v kvete i po ňom je nízka. Pri zrení ju pre mäkkú škrupinu často poškodzujú vtáky. Je cudzoopelivá, opeľujú ju ’Nikol‘ a ’Vama‘.

NIKOL
Je semenáčom ’Sladkoplodej krajovej‘, je to praskavá mandľa, stredne skorá – dozrieva v 1. dekáde októbra. Má tenkú až stredne silnú škrupinu, jadro je veľké, chuť veľmi dobrá, úrodnosť stredne veľká, menej pravidelná. Kvitne neskoršie, ale aj tak nie je príliš odolná proti jarným mrázikom. Má rozložitý tvar koruny, horšie sa tvaruje, treba ju rezať aj v lete. Vyžaduje teplé stanovisko, je cudzoopelivá, opeľuje sa ’Sladkoplodou krajovou‘ a ’Vamou‘.

VAMA
Ide o neskorú sladkú mandľu dozrievajúcu začiatkom 2. októbrovej dekády. Má stredne silnú škrupinu, jadro je veľké, veľmi lahodné, aromatické až sladké, plodnosť je veľká, pomerne pravidelná. Výťažnosť jadra je veľmi dobrá, až 65 %. So zberom čakáme, kým sa rubina celkom neoddelí od kôstky. Rastie bujne, koruny sú otvorené. Dobre sa tvaruje. Kvitne neskoršie a dobre odoláva jarným mrázikom v kvete i po odkvete. Je cudzoopelivá, opeľujú ju ’Sladkoplodá‘ a ’Nikol‘.

ZORA
Veľmi skorá sladká mandľa bujného vzrastu, má otvorenú korunu. Zreje koncom septembra a začiatkom októbra, má hrubšiu škrupinu, veľké jadro, pomerne aromatické a sladkasté, výťažnosť jadra je len 33 %. Plodnosť je stredne veľká až veľká, pomerne pravidelná. Podiel dvojitých jadier je stredný. Dobre odoláva jarným mrázikom v období kvetu i po ňom. Je čiastočne samoopelivá. Vďaka pevnejšej škrupine ju vtáky nepoškodzujú.

Čo nám mandle ponúkajú

Mandle sú predovšetkým olejnaté semená, ktoré obsahujú viac ako polovicu žiaducich „dobrých“ tukov – až 34,9 % mononenasýtených, teda kyseliny olejovej, ktorá dominuje aj v olivovom oleji, ďalej 11,4 % polynenasýtenej kyseliny linolovej a len 4,5 % nasýtených tukov. Okrem nich obsahujú až 20,4 % bielkovín, čo je viac ako v niektorom mäse, a len 18,6 % sacharidov a 11,8 % vlákniny. Z toho vidieť, že základné výživové zložky sú zastúpené vo veľmi dobrom pomere. Z minerálov sú bohaté na vápnik, draslík, fosfor, horčík i síru. Zo stopových prvkov majú dobrý obsah železa, zinku, ale i medi a mangánu, ba i bóru. Medzi vitamínmi dominuje vitamín E, ale obsahujú aj dobrú dávku vitamínov skupiny B ako B2, B3, B6 a kyselinu listovú, ale aj vitamín K, ktorý pomáha zabudovať vápnik do našich kostí.

Text: Ing. Jaroslav Pížl
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Urob si sám 5/2016