Dajú sa u nás pestovať ázijské hrušky? Sú naozaj také zdravé?

Vídame ich na pultoch v supermarketoch, mnohí si ich zo zvedavosti aj kúpili. Stále sú však pre nás tak trochu hádankou. Je to kríženec hrušky s jablkom? Naozaj sú kvalitné, chutné a zdravé? Dajú sa u nás pestovať? Odpovede budú pre vás možno príjemne prekvapivé.

Ľudia sa jeden od druhého viac či menej líšia, a to nielen fyziognómiou, ale i enzýmami. Európania sú viac odchovaní na víne či pive, Aziati zasa na čaji. A tak nás príroda viac obdarila ochranými enzýmami rozkladajúcimi alkohol a detoxikujúcimi jeho metabolity. Aziatom však príroda odoprela alkoholické radosti tým, že ich regeneračnými enzýmami neobdarila. A tak keď si pri oslave chcú vypiť „v západniarskom štýle“, musia si nájsť inú obranu proti následkom alkoholu. Okrem množstva čaju a ľahkých vitaminóznych jedál je liečenie opice v závere vždy korunované ázijskými hruškami. Tie sú chutné a bohaté na pektíny, vitamíny a bioaktívne detoxikačné látky. Aj pre nás môžu byť možnosťou, ako rozšíriť arzenál našich zbraní v boji s opicou. U nás si môžeme tieto hrušky kúpiť v obchode alebo dopestovať v záhrade.

Známe neznáme hrušky

Ázijské hrušky nazývané aj piesočné hrušky (Pyros pyrifolia) sú z botanického hľadiska čisto hruškami a nie sú krížené s jablkom, ako by naznačoval ich guľovitý tvar. Je to dané ich vývojovou líniou v originálnych prírodných podmienkach, z čoho vyplývajú aj ich trochu svojské nároky. Tie však nie sú také, že by sme ich u nás nemohli splniť. Oproti našim citlivejším a tepelne náročnej­ším európskym hruškám sú mnohé odrody ázijských hrušiek na vhodnom podpníku odolnejšie napríklad v dreve proti zimným mrazom, ale aj proti niektorým chorobám, akou je napríklad nebezpečná chrastavitosť. Všetky sú však náročné na dobrú a stabilnú pôdnu vlhkosť (nie zamokrenosť!).

Výber stanoviska

Ázijské hrušky sa dokážu dobre prispôsobiť našim klimatickým podmienkam, preto ich môžeme pestovať všade tam, kde sa darí aj našim európskym hruškám, teda v stredných a teplejších polohách. Stanovište by malo byť chránené pred chladnými vetrami a malo by mať dostatok slnečného svitu. Najlepšie sú mierne juhozápadné, južné a juhovýchodné svahy. Keďže kvitnú skoršie, nie sú pre ne vhodné mrazové doliny a lokality s častým výskytom neskorých jarných mrazíkov.

Pôda

Mala by byť hlboká, stredne ťažká, hlinitá, najlepšie s priepustným podložím. Tieto hrušky sú vďačné za pôdy dobre zásobené živinami i humusom, ktorý treba pravidelne dopĺňať organickými hnojivami. Optimálne pH pôdy je 6 až 7. Dostatok vlahy v pôde je predpokladom dopestovania veľkých a kvalitných plodov a bohatej každoročnej úrody. V prípade dlhšieho sucha pôdu zavlažujeme.

Spôsob pestovania

Ázijské hrušky sa pestujú v podobných tvaroch ako európske hrušky, tiež ich môžeme použiť aj na prísnejšie tvary a steny, ba i na vretená. Podľa klimatických a pôdnych podmienok a použitého podpníka ich vysádzame v spone 3 až 5 × 2 až 4,5 m. Pri tvarovaní a reze sa snažíme udržať koruny redšie, aby sa slnečné svetlo dostalo aj do ich stredu.

Kvetné puky sa zakladajú často už na jednoročných výhonoch, a to ako bočné alebo koncové puky (odrody ’Shinsui‘, ’Kudui‘, ’Hosui‘). Rodiť začínajú v 3. až 4. roku po vysadení.

Ázijské hrušky zakladajú plody prevažne v zhlukoch a vo veľkom množstve, preto je pre kvalitu plodov dôležitá prebierka. Robí sa v klasických termínoch ako pri našich jadrovinách, a to tak, že zo súkvetia ponecháme len jeden plod a ešte ich aj preriedime na vzdialenosť 12 až 15 cm. V prípade potreby prebierku o týždeň zopakujeme.

Úpravu živín v pôde pred výsadbou i počas pestovania robíme podobne ako pri našich hruškách, pričom v jarnej hnojivej dávke by mal byť okrem draslíka najmä dostatok dusíka, ale aj fosforu a stopových prvkov. V predzimnej dávke by mal dominovať draslík a fosfor, ale i organické hnojivo.

Napriek tomu, že odrody ázijských hrušiek sú na choroby menej citlivé ako naše, je lepšie zaistiť si výsadbový materiál alebo vrúble u seriózneho dodávateľa. Tak sa vyhneme karanténnym virózam a bakteriózam. Dôležitá je tiež pestovateľská hygiena, teda sústavné odstraňovanie chorých častí rastlín, a tiež potláčanie šírenia méry hruškovej biopostrekmi. Na potlačenie náletu obaľovačov spôsobujúcich červivosť plodov slúžia lapače. Veľmi dôležité je, aby sme nepestovali v záhrade okrasné borievky, najmä Juniperus chinensis a J. sabina. Tak sa vyhneme napadnutiu hrušiek hrdzou Gymnosporangium sabinae. Ak by sa v dužine vyskytla kamienkovitosť, môže to znamenať nedostatku bóru, preto počas vegetácie preventívne aplikujeme postrek 0,2-percentým roztokom bóraxu na listy.

Zberová zrelosť

Dužina ázijských hrušiek je veľmi šťavnatá, jemná, osviežujúca, často aromatická. Len niektoré odrody sú kyslasté. Veľmi dobre zaháňajú smäd.

Väčšina odrôd ázijských hrušiek je neklimaktérického typu, teda v pozberovom dozrievaní neprodukujú etylén, čo v praxi znamená, že plody už po zbere nedozrievajú, a teda vydržia v takom stave zrelosti, v akom boli odtrhnuté. Hrušky letných odrôd, na rozdiel od našich hrušiek a jabĺk, môžu pri zbere v správnom termíne vydržať až do začiatku zimy.

Zo stromov ich oberáme v dozretom stave. Pri teplote 0 až 1 °C a vzdušnej vlhkosti 90 až 95 % vydržia aj niekoľko mesiacov.

Tvar týchto hrušiek je buď guľatý (japonské odrody), alebo hruškovitý (čínske odrody). Farba plodov býva najčastejšie žltá, ale môže byť aj zelená či žltohnedá. Povrch šupky je hladký (japonské odrody s koncovkou seiki) alebo drsný (odrody s koncovkou sui).

Opeľovacie pomery

Bez opelenia nie je dobrá úroda. To platí aj pre ázijské hrušky, ktoré sú síce čiastočne samoopelivé, no nemali by sme sa na to úplne spoliehať. Lepšie je vysadiť zmes niekoľkých odrôd, ktoré kvitnú v rovnakom období a ktoré sú schopné vzájomne sa opeliť, samozrejme, s pomocou opeľujúceho hmyzu. Výhodu určitej samoopelivosti využijeme najmä v čase kvitnutia hrušiek v chladnom alebo daždivom počasí, keď lieta málo hmyzu. Ázijské hrušky začínajú kvitnúť po broskyniach a pred jabloňami a väčšina dostupných odrôd sa časom kvitnutia prekrýva a kvitnú neraz až 3 týždne, takže s opelením za prítomnosti dobrého opeľovača by nemal byť problém.

V sortimente sú známe hrušky s peľovou nekompatibilitou (odrody skupiny ’Shinseiki – Seigoku‘), ale ako opeľovače nie sú vhodné ani odrody s neklíčivým peľom. Univerzálnym opeľovačom je odroda ’Hosui‘. Ázijské hrušky dokážu opeliť i mnohé naše európske odrody.

Výber podpníka

Pri pestovaní stromčekov ázijských hrušiek alebo pri ich kúpe je vhodné vybrať si taký podpník, s ktorým sú kompatibilné, teda sa s ním dobre zrastajú. Podpník Pyros betulaefolia má silnejší vzrast, je vhodný aj do vlhkých pôd, je dostatočne mrazuvzdorný a podporuje tvorbu väčších plodov. Naopak, semenáč P. communis oslabuje rast naštepených odrôd až o 50 % oproti vlastnému semenáču a má rovnakú mrazuvzdornosť ako vlastný semenáč P. pyrifolia.

Odrody ázijských hrušiek

V Európe sa začalo pestovať viacero odrôd ázijských hrušiek a skúsenosti s niektorými z nich sú už uvedené aj v ovocinárskych pomológiách. Nasledujúci prehľad vám umožní orientovať sa medzi nimi aspoň zhruba.

Vysvetlivky
pôvod: J – Japonsko, Č – Čína, CZ – Česká republika, N – neznámy, X – kríženec ázijských hrušiek s európskymi
gramy: priemerná hmotnosť plodov
čas zrenia v teplejších oblastiach:
z – začiatok mesiaca, ½ – polovica mesiaca, k – koniec mesiaca

Skoré odrody
• ’July‘ – Č, 170 g, k VII.
• ’Shinseiki‘ – J, 150 g, ½ VIII., opeľovači sú ’Nijisseiki‘, ’Hosui‘, ’Williamsova‘
• ’Rafzas‘ – X, 150 g, ½ VIII., vysoká odolnosť proti chrastavitosti a nízkej teplote

Letné a skoro jesenné odrody
• ’Nijisseiki‘ – J, 150 g, k VIII., vysoká odolnosť proti chrastavitosti a nízkym teplotám
• ’Xue Hua‘ – Č, 240 g, k VIII.
• ’Shinsui‘ – J, 170 g, k VIII.
• ’Hosui‘ – J, 300 g, ½ IX.
• ’Kosui‘ – J, 150 g, ½ IX.

Jesenné odrody
• ’Chojuro‘ – J, 250 g, k IX.
• ’Kieffer‘ – X, 180 g, k IX.
• ’Ping Guo Li‘ – Č, 190 g, k IX.
• ’Pung Su‘ – J, 130 g, k IX.

Zimná odroda
• ’Jin Hua‘ – Č, 300 g, z XI.

Text: Ing. Jaroslav Pížl
Foto: shutterstock.com
Zdroj: časopis Urob si sám 1/2016, JAGA GROUP, s.r.o.