odstranovanie pricin striedavej rodivosti jabloni
Galéria (13)

Odstraňovanie príčin striedavej rodivosti jabloní

Jablone sú na Slovensku najrozšírenejším ovocným druhom, nielen z hľadiska počtu pestovaných stromov, ale i celkovej produkcie ovocia. V ovocinárstve je dôležité nielen dopestované množstvo plodov, ale i pravidelná rodivosť stromov.

Galéria

Vlastnosti ovocných stromov
Periodicita – striedavá rodivosť, keď ovocné stromy prinášajú úrodu iba každý druhý rokom, sa najviac vyskytuje práve pri jabloniach. Medzi rastom a rodivosťou existujú zložité vzájomné vzťahy a ich narušenie spôsobuje buď slabý rast výhonov a nadmernú tvorbu kvetov a plodov, alebo silný rast a slabú rodivosť či striedavú rodivosť.
Ak pestovateľ chce, aby ovocné stromy každoročne prinášali úrodu, musí im zabezpečiť nielen optimálne podmienky na rast, ale aj uplatňovať agrotechnické opatrenia, pomocou ktorých sa dá usmerňovať ich rast a rodivosť.

Prirodzené vlastnosti ovocných stromov sú vlastnosti jednotlivých druhov, odrôd a podpníkov v konkrétnych podmienkach pestovania. Jednotlivé ovocné druhy nastupujú do obdobia rodivosti veľmi rozdielne. Napríklad jahody rodia už v prvom roku po vysadení. Naopak, orechy dopestované zo semena, začínajú rodiť v 8. až 12. roku a niekedy až v 15. Roku, a ich životnosť a rodivosť je veľmi dlhá.

Pri odrodách jabloní existujú veľké rozdiely v začiatku rodivosti, vo veľkosti úrod i v životnosti stromov. Všeobecne možno konštatovať, že prudko rastúce odrody začínajú rodiť neskôr, majú však dlhšiu životnosť. Naopak, slabo rastúce odrody začínajú rodiť skôr, vytvárajú spravidla väčšie množstvo generatívnych orgánov, ich životnosť však býva kratšia.

Príčin striedavej, ale i malej rodivosti je veľa a spravidla sa nevyskytujú samostatne, ale pôsobia komplexne. Týka sa to hlavne biologických a fyziologických príčin, pri ktorých sú narušené vzťahy medzi rastom a rodivosťou. V prípade, že stromy tvoria malé prírastky, nadmerná násada kvetov a tvorba plodov ich značne vyčerpáva, pričom sa tvorí málo asimilátov z nedostatočnej listovej plochy. Tento nepomer medzi rastom a rodivosťou vedie k striedavej rodivosti a k zníženiu kvality plodov.

Odstránenie tejto príčiny:
redukcia kvetov rezom, najlepšie zmladením plodonosného obrastu.

Ovplyvnenie rodivosti
Rez je veľmi významným opatrením, ktorým sa dá ovplyvniť rodivosť. Príliš silný – hlboký rez – podporuje vegetatívny rast a obmedzuje tvorbu kvetných pukov. Naproti tomu slabý rez podporuje tvorbu generatívnych orgánov. Rezať však nemožno šablónovite, ale diferencovane, najmä so zreteľom na pestovanú odrodu, podpník a spôsob pestovania. Keby sme, napríklad, pri reze odrody Rubín skrátili všetky jednoročné výhony, odstránili by sme prevažnú časť kvetných pukov, ktoré sa pri tejto odrode vytvárajú hlavne na koncoch výhonov.

Veľmi častou príčinou malej i striedavej rodivosti je odroda – rozdiely medzi jednotlivými odrodami sú veľké.
Podľa náchylnosti k striedavej rodivosti môžeme odrody jabloní zadeliť do niekoľkých skupín :

  • Odroda OntárioOdrody, pri ktorých sa striedavá rodivosť vyskytuje i vtedy, keď majú počas pestovania dobré podmienky na pravideľnú rodivosť. Sú to napr. odrody Ontario, Boskoopské, Priesvitné letné, pri ktorých je striedavá rodivosť do značnej miery podmienená geneticky.
  • Odrody, ktoré pri zabezpečení správnych agrotechnických opatrení rodia pravidelne, prípadne pri veľkej úrode majú v nasledujúcom roku úrodu zníženú len čiastočne. Do tejto skupiny odrôd patria napr. ,Oldenburgovo, Golden Delicious, Šampion.
  • Odrody, ktoré rodia bohato a pravidelne i pri priemernej úrovni agrotechniky, sú James, Grieve, Dukát, Doris, Lord Lambourne.

Ďalším faktorom, ktorý v značnej miere ovplyvňuje rodivosť jabloní, je podpník v kombinácií s naštepenou odrodou. Všeobecne možno konštatovať, že slabšie rastúce podpníky majú priaznivý vplyv na pravidelnú rodivosť. Naopak pri silnejšie rastúcich podpníkoch, najmä plánkach a semenáčoch, sa striedavá rodivosť vyskytuje častejšie V tomto prípade je častou príčinou i veľkosť koruny, ktorá sťažuje uplatňovanie správnej agrotechniky.

Zásady správnej agrotechniky
Častou príčinou malej i striedavej rodivosti jabloní býva nedodržanie zásad správnej agrotechniky. Môže za ňu nielen nedostatočná, ale i nadmerná výživa. Výrazne sa to prejaví najmä pri prehnojení pôdy dusíkatými hnojivami. Vyrovnaný vzťah medzi rastom a rodivosťou môže narušiť i nevhodne vykonávaná závlaha a nesprávne uplatňovaný rez.

Rodivý konárik. Náhrada rodivého konára. Rez: Ak bočný konár presiahne polovicu hrúbky stredníka je nutné ho odstrániť a nahradiť, vhodným, tenším.

Nepriaznivé prírodné podmienky môžeme pri pestovaní jabloní ovplyvniť len veľmi málo. Nedostatok vlahy je možné nahradiť zavlažovaním. Veľké problémy však spôsobujú dlhotrvajúce výdatné dažde najmä v období kvitnutia, ktoré znemožňujú opelenie kvetov, následkom čoho sa podstatne znižuje úroda. Pri výsadbe jabloní treba preto pamätať na vhodných opeľovačov a v existujúcich výsadbách je možné naštepiť opeľovačov priamo do korún stromov.

Tvarovanie: Rez a tvarovanie stromčeka v 3. roku po výsadbe (pred rezom). Snažíme sa robiť minimálne zásahy rezom. Odstraňujeme to najnutnejšie, rez nahrádzame ohýbaním a vyväzovaním.

Veľký vplyv na výšku úrod majú neskoré jarné mrazy, ktoré poškodzujú prebúdzajúce sa kvetné puky, prípadne už rozkvitnuté kvety. Túto príčinu možno eliminovať výberom vhodných odrôd, najmä takých, ktoré buď neskoršie kvitnú, alebo majú predĺžené obdobie kvitnutia.

Príčiny malej a striedavej rodivosti
Môžu ju vyvolať rôzne príčiny, napríklad kalamitný výskyt chorôb a škodcov. Nadmerné poškodenie listovej plochy spôsobuje straty na úrode nielen v roku poškodenia, ale nepriaznivo vplýva i na diferenciáciu kvetných pukov, teda ovplyvňuje i úrodu v budúcom roku. Z tohto hľadiska je dôležitý výber odolných odrôd a dodržiavanie zásad ochrany proti škodlivým činiteľom.

Malú a striedavú rodivosť môže vyvolať napríklad výskyt chorôb a škodcovPrehustená výsadba spôsobuje nielen menšie úrody, ale i zníženú kvalitu plodov. Riešením môže byť napr. preriedenie korún vykonaním dôsledného presvetľovacieho rezu, prípadne odstránením niektorých stromov alebo preštepenie silno rastúcich stromov slaborastúcimi odrodami.

Nesprávne vykonaná výsadba môže spôsobiť silný rast a zníženú rodivosť. Napríklad pri hlboko zasadených stromoch, najmä na vegetatívnych podpníkoch, vytvoria stromy korene i z naštepenej odrody, ktoré postupne preberú funkciu pôvodných podpníkov. Pokiaľ sú stromy mladé, odporúča sa zeminu odkopať až pod miesto štepenia, pričom sa odstránia i korene z naštepenej časti. Pri slaborastúcich odrodách napr. Goldspur alebo James Grieve zeminu odkopávať nemusíme, môžeme ponechať i vlastné korene, pričom rast a rodivosť usmerňujeme pomocou agrotechnických opatrení, ako je výživa, závlaha, rez, ochrana proti škodlivým činiteľom a pod. Problémy s rodivosťou môžu spôsobiť aj kmene stromov poškodené hlodavcami.

Odstraňovanie malej a striedavej rodivosti

Pokiaľ nie sú zničené i korene, môžeme poškodené miesto na kmeni premôstkovať vrúbľami vhodných podpníkov alebo odrôd. Pri mladších stromoch sa osvedčilo aj zasadenie podpníkov okolo kmeňa a ich privrúbľovanie do jeho zdravej časti.

Okrem uvedených príčin malej a striedavej rodivosti existujú i ďaľšie a v minulosti sa na ich odstránenie využívali napr. posilňovacie a zoslabovacie zárezy, krúžkovanie, zaškrcovanie a pod. V súčasnosti sa tieto zásahy využívajú len ojedinele pri záhradkárskom pestovaní. Dnes sa uprednostňujú prirodzenejšie spôsoby, najmä ohýbanie a vyväzovanie konárov, výhonov a letorastov počas vegetácie. Vychádza sa pritom z poznatku, že zmenou polohy výhonov možno usmerňovať rast i rodivosť stromu. Výhony rastúce vo zvislej polohe majú tendenciu rast zosilňovať, naopak, výhony, ktoré rastú vodorovne zoslabujú rast a vytvárajú viac generatívnych orgánov. Ohýbanie a vyväzovanie je najvhodnejšie vykonávať na začiatku vegetácie, keď už prúdi miazga. Vtedy sú výhony pružnejšie a menej sa lámu. Účinok ohýbania a vyväzovania výhonov a konárov na začiatku vegetácie a letorastov do polovice júla podporí priebeh diferenciácie a tvorbu kvetných pukov, ale zvýšenie úrody sa prejaví až v budúcom roku.  

Prebierka plodov
Veľmi účinným opatrením pre dosahovanie každoročných úrod je prebierka plodov. Väčšina odrôd jabloní vytvára oveľa väčšie množstvo kvetov, ako je potrebné na dosiahnutie dobrej úrody. Po odkvitnutí môžeme pozorovať opadanie malých plodov. Najprv opadávajú neopelené kvety a malé plody, v ktorých sa vplyvom neopelenia prestal vyvíjať semenník. Toto opadanie nastáva asi dva týždne po odkvitnutí. Neskoršie začínajú opadávať už viac vyvinuté plody, a to hlavne v dôsledku nedostatočného oplodnenia. Opadávajú však i plody dobre oplodnené a dostatočne vyvinuté. Toto opadávanie plodov nazývame fyziologické alebo júnové opadávanie. Miera júnového opadávania je do značnej miery vlastnosťou konkrétnej odrody.

Problémy s rodivosťou môžu spôsobiť aj kmene stromov poškodené hlodavcami. Preto kmene chránime rôznymi spôsobmi.Existujú odrody, pri ktorých sa zo zhluku kvetov vytvára spravidla len jeden plod, napr. pri odrode Jonathan. Väčšina odrôd vytvára z kvetenstva viac plodov a hlavne pri týchto kultivaroch je potrebné sledovať intenzitu júnového opadávania. Pokiaľ pri týchto odrodách neopadne primerané množstvo plodov, odporúča sa zredukovať ich ručnou prebierkou. Takúto prebierku vyžaduje napr. odroda Golden Delicious, ale aj iné dobre rodiace odrody. Často sa diskutuje o tom, koľko plodov máme pri prebierke na strome ponechať. To záleží na veku, zdravotnom stave a hlavne na celkovej kondícií ovocných stromov. Odporúča sa plody preberať tak, aby zostali od seba vzdialené 15 – 20 cm, prípadne, aby na jeden ponechaný plod pripadalo 30 až 40 vyvinutých listov. Prebierku plodov robíme po ukončení prirodzeného júnového opadu. Význam ručnej prebierky plodov je hlavne v tom, že ponechané plody sa lepšie vyvíjajú, sú väčšie, lepšie vyfarbené a kvalitnejšie. K celkovému zníženiu úrody pritom nedochádza a priaznivo sa ovplyvňuje každoročná rodivosť.

Vzťah rastu a rodivosti
Tento vzťah ovplyvňujú zložité fyziologické procesy, pri ktorých pôsobia látky, tzv. regulátory rastu a rodivosti. Niektoré z nich sa vyrábajú i synteticky. Podľa spôsobu pôsobenia sú to buď fytohormóny (stimulátory), ktoré stimulujú rast rastlín a ovplyvňujú i kvitnutie, alebo sú to morforegulátory (inhibítory), ktoré rast spomaľujú a podporujú tvorbu generatívnych orgánov. Tieto syntetické chemické látky sa používajú prevažne vo forme postreku na ovplyvnenie rastu a rodivosti, regulácie násady plodov, na urýchlenie dozrievania, vyfarbenie plodov, uľahčenie zberu, zvýšenie odolnosti proti mrazu a pod. Tieto chemické látky sa uplatňujú hlavne pri veľkovýrobnom plantážnom pestovaní jabloní. V záhradkárskej praxi sa odporúčajú skôr prirodzenejšie spôsoby usmerňovania rastu a rodivosti.

Problematika striedavej rodivosti je veľmi zložitá, jej príčinou sú mnohé faktory, ktoré pôsobia komplexne, a preto i k odstraňovaniu ich príčin musíme pristupovať komplexne. Pozornosť treba venovať dôkladnej predvýsadbovej príprave pôdy, výberu vhodných odrôd v kombinácií s podpníkom so zreteľom na dané prírodné podmienky, spôsob pestovania, určenie optimálneho sponu a vykonávanie agrotechnických opatrení vrátane výživy, závlahy, rezu, ošetrovania pôdy a ochrany proti škodlivým činiteľom.                                                          
  

Krátky rez: A - prvé skrátenie alebo nalomenie; B - rez na pätku; C- vytvorené generatívne púčiky na pätke; D - skrátenie vytvoreného výhonku Dlhý rez: A - prvé zaštipnutie za 4. listom; B - druhé zaštipnutie; C - druhé zaštipnutie rozkonáreného letorastu; D - opravný zimný rez na jar; E - ďalší zimný rez; F - vrchné nalomenie; G - spodné nalomenie Pekrunov rez: A - výhonok ukončený generatívnym púčikom nikdy neskracujeme; B - zaštipovanie letorastu za 5. listom; C - Ďalšie zaštipovanie za 3. listom; D - jesenné rez nad spodným listom alebo spodným výhonkom (E), ktorý sa ešte súčasne skráti za 3. listom

      
V praxi sa často stretávame s prípadmi, keď i pri dodržaní všetkých zásad a vykonaní správnych agrotechnických zásahov môžeme v rodivosti jabloní pozorovať určité anomálie. Môžu ich spôsobiť prírodné podmienky, prípadne agrotechnické zásahy pri ošetrovaní stromov alebo najčastejšie kombinácia oboch týchto vplyvov. Tak to bolo napríklad v roku 2009, keď boli v období dozrievania plodov priaznivé poveternostné podmienky. Niektoré odrody, napr. Júlia alebo Pinova vytvorili v priebehu leta z diferencovaných pukov kvety i plody. Dokonca pri odrode Júlia tieto plody do príchodu prvých jesenných mrazov dorástli do konzumnej zrelosti. Vyvinuli sa však ako partenokarpické (bez semien) a nedosiahli štandardnú veľkosť. Tieto odrody sa pestovali na podpníku v tvare štíhleho vretena, boli riadne ošetrované a v priebehu vegetácie sa na stromoch dvakrát vykonal letný rez. Aj uvedený prípad potvrdzuje zložitosť fyziologických procesov, ktoré ovplyvňujú rodivosť jabloní.

Text: Ing. Ladislav Smatana
Foto: archív autora a vydavateľstva, Ing. Mária Šidová

Emailová adresa nebude zverejnená, poskytnutá iným osobám a nebudeme na ňu nič posielať. Je však nutná na prevádzku diskusií. Pozrite si naše podmienky spracovania osobných údajov.

Ak sa vám nechce zakaždým zadávať meno a email, využite možnosť prihlásiť sa.