Sadíme teplomilnú zeleninu II.

Sú obľúbenou a často pestovanou zeleninou. Rozdeľujeme ich podľa spôsobu použitia na šalátové a nakladačky. Uhorky-nakladačky pestujeme prevažne z priamej sejby, ale aj z predpestovaných priesad. Uhorky šalátové pestujeme prevažne v chránených priestoroch, kde sa využíva pestovanie z priesad.

Otužené priesady vysádzame v polovici mája. Pokles teploty pod 10 °C zapríčiňuje fyziologické zmeny. Pri pestovaní vyžadujú intenzívnu závlahu. 
 

Spon 1 až 1,2 × 0,30 až 0,40 m. Vyžadujú ťažšie humózne pôdy. Dobre reagujú na hnojenie organickými hnojivami. Zvýšený obsah dusíka v pôde sa prejavuje rovnako ako pri paprike. 

Nastieľanie čiernej fólie alebo netkanej textílie zlepšuje rast a zvyšuje úrodu uhoriek, najmä v nepriaznivých chladných rokoch. Zakrytá pôda sa rýchlejšie prehrieva, lepšie udržiava teplotu a vlahu. Uhorky nespomaľujú rast, rýchlejšie zakryjú hriadku, skôr rodia, plody sú menej znečistené, a tým aj čiastočne chránené pred infekciou. 

 

Výhodou je, že: 

•na malom priestore môžeme dopestovať viac uhoriek,

•rastliny majú lepší zdravotný stav, pretože ich listy rýchlo obschnú,

•ľahšia je aj ich chemická ochrana,

•plody nie sú znečistené zeminou,

•zber plodov je jednoduchý a pohodlný,

•zberové obdobie je dlhšie, a tým je vyššia úroda.

 

Zvislé hranoly ( 40 × 40 mm), dlhé 150 cm upevníme do zeme na vzdialenosť 200 až 250 cm, navrchu ich spojíme latkou. Na hornú latku upevníme sieť alebo špagáty. Úponky uhoriek sa na sieť prichytávajú slabo, preto ich musíme do ôk siete umiestňovať, až kým nedosiahnu vrchol.

Ak vyväzujeme pomocou špagátu, musíme ho na stonky uväzovať veľmi opatrne, uviazanie musí byť dostatočne voľné a vedieme ho k hornej latke. Keď hlavné výhonky prerastú hornú latku, prehodíme ich na druhú stranu a necháme tak.

 
Niekoľko odpovedí na otázky o kvalite uhoriek

Prečo rastú zdeformované plody?

Vznikajú vtedy, ak majú rastliny na začiatku tvorby plodov nedostatok vody.

Partenokarpia je jav, keď sa plody vyvíjajú priamo na samičích kvetoch bez opelenia a netvoria sa semená. Takéto odrody nevyžadujú prítomnosť opeľovačov. Plody sa vyvíjajú aj za zhoršeného počasia, pretože nevyžadujú opelenie hmyzom.

Horkosť uhoriek je spôsobená triterpenovými zlúčeninami, ktoré sa vyskytujú vo všetkých rastlinách z čeľade tekvicovitých. 

Odrody uhoriek podľa horkosti rozdeľujeme do 3 skupín:

•horké uhorky – sú to staršie odrody, obsahujú horké látky počas celého vývoja rastliny,

•normálne uhorky – bežné odrody uhoriek nakladačiek, aj šalátových. U týchto uhoriek v stresujúcich podmienkach – vysoké rozdiely denných a nočných teplôt, premokrenie alebo presušenie porastu – dochádza pravidelne k zhorknutiu plodov. Ľudovo povedané „po Anne uhorky horknú“,

•geneticky nehorké uhorky – sú to moderné hybridné odrody, ktorých plody nie sú nikdy horké.

 

 

Priama sejba do voľnej pôdy, teda bez predchádzajúcej prípravy priesad, patrí medzi dôležité práce, lebo je základom budúcej úrody. Tento spôsob pestovania zeleniny je menej náročný na ručnú prácu, zariadenia a rastliny nie sú vystavené šoku z presádzania. Úspešnosť zakladania porastu priamou sejbou osiva závisí od viacerých faktorov, ale najmä od kvality pôdy, od kvality sejby, od jej termínu v závislosti od priebehu teplotných a vlhkostných podmienok pred a po sejbe, ako aj od kvality osiva. 

Kvalita pripravenej pôdy, jej štruktúrny stav a zásoba živín, vlhkostný a teplotný režim a ďalšie podmienky rozhodujú o vzchádzavosti osiva zeleniny. Hĺbka sejby a zachovanie vzdialenosti semena v rade rozhoduje o výške úrody.

 

Výsadba priesad – hlboko alebo plytko? 

Apríl je mesiac výsadby predpestovaných kvetov a zeleniny. Hĺbka výsadby ovplyvňuje ich ďalší rast. Väčšinu druhov sadíme do takej hĺbky, ako boli predpestované. Plytkú výsadbu si vyžaduje hlávkový šalát a zeler. Hlbšie vysadený šalát často nevytvorí hlávku, pretože srdiečko nie je nad úrovňou pôdy. Hlboko vysadený zeler zle rastie, má malé a deformované buľvy. Naopak hlbšiu výsadbu si vyžaduje pór, ktorý vytvorí dlhšiu bielu konzumnú časť. Hlbšie sadíme tiež rajčiaky, najmä vysoké odrody. 

Text: Ing. Katarína Kettmannová 

Foto a kresby: autorka, archív vydavateľstva, Jozef Pobjecký