Prečo pôdne rozbory?

Môžeme preveriť fyzikálne, chemické i biologické vlastnosti záhradnej pôdy. Najdôležitejšie je poznať jej pH hodnotu. V domácich podmienkach majú pôdy hodnotu pH od 4,0 až po 9,0. V poslednom čase sa pôdy stávajú kyslými. Pre záhradné porasty sú najvhodnejšie neutrálne zeminy.

Galéria

Agrochemické rozbory chránia pôdu v záhradke pred prehnojením a prevápnením. Umožňujú nám aplikovať hnojivá podľa potreby, a tak šetria naše peniaze. Pri aplikácii priemyselných hnojív nikdy nehnojíme šablónovite, ani odhadom. K tomu nás často navádzajú účelovo vyrábané hnojivá pre určité plodiny. Dávky hnojív musíme prispôsobiť nielen nárokom rastlín, ale aj zásobám živín v pôde. Záhradkári však podceňujú význam agrochemických rozborov. Kupovaním a aplikáciou viaczložkových hnojív zbytočne plytváme peniazmi. Platíme aj za živiny, ktorých je v pôde dostatok alebo aj nadbytok. Pôdna reakcia je dôležitá pre vápnenie kyslých pôd. Spravidla vápnime pôdy, ktoré majú pH nižšie ako 5,0.

Odobratie vzorku na rozbor pôdy
Priemernú vzorku pôdy odoberáme z plochy s približne rovnakými pôdnymi podmienkami a rovnakým druhom pestovaných plodín do hĺbky:

• orná pôda (zelenina, poľné plodiny): 0 – 0,3m,
• ovocné stromy: 0 – 0,4m,vinič: 0 – 0,6m.

Jednotlivé pôdne vzorky (z nich vytvoríme priemernú vzorku) odoberieme najlepšie rýľom asi z 10 miest rozmiestnených šachovnicovite po celej skúmanej ploche. Rýľom vyhĺbime sondu (kolmú jamu) do hĺbky podľa plodiny.

Zo vzniknutej kolmej steny potom rýľom „zrežeme“ podľa možnosti kompaktný list pôdy hrubý 2 – 5 cm. Bočné okraje pôdnej vrstvy na rýle väčším nožom odstránime, takže nám ostane hranolček pôdy široký 2 – 5 cm a príslušnej dĺžky. Takýchto asi 10 čiastkových vzoriek potom spolu dokonale premiešame, odstránime kamene a zvyšky rastlín.

Priemernú vzorku pôdy potom necháme v tenkej vrstve voľne vyschnúť. Vysušenú zeminu rozdrvíme, preosejeme cez približne 2 mm sito a odoberieme z nej 0,3 kg. Túto vzorku pôdy zabalíme, označíme presnou adresou a číslom vzorky s vyplnenou objednávkou (žiadosťou) o rozbor a pod. a buď osobne ju doručíme alebo zašleme poštou podľa miesta bydliska na:
Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky, odd. AVR,

• 833 16 Bratislava, Matúškova 2
• 061 09 Zvolen, ul. J. Kráľa 2223
• 041 39 Košice, Letná ul. 3

Na uvedených pracoviskách vykonajú rozbor pôdy a spolu s výsledkami zašlú aj odborný posudok na hnojenie v najbližšom období.

Jednoduchý prieskum pôdy Vyššie množstvo vápnika spôsobuje kyslosť pôdy a jej hodnota pH je vyššia ako 7,5. Približnú hodnotu môžeme zistiť jednoduchou octovou skúškou.

Na čistý tanier dáme trošku zeminy a kvapneme na ňu obyčajný ocot. Ak je v pôde vápnik, začne vzorka zeminy onedlho šumieť. Podobnú skúšku môžeme urobiť aj s lakmusovým papierikom. Zeminu necháme vylúhovať v odstátej vode.

Do vody ponoríme lakmusový papierik a jej sfarbenie porovnáme so vzorkovníkom. Presnejší rozbor i s návodom na vylepšenie kvality však požadujeme od pôdoznaleckých organizácií.
–>
Pôdna reakcia a jej určenie
Pre vývoj a rast rastlín v záhradke je dôležitým činiteľom reakcia pôdneho roztoku. Od nej závisia fyzikálne a biologické vlastnosti pôdy. Reakcia pôdneho roztoku je kyslá alebo alkalická, môže byť aj neutrálna.
Reakciu vyjadrujeme hodnotou pH a to pH: 

• 4,6 až 5,0 – silne kyslá,
• 5,1 až 5,5 – kyslá,
• 7,0 – neutrálna,
• 8,0 až 9,0 – alkalická,
• nad 9,1 – silne alkalická.

Silne kyslá reakcia pôdy sa najčastejšie objavuje v trvale zamokrených pôdach, tieto pôdy majú nekvalitnú štruktúru.

Alkalické pôdy sú neštruktúrne, málo úrodné a v záhrade predstavujú nevhodné prostredie pre väčšinu pestovaných rastlín.

Medzi typicky kyslomilné rastliny patria: azalky, rododendrony, vresy a vresovce, čučoriedky, brusnice, jedlé gaštany vápnomilné rastliny sú: chren, fazuľa, orech.

Väčšine pestovaných rastlín – zelenine, ovocným drevinám a kvetom – vyhovuje neutrálna pôdna reakcia.

Ako zistíme, či máme v záhradke kyslú alebo alkalickú pôdu?
Kyslosť pôdy stanovíme indikačnými reagenčnými papierikmi. Ak sa tieto vo výluhu pôdy vodou zafarbia načerveno, tak je pôda silno kyslá.

Žltá farba značí slabo kyslú a zelená neutrálnu až alkalickú pôdu. Navyše alkalická pôda sa po nakvapkaní octu pokryje bublinkami.

Text: Ing. Katarína Kettmannová
Foto: archív autorky a vydavateľstva Jaga