Brusnice a čučoriedky na vlastnom vresovisku

Pestovanie kyslomilných rastlín v záhrade nám umožní pochutnať si na ovocí, ktoré má výrazné liečebné vlastnosti. Neraz dokáže zaplátať aj „liečebnú dieru“ v našich možnostiach a liečiť niektoré choroby, na ktoré prestali zaberať aj kedysi všemocné antibiotiká. 

Galéria

Plodné vresovisko môže byť monokultúrne (vysadené jedným druhom kyslomilnej plodonosnej rastliny), viacdruhové alebo kombinované (úžitkovo-okrasné).

Pestovanie takýchto rastlín si vyžaduje úpravu substrátu, presnejší výber hnojív a inú kvalitu závlahovej vody.

Kvalita pôdy

V klasickej pestovateľskej oblasti býva pôda zvyčajne menej kyslá, skôr vápenatejšia, naopak, v podhorských oblastiach ihličnatých lesov býva málo vápnitá, viac kyslá. Ak pôda rastlinám nevyhovuje z hľadiska kyslosti, treba ju upraviť – buď čiastočne, alebo celoplošne nahradiť vhodným kyslým substrátom. Ten si môžeme kúpiť hotový alebo si ho namiešať sami.
Kyslosť alebo alkalitu pôdy môžeme orientačne odhadnúť aj podľa rastlín, ktoré na nej spontánne rastú:
• na alkalických pôdach nájdeme geranium lúčne, šalviu lúčnu, violku roľnú, horčicu, konopicu úzkolistú i širokolistú, nevädzu;
• na kyslých pôdach rastie vŕbka úzkolistá, štiav menší, ďatelina plazivá, králik lúčny, vres, kosatec žltý, nezábudka močiarna, jahoda lesná, praslička.

Presnejší je jednoduchý orientačný test kyslosti pôdy. Špeciálne testovacie súpravy sa dajú kúpiť v záhradkárskych potrebách. Tak možno podrobnejšie sledovať obsah živín v pôde aj jej kyslosť.

Substrát pre kyslomilné rastliny

• kyslosť pH 3,5 až 4,8
• obsah vápnika nulový alebo len stopový
• pôda musí byť priepustná, ľahšia, bohatá na organickú, najmä polorozloženú hmotu
• hĺbka substrátu musí byť 50 až 60 cm
• pôda nesmie byť premokrená a zaburinená

Príprava plochy

Ak pôda nie je vhodná na pestovanie kyslomilných rastlín, musíme ju z miesta výsadby vresoviska vyviezť a nahradiť špeciálnym kyslým substrátom a zároveň treba zabezpečiť odizolovanie kyslomilného substrátu, do ktorého rastliny vysádzame, od okolitej záhradnej pôdy. Pri závlahách, vzlínaní vody, ale aj pri obrábaní by mohol okolitý pôdny vápnik preniknúť do kyslého substrátu, čo by negatívne ovplyvnilo kyslomilné rastliny. Zvýšenie obsahu vápnika spôsobuje pri týchto rastlinách tzv. chlorózu, teda žltnutie listov.

Zemné kvetináče

Pri výsadbe niekoľkých rastlín je vhodné vysádzať ich do tzv. zemných kvetináčov – do betónových či plastových skruží zvnútra vyložených izolačnou fóliou a zapustených do pôdy alebo do širšej jamy, ktorú obložíme plastovou fóliou a naplníme kyslým substrátom.

Niečo podobné môžeme urobiť aj vo forme vysokého záhona.

Príprava kyslého substrátu

Najmä pri väčších výsadbách je pre nás cenovo výhodnejšie pripraviť si substrát svojpomocne. Je dobré vopred si preveriť používané zložky substrátu, najmä čo sa týka ich kyslosti a obsahu vápnika, lebo často kvalita deklarovaná predajcom nezodpovedá skutočnosti. Napríklad aj rašelina má širokú škálu obsahu vápnika i kyslosti – môže byť veľmi kyslá (najmä vrchovisková), čo nám vyhovuje, až neutrálna, dokonca alkalická. Vhodná je špeciálna rašelina Novobalt.
Podľa dostupnosti surovín si môžeme skombinovať substrát pre kyslomilné plodonosné rastliny z nasledujúcich zložiek:
1. typ substrátu – ak máme dostatok kyslej vrchoviskovej rašeliny, zmiešame jej 3 diely s 1 dielom nekarbonátového (nevápenatého) hrubozrnného piesku a na zhruba 1 m3 tejto zmesi pridáme jedno vedro kvalitnej humusovej nepovápnenej záhradnej pôdy;
2. typ substrátu – prichádza do úvahy najmä vtedy, ak máme prístup ku kyslej hrabanke z ihličnatého lesa; 4 diely zmiešame s 1 dielom kyslej vrchoviskovej rašeliny a s 1 dielom nekarbonátového hrubozrnného piesku a takisto pridáme 1 vedro záhradnej pôdy.

Výsadba a ošetrovanie

Aby kyslomilné rastliny dobre rástli a plodili, potrebujú vlhký substrát, nie však premokrený. Sústavnú a rovnomernú závlahu zabezpečí kvapkový zavlažovací systém. Keďže rastliny si vyžadujú plne oslnené stanovisko a mnohé z nich korenia plytko (navyše na slnku povrchová vrstva substrátu rýchlo preschne a potom zle prijíma vodu), je dobré okolie mulčovať pomocou čiernej umelohmotnej fólie či tmavej netkanej textílie, ešte vhodnejšie je však použiť prírodnú drevnú kôrovú borovú štiepku alebo ihličnatú hrabanku. Mulčovať môžeme aj živým materiálom – pomocou pôdopokryvných rastlín (vresy, vresovce, daboécie), ktoré potláčajú rast burín.

Závlahová voda musí byť bez vápnika, taká je zvyčajne dažďová voda, ak nie je zamorená priemyselnými exhalátmi. Plodiace vresoviskové rastliny potrebujú dostatočný prísun živín. Môžeme použiť viaczložkové chemické hnojivá špeciálne pripravené pre kyslomilné rastliny alebo organické hnojivá (obohatený bezvápenatý kompost, kompostovaný bezvápenatý maštaľný alebo ovčí hnoj, kompostovaná kyslá rašelina). Špeciálne hnojivo Osmocotte používame ako základné hnojivo. Dávkujeme ho na začiatku vegetácie. V priebehu vegetácie dobre pôsobí aj vitalizačný postrek na list Lignohumat. Použiť môžeme aj špeciálne hnojivo pre kyslomilné plodiace rastliny Asihum.

Plodonosnú efektívnosť kyslomilných rastlín môžeme podstatne zvýšiť, ak pri výsadbe použijeme symbiotický očkovací prí­pravok Rhodovit, do ktorého pred výsadbou namočíme korene alebo celý koreňový bal.  

Na liečenie sa využívajú len listy medvedice lekárskej. 

Medvedica lekárska (Arctostaphylos uva – ursi)

Kríky medvedice lekárskej sú vysoké 15 až 25 cm. Plodom je tmavočervená päťsemenná kôstkovica zrejúca od konca augusta do októbra. Chuť plodov je múčna, slabo kyslá, menej výrazná. Keď však prejdú varom alebo mrazom, zosladnú. Využívajú sa ako brusnice v kompótoch k divine a k mäsu vôbec.

Na liečenie sa využívajú len jej listy, ktoré majú najvyšší obsah účinných látok od apríla do júna, keď sa zberajú a sušia na slnku (alebo umelo do teploty 55 °C). Skladujeme ich v tme a chlade maximálne rok.

Zdravotné účinky

Jednou z najúčinnejších látok nachádzajúcich sa v listoch medvedice lekárskej je fenolový glykozid arbutín, ktorý sa v obličkách hydrolyticky mení na účinný hydrochinón, táto látka pôsobí výrazne antibakteriálne, čo sa využíva pri zápaloch močových ciest. Hydrolýza arbutínu sa však deje iba v alkalickom prostredí, teda keď nie je organizmus prekyslený. Tí, čo jedia prevažne kyselinotvorné potraviny (mäso, mnoho sacharidov, málo zeleniny a ovocia) si môžu trochu pomôcť pri užívaní medvedice súčasným užitím sódy bikarbóny, lebo inak by medvedica nefungovala.

Bohatú škálu liečebných látok v medvedici farmácia úspešne využíva pri príprave čajových zmesí. Vnútorne je však vhodné používať medvedicu len krátkodobo, prípadne opakovane s prestávkami, a to najmä pre arbutín, ktorého dávkovanie treba sledovať. Nevhodné je používať medvedicu pri liečení malých detí, tehotných a dojčiacich žien.

Medvedica pomáha pri akútnych, ale i chronických zápaloch celého močového ústrojenstva, aj v prípade ľadvinového piesku. Často alternuje antibiotiká – je veľmi účinná proti baktérii Escherichia coli, ktorá neraz tieto zápaly spôsobuje.

Ako diuretikum sa využíva pri chudnutí, pri ženských problémoch so zadržiavaním tekutín pred menštruáciou, ale aj pri znižovaní krvného tlaku. Pri odvodňovaní však musíme zabezpečiť stravovaciu náhradu za močom odvedený draslík.

Pestovateľské podmienky

Napriek tomu, že medvedica znesie až 45-stupňový mráz, nejde o typicky chladnomilnú rastlinu. Obľubuje miesta s plným oslnením. Rastie na skalnatých svahoch a v pôdach chudobných na živiny, často piesočnatých a relatívne suchých. V zime má rada snehovú prikrývku. Neznáša zaburinenie. Po dobrom zakorenení sa dožíva až 100 rokov. U nás v prírode je zriedkavá, je chránená.

Dobrá rada
Či je pôda karbonátová (uhličitanová), orientačne zistíte tak, že na suchú pôdu nakvapkáte ocot alebo zriedenú kyselinu soľnú; ak sa na povrchu pôdy vytvoria bublinky alebo počujete šumenie či syčanie, ide o alkalickú karbonátovú pôdu, ktorá nie je vhodná na výsadbu kyslomilných rastlín.

Vysádzanie medvedice

Medvedicu môžeme vysievať alebo rezkovať, jej zakoreňovanie však trvá dlho. Odporúčame zakúpiť si kontajnerované sadenice. Do pripraveného kyslého substrátu ich vysádzame do sponu 30 × 30 cm – tak sa porast skôr zapojí. Do pôdy okolo rastlín je vhodné pridať nevápenaté kamene, ktoré pomáhajú drenážovať substrát. Ich dobrými spoločníkmi sú plodonosné čučoriedky a brusnice, prípadne okrasné vresy a vresovce.

Brusnice

Brusnica pravá (Vaccinium vitis – idaea)

Tento drevitý pôdopokryvný kríček vysoký 25 cm rastie na oslnených stráňach našich hôr. Plodmi brusníc sú 6 až 8 mm veľké guľaté kôstkovice šarlátovo červenej farby. Zrejú od konca augusta. Možno ich načas skladovať v chladnej pivnici, kde sa môžu aj dofarbiť. Nakrátko ich môžeme uložiť aj do sklených pohárov, zaliať vodou, uzavrieť a uložiť do chladu a tmy.

Pestovateľské podmienky

Brusnica je skromná na živiny v pôde, ale zasa náročná na svetlo a pôdnu kyslosť.
Požiadavky na pôdne a klimatické podmienky, ako aj na ošetrovanie a množenie sú rovnaké ako pri medvedici lekárskej.
Najznámejšou pestovanou odrodou pravých brusníc je 2-krát rodiaca odroda ‚Koralle‘.

Výsadba brusníc do oddrenážovanej jamy s kvapkovou závlahou.

Zdravotné účinky

Veľkou prednosťou brusníc sú ich zdravotne preventívne i liečebné účinky. Obsahujú dobrú dávku horčíka a vitamínu C, pôsobia pri nachladnutí a horúčke. Sú výnimkou medzi ovocninami – sú kyselinotvorné. Brusnicové plody a šťava majú ojedinelé antiadhézne (protipriľnavé) vlastnosti pre viaceré baktérie, ktoré napádajú najmä urogenitálny systém, ba dokonca chránia našu žalúdočnú sliznicu pred baktériami (aj pred Helicobaterom pylori), a tým aj pred žalúdočnými vredmi. Podobne ochranne pôsobia aj na ďasná a zuby. Toto je medzi liečivými rastlinami veľmi ojedinelá vlastnosť, ktorá baktériám nedovolí, aby sa uchytili na slizniciach a vyvolali zápal.

Plody brusníc pôsobia silno antioxidačne, čo sa výborne uplatňuje pri prevencii i liečebnej podpore chorôb srdca, diabetu, ale i pri rakovine. Práve v brusniciach sa totiž našli ďalšie látky, ktoré sú toxické pre viaceré druhy rakovinových buniek. Takže brusnice pomáhajú aj pri liečení rakoviny pľúc, krčka maternice, prostaty, prsníka, dokonca i leukémie.

Listy brusnice sa zbierajú na jar, keď majú najviac účinných obsahových látok, ale pri zbere sa nesmú potlačiť ani polámať, lebo by zhnedli. Musia sa rýchlo usušiť. Skladujeme ich v tme a chlade maximálne rok. Pôsobia aj detoxikačne a močopudne, teda odnášajú škodliviny z tela von.

Zbierajú sa aj kvety a používajú sa pri reumatizme.

Výsadba do oddrenážovanej jamy izolovanej fóliou.

Obozretnosť pri kúpe

Pri zaobstarávaní brusnicových sadeníc si musíme dať pozor, aby sme namiesto nich nekúpili sadenice americkej kľukvy veľkoplodej (Vaccinium macrocarpon). Ide o iný druh inak príbuznej plodiny, ktorý však potrebuje trochu iné pestovateľské podmienky. Americká kľukva je príbuzná našej kľukve močiarnej (Oxyccocus quadripetalus, syn. Vaccinium oxyccocus).

čučoriedky

Čučoriedka obyčajná(Vaccinium myrtillus)

Na našich stráňach rastie krík vysoký iba 10 až 40 cm. Táto čučoriedka má najvyššie výživové i liečebné hodnoty, žiaľ, nie je vhodná na produkčné pestovanie v záhradách. Na toto sa využívajú veľkoplodé odrody, pôvodom hlavne z Ameriky, a to jednak nízke typy pochádzajúce z botanického druhu Vaccinium angustifolium a vyššie typy dorastajúce do výšky 2 až 3 m z druhov Vaccinium corymbosum a V. australe. Väčšina pestovaných kultúrnych odrôd vznikla práve krížením týchto botanických druhov. Označujú sa ako čučoriedky veľkoplodé, strapcovité, hroznovité, kanadské či záhradné. Výška kríka je 1,5 až 2,5 m a dosahujú vek 30 i viac rokov. Na jednom strapci sa nachádza 6 až 12 bobúľ veľkých 10 až 25 mm, ktoré po odkvitnutí dozrievajú asi 60 dní. Jeden krík urodí až 4 kg plodov. Ich voňavé kvety sú výbornou pastvou pre včely.

Pestovateľské podmienky

Čučoriedky si vyžadujú plne oslnené stanovisko a kyslý pestovateľský substrát s pH 3,5 až 4,8, nevápenatú, ľahšiu pôdu bohato zásobenú humusom a sústavne primerane vlhkú, nie však premokrenú. V zime znášajú teplotu až −30 °C. Výsadby treba mulčovať, najlepšie hrubou vrstvou borovej kôry. Napriek tomu, že odrody sú deklarované ako samoopelivé, vždy spolu vysádzame 2 až 3 odrody bez ohľadu na termín kvitnutia.

Zdravotné účinky

Originálne vlastnosti čučoriedok si odskúšali anglickí letci v druhej svetovej vojne pri nočných náletoch. Ak pred náletmi zjedli čučoriedkový lekvár a robili to pravidelne, tak sa im výrazne zlepšilo nočné videnie a ostrosť zraku. Dnes takto čučoriedky využívajú kozmonauti, a to nielen pre lepší zrak. Antioxidačné pôsobenie flavonoidov, antokyanínov i beta karoténu oči nielen posilňuje, zbavuje únavy, ale ich aj chráni pred sivým zákalom, glaukómom. Všetky tieto látky nás však chránia aj pred mnohými druhmi rakoviny, zápalov (najmä žalúdka, čriev i ďalších slizníc), ba i pred srdcovocievnymi problémami. Pomáhajú aj pri opuchoch dolných končatín.

Vítané je i znižovanie krvného cukru u diabetikov prítomnými glukokininami. Plody pôsobia aj pri liečení zápalov ďasna.

V čučoriedkach objavený pterostilbén má ešte väčšiu schopnosť znižovať cholesterol a tukové látky v krvi ako resveratrol z červeného vína, čím výrazne chráni naše cievy pred upchávaním.

Vysoký antioxidačný a protizápalový či protirakovinový účinok vyzdvihol čučoriedky pri porovnávaní potravín systémom ORAC (kapacita absorpcie kyslíkových radikálov) na prvé miesto. Čučoriedky pomáhajú aj pacientom po mozgovej príhode pri ich návrate do fyzického i mentálneho života.
Čučoriedky nemajú žiadne negatívne vedľajšie účinky.

Rozmnožovanie čučoriedok

Šľachtené odrody zásadne rozmnožujeme len vegetatívnym spôsobom, pri ktorom si mladé rastliny zachovávajú vlastnosti materských rastlín. Čučoriedky môžeme teda rozmnožovať zelenými polodrevnatými olistenými odrezkami narezanými v lete. Konce odrezkov dlhých asi 10 cm ošetríme práškovým stimulátorom a napicháme do črepníka.

Ďalším spôsobom rozmnožovania je kopcovanie materských rastlín – materské kríky zostrihneme v predjarí od zeme na 3 až 4 puky a vyrastené výhony počas vegetácie postupne zasypávame rašelinou, ktorú udržujeme vlhkú. Počas 1 až 2 rokov zakorenené výhony odstrihneme od materskej rastliny.

Rez čučoriedok

Čučoriedky rodia na jednoročnom dreve vyrastajúcom z dvojročného. Nemá preto zmysel ponechávať na kríku staršie ako štvorroč­né odrodené a zoslabené konáre. Po 4. roku ponechávame na kríku 10 až 15 hlavných konárov. Rez sa podobá rezu ríbezlí.

Udržiavací rez: staršie konáre po 2 či 3 úrodách odstraňujeme tesne nad zemou.

Presvetľovanie: v teplejších oblastiach a pri skorších odrodách môžeme presvetľovať hneď po zbere úrody, čím krík ozdravíme.

Zmladenie: po 10 až 12 rokoch rodivosti všetky konáre staršie ako jeden rok odstránime pri zemi a ponecháme len silné jednoročné výhony dlhšie ako 60 cm.

Chutné odrody čučoriedok

Vysádzame predovšetkým kontajnerované, už dobre rozrastené kríky, pretože dosť dlho im trvá, kým sa „udomácnia“ na trvalom stanovisku. Pri presádzaní maximálne chránime koreňový bal pred rozpadnutím, ale i samotné korene pred poškodením.
Dnes je k dispozícii bohatá odrodová skladba, takže si môžeme vybrať napríklad podľa termínu dozrievania také odrody, aby sme mali na tanieri 3 až 4 mesiace stále čerstvé čučoriedky.
• Vynikajúcou najskoršie zrejúcou odrodou je ‚Duke‘, ktorú zberáme už koncom júna. Neskorou, až 2 m vysokou odrodou je ‚Elliott‘, dozrieva koncom septembra. Mimoriadne veľké plody má odroda ‚Chandler‘, ale i odrody ‚Darrow‘, ‚Herbert‘, ‚Bluecrop‘. Bohato rodí odroda ‚Herma‘, a to až tak, že jej plodmi obťažkané konáre musíme vyväzovať na oporu.
• Medzi najskoršie odrody patria ‚Chanticleer‘ a ‚Spartan‘; stredne skoro zrejúce sú ‚Bluecrop‘, ‚Chandler‘ a ‚Bluegold‘; neskoré sú ‚Darrow‘, ‚Liberty‘, ‚Elliott‘ a ‚Jersey‘.
• Ak chceme pestovať čučoriedky v nádobe na balkóne, vhodná je balkónová odroda ‚Hortbue Poppins‘ alebo ružová rarita ‚Pink Lemonade‘.

Text: Ing. Jaroslav Pížl
Foto: archív autora, thinkstock.com
Zdroj: časopis Urob si sám 10/2015, JAGA GROUP, s.r.o.