Ovocné stromy – rezať či ohýbať?
Ovocných druhov je veľa a každá drevina má osobitné požiadavky na rez a tvarovanie. My si priblížime najzákladnejšie princípy tvarovania jadrovín, najmä najpestovanejšieho druhu u nás, teda jabloní, ktoré sú v pestovaní v mnohom totožné s hruškami.
Galéria
Rez verzus ohýbanie
Čím viac stromček režeme (najmä mladý), tým viac ho provokujeme k bujnému rastu a zároveň tak odďaľujeme jeho plodnosť. Hľadajme teda a skúšajme pestovateľské postupy, ktoré nenarúšajú prirodzenú fyziológiu ovocnej dreviny a neodoberajú jej silu plodenia ako rez. Zvoľme si radšej rozumný kompromis medzi rezom a tvarovaním, ale vždy s ohľadom na ovocnú drevinu, teda odrodu, podpník a miestne podmienky. Záhradkár sa so svojimi stromčekmi často musí až maznať, aby dobre rodili a zároveň krášlili záhradu. Musíme sa naučiť so stromčekmi komunikovať, rozumieť ich reakcii na naše tvarovacie a iné pestovateľské zásahy. Za takéto porozumenie sa nám bohato odmenia.
Odrody jabloní • vhodné na tvorbu ovocných stien • odolnejšie proti chrastavitosti a múčnatke |
Mimovegetačný predjarný rez provokuje strom k bujnejšiemu rastu, zatiaľ čo letný rez rast obmedzuje a podporuje jeho plodnosť.
Apikálna dominancia
Všetky časti drevín sú od seba vzájomne závislé – zásah do jedného orgánu pôsobí na ostatné orgány dreviny. To platí pri ohýbaní konárov aj reze. Jeden z hlavných fyziologických princípov, ktorý budeme využívať a zohľadňovať, je princíp apikálnej dominancie – vyšší púčik na konári aj strome sa v raste výrazne uprednostňuje. Vrcholový puk výhonu brzdí rast nižšie postavených postranných pukov (buď vôbec nevypučia, alebo vytvoria len krátky obrast). Uplatňuje sa tu akási nadvláda vrcholového puku nad ostatnými. To, čím vrcholový puk brzdí rast postranných pukov, je fytohormón auxín. Ak vrchol výhonu s týmto pukom odrežeme, inhibičný, brzdiaci vplyv auxínu pominie a postranné puky môžu vypučať. Intenzitu tohto brzdiaceho vplyvu však ovplyvňujú genetické vlastnosti odrody.
Princíp apikálnej dominancie sa dá výborne využiť nielen pri reze, ale aj pri tvarovaní koruny ohýbaním. Tým, že výhon alebo konár skloníme do šikmej, prípadne vodorovnej polohy, potlačíme dominanciu vrcholového puku na konári a energiu rozdelíme najmä do nahor smerujúcich púčikov nachádzajúcich sa pozdĺž výhonu. Z nich potom vyrastú kratšie výhony, ktoré sa buď samy pretvoria na krátky plodonosný obrast, alebo im pri tom pomôžeme letným zaštipovaním. A práve toto je jedným z našich najdôležitejších tvarovacích a výchovných cieľov – vypestovať dostatok plodonosného obrastu na pevnej korune stromu. Uvedené princípy sa uplatňujú pri tvarovaní ovocných aj okrasných drevín (vinič, ruže, popínavé dreviny).
Život ovocného stromu1. Pri výsadbe stromčeka odstránime poškodené korene a obnovíme zaschnuté rezné plochy ostatných koreňov (na hodinu namočíme korene do vody). Potom stromček vysadíme do pôdy tak hlboko, ako bol v škôlke (dôležité), a zalejeme. Jeho korunku zrežeme až na jar tak, aby sme vytvorili základ zvolenému tvaru koruny a aby sme redukciou jej veľkosti vyrovnali presadbovú stratu koreňovej sústavy a tak zabezpečili lepší štart do plodného života. 2. Vo výchovnom období stromček tvarujeme rezom alebo ohýbaním. Často však tieto zásahy kombinujeme podľa zvoleného pestovateľského tvaru tak, aby sme vytvorili presvetlenú a pevnú samonosnú korunu (dôležitú v prípade voľne stojacich tvaroch bez opory, pri ktorých sa viac uplatňuje tvarovanie rezom) alebo tvar koruny viazaný na oporný systém, pri ktorom máme väčšiu možnosť uplatniť výhody tvarovania vyväzovaním a ohýbaním konárov. Začiatok tohto obdobia obyčajne nebýva významne plodný. 3. V udržiavacom období sa snažíme rezom a podľa potreby aj vyväzovaním a výživou udržiavať vhodný pomer medzi plodnosťou a novými prírastkami. Toto plnoplodné obdobie by sme sa mali snažiť udržať čo najdlhšie, do veľkej miery ho však ovplyvňuje genetika odrody a podpníka. 4. Ak sa nové ročné prírastky na konároch výrazne zmenšia, napríklad ak klesnú pod 30 cm, musíme pristúpiť k pomerne radikálnemu zmladzovaciemu rezu, ktorým zosadíme časť koruny. Spolu s dobrou výživou tak prispejeme k obnoveniu rastovej aktivity stromu aj k nárastu tvorby plodov. |
Stenové koruny možno tvarovať ohýbaním alebo vyväzovaním hlavných konárov do šikmej, prípadne vodorovnej polohy.foto: thinkstock.com
Regulácia toku miazgy
Apikálnu dominanciu okrem fytohormónov ovplyvňuje aj tok rastlinných štiav – miazgy. Ak vrchol výhonu zrežeme, tok miazgy smerujúci k nemu sa zbrzdí a jej tlak sa rozdelí na postranné puky. Na princípe cieľavedomej regulácie toku miazgy je založená aj technika slúžiaca na podporu konárika zaostávajúceho v raste alebo naopak, na jeho pribrzdenie v raste bez skracovania.
Ak chceme konárik alebo púčik podporiť v raste, urobíme menší klinovitý výrez z kôry hlavného konára asi 0,5 cm nad bázickým krúžkom konárika. Ak chceme rast pribrzdiť, výrez urobíme pod konárikom. Týmto trikom podporujeme rozvoj krátkeho rodivého obrastu alebo pevnejším a dlhším výhonom doplníme chýbajúci konár (najmä v nižších partiách koruny).
Obrysový tvar koruny
Podľa zvoleného spôsobu výsadby stromov môže byť:
► priestorový – s konármi rovnomerne rozloženými na všetky strany. Dôležité je zabezpečiť, aby vnútorné časti koruny boli dobre osvetlené (výchovný a presvetľovací rez podporený vyväzovaním konárov, dostatočný odstup medzi radmi stromov);
► sploštený, stenový – hlavné konáre sú usmernené v raste (najmä v severojužnom smere). Stromy môžu byť pestované ako samonosné bez opory, samonosné vzájomne previazané a na opornej konštrukcii. Výhodou je najlepšie možné osvetlenie koruny. Tieto tvary umožňujú častejšie využitie tvarovania koruny ohýbaním alebo vyväzovaním hlavných konárov do šikmej, prípadne vodorovnej polohy. Pri ošetrovaní a zbere úrody sú stromy ľahšie prístupné.
Stromy tvarované ohýbaním sú pri ošetrovaní a zbere úrody ľahšie prístupné.foto: thinkstock.com
Vnútorný tvar koruny
Z hľadiska vnútornej tvarovej štruktúry stromové koruny delíme na: kotlové (bez vertikálneho konára), etážové (s vertikálou, z hlavných konárov sú vytvorené poschodia), vretenové (konáre sú usporiadané okolo stredovej osi podľa prirodzenej genetickej špirály umiestnenia pukov), kordónové (vodorovné alebo zvislé s náročnejším spôsobom tvarovania, a to aj do rôznych okrasných tvarov), vodorovné a šikmé palmety, voľné a ohýbané palmety (pri ktorých sa azda najviac uplatňuje tvarovanie ohýbaním).–>
Spôsoby tvarovania
Ovocné stromy tvarujeme dvomi základnými spôsobmi – rezom a ohýbaním, ku ktorému môžeme priradiť aj vyväzovanie do šikmej a vodorovnej polohy.
Tvarovanie rezom
• Vyžaduje si dostatok skúseností. Je dôležité najmä pri výsadbovom reze.
• Rany sú bránou k možnej infekcii stromu hubovými chorobami. Na ich hojenie strom spotrebuje veľa energie a živín, čo oslabuje jeho plodný potenciál.
• Spevňuje samonosnú korunu na voľne stojacich stromoch.
• Dobre sa uplatňuje pri presvetľovacom reze a reze vlkov (vertikálnych bujných prírastkov vyrastajúcich zo spiaceho púčika) a konkurenčných výhonov.
• Rez je významný pri prísnejšie tvarovaných stromoch, najmä pri zapestovávaní plodonosného obrastu (zimný aj letný rez).
• Je nezastupiteľný pri zmladzovaní stromov.
Tvarovanie rezom • Pri tvorbe najmä etážovej koruny je nevhodné, aby hlavné konáre vyrastali z toho istého miesta kmeňa – zmenšila by sa tak pevnosť ich upnutia na kmeň a pri zaťažení úrodou alebo snehom by sa ľahšie vylomili. |
Zoslabovacie zárezy rastu |
|
Zosilňovacie zárezy rastu |
Nesprávne vyviazaný výhon |
Tvarovanie ohýbaním a vyväzovaním
• Je prirodzenejšie ako intenzívny rez.
• Maximálne šetrí vyrastené a vytvorené orgány stromu (konáre, výhony, puky, kvety i korene, ktoré pri hlbokom reze koruny často odumierajú).
• Väčšina tvarov korún vytvorených ohýbaním (často aj vyväzovaním) je menej prehustená, a teda lepšie osvetlená, čo zvyšuje úrodu, jej kvalitu, ako aj vitalitu stromov.
• Najmä sploštené stenové tvary korún podstatne uľahčujú pestovateľské zásahy a zber ovocia.
• Vybrané druhy voľne stojacich, ohýbaním tvarovaných korún pri vhodnej kombinácii podpníka s odrodou nepotrebujú opornú konštrukciu.
• Vítaný je veľmi skorý začiatok rodivosti. Ten je ovplyvnený ohýbaním a výberom odrôd.
• Pestovanie voľne ohýbaných korún jadrovín je menej prácne.
Tvarovanie ohýbaním • Môžeme využiť aj lacnejšie jednoročné očkovance bez zapestovanej koruny, ktoré pri niektorých systémoch tvarovania vysadíme do šikmej polohy, čím urýchlime a skrátime tvarovanie koruny o jeden dôležitý krok. |
Šikmo vyväzované palmety
• Väčšinou ide o stenové tvary korún, ktoré tvoria akýsi prechod medzi prísne tvarovanými (a na zimný aj letný rez náročnými) kordónmi a otváranými etážovými korunami tvarovanými rezom.
• Ošetrovanie a zber plodov je ľahší, stromy sú prístupnejšie.
• Vyväzovanie do šikmej polohy do určitej miery redukuje rez.
• Šikmé postavenie hlavných konárov zaisťuje na dlhší čas lepšiu rovnováhu medzi plodnosťou a rastom, čím sa predlžuje plodnosť aj bez radikálneho zmladzovania.
• Nástup do plodnosti je urýchlený a zmladzovanie je jednoduchšie.
Pestovateľsky efektívne tvarované koruny
Vretenový zákrpok
Patrí medzi priestorové aj stenové mimoriadne efektívne tvary jadrovín, ktoré skoro, dobre a dlho rodia. Základom je terminál, na ktorom sú v genetickej špirále riedko vypestované bočné polokostrové konáre (prevažne vo vodorovnej polohe). Stredný terminálny výhon musí dominovať. Môžeme ho tvarovať dvojakým spôsobom. Pri prvom výhony vyväzujeme do vodorovnej polohy počas celej vegetácie, keď dosiahnu dĺžku aspoň 80 cm. Druhým spôsobom, ako dosiahnuť vodorovné postavenie polokostrových konárov, je predjarný rez konárov na vnútorné očko.
Schlösserova palmeta
Ide o klasický vodorovne vyväzovaný tvar, ktorého ramená nechávame voľne sa predlžovať. Rast a plodnosť regulujeme hornými ramenami, ktoré podľa potreby skracujeme spolu s terminálom, aby sme podporili rast nižších etáží. Používame podnože M9, M2 a M4. Vzdialenosť stromčekov v rade je 1,5 až 3 m. Tento tvar potrebuje drôtenku, nie je náročný na rez, skoro a dobre rodí.
Marchandova zástava
Táto ovocná stena je nenáročná na rez. Ročný štepenec vysádzame pod uhlom 45°. Pod tým istým uhlom vyväzujeme aj terminál k drôtenke. Z neho v odstupe 20 až 30 cm necháme na opačnú stranu sklonu terminálu vyrásť výhony, ktoré vyviažeme k drôtenke v uhle 90° od terminálu. Ak treba, na opačnej strane sklonu terminálu výhony vyväzujeme vodorovne. Používame podpníky M9, M2 a M4. Stromy v rade sadíme do vzdialenosti 1,8 až 2,5 m od seba. Marchandova zástava rodí skoro.
Delbardova stena
Pravidelný tvar koruny potrebuje opornú drôtenku a každoročné tvarovanie. Podľa rastovej intenzity odrody a podpníka sa mení aj spon stromčekov v rade, uhol vyviazania ramien a vzdialenosť ramien od seba, ktoré sa tvarujú do písmena Y. Prvý drôt drôtenky je 30 cm nad zemou, ďalšie až do piateho sú od seba vzdialené 43 cm. Výška steny je 2 m. Podpníky používame podľa rastovej intenzity odrody – M9, M2, M4, M7 a M11. Tento tvar je náročnejší na rez.
Kresby: Ing. Jaroslav Pížl
Môže sa zísť Záhradné nožnice Fieldmann FZN 4004-A |
Text: Ing. Jaroslav Pížl
Foto: archív autora, thinkstock.com
Zdroj: časopis Urob si sám, JAGA GROUP, s.r.o.
Komentáre