ovocne stromy rezat ci ohybat
Galéria (15)

Ovocné stromy – rezať či ohýbať?

Ovocných druhov je veľa a každá drevina má osobitné požiadavky na rez a tvarovanie. My si priblížime najzákladnejšie princípy tvarovania jadrovín, najmä najpestovanejšieho druhu u nás, teda jabloní, ktoré sú v pestovaní v mnohom totožné s hruškami.

Galéria

ovocne stromy rezat ci ohybat 1968 big image
03 thinkstock big image
15a jaro pizl big image
kresba,
14a jaro pizl big image
13 jaro pizl big image
12 jaro pizl big image
11 jaro pizl big image

Rez verzus ohýbanie

Čím viac stromček režeme (najmä mladý), tým viac ho provokujeme k bujnému rastu a zároveň tak odďaľujeme jeho plodnosť. Hľadajme teda a skúšajme pestovateľské postupy, ktoré nenarúšajú prirodzenú fyziológiu ovocnej dreviny a neodoberajú jej silu plodenia ako rez. Zvoľme si radšej rozumný kompromis medzi rezom a tvarovaním, ale vždy s ohľadom na ovocnú drevinu, teda odrodu, podpník a miestne podmienky. Záhradkár sa so svojimi stromčekmi často musí až maznať, aby dobre rodili a zároveň krášlili záhradu. Musíme sa naučiť so stromčekmi komunikovať, rozumieť ich reakcii na naše tvarovacie a iné pestovateľské zásahy. Za takéto porozumenie sa nám bohato odmenia.

Odrody jabloní

vhodné na tvorbu ovocných stien
Júlia, Discovery, James Grieve, Lord Lambourne, Oldenburgovo, Šampion, Aneta, Karmína, Melodie, Gold Spur, Ontario, Otava, Rosana, Svatava, Topaz, Zuzana, Idared

• odolnejšie proti chrastavitosti a múčnatke
letné: Daria, Discovery, Hana, Júlia, Mio; jesenné: Desert, Prima; zimné: Aneta, Delor, Denár, Dione, Goldstar, Karmína, Katka, Nabella, Rajka, Rosana, Rubinola, Svatava, Zuzana, Zvonkové

Mimovegetačný predjarný rez provokuje strom k bujnejšiemu rastu, zatiaľ čo letný rez rast obmedzuje a podporuje jeho plodnosť.

Apikálna dominancia

Všetky časti drevín sú od seba vzájomne závislé – zásah do jedného orgánu pôsobí na ostatné orgány dreviny. To platí pri ohýbaní konárov aj reze. Jeden z hlavných fyziologických princípov, ktorý budeme využívať a zohľadňovať, je princíp apikálnej dominancie – vyšší púčik na konári aj strome sa v raste výrazne uprednostňuje. Vrcholový puk výhonu brzdí rast nižšie postavených postranných pukov (buď vôbec nevypučia, alebo vytvoria len krátky obrast). Uplatňuje sa tu akási nadvláda vrcholového puku nad ostatnými. To, čím vrcholový puk brzdí rast postranných pukov, je fytohormón auxín. Ak vrchol výhonu s týmto pukom odrežeme, inhibičný, brzdiaci vplyv auxínu pominie a postranné puky môžu vypučať. Intenzitu tohto brzdiaceho vplyvu však ovplyvňujú genetické vlastnosti odrody.
Princíp apikálnej dominancie sa dá výborne využiť nielen pri reze, ale aj pri tvarovaní koruny ohýbaním. Tým, že výhon alebo konár skloníme do šikmej, prípadne vodorovnej polohy, potlačíme dominanciu vrcholového puku na konári a energiu rozdelíme najmä do nahor smerujúcich púčikov nachádzajúcich sa pozdĺž výhonu. Z nich potom vyrastú kratšie výhony, ktoré sa buď samy pretvoria na krátky plodonosný obrast, alebo im pri tom pomôžeme letným zaštipovaním. A práve toto je jedným z našich najdôležitejších tvarovacích a výchovných cieľov – vypestovať dostatok plodonosného obrastu na pevnej korune stromu. Uvedené princípy sa uplatňujú pri tvarovaní ovocných aj okrasných drevín (vinič, ruže, popínavé dreviny).

Život ovocného stromu

1. Pri výsadbe stromčeka odstránime poškodené korene a obnovíme zaschnuté rezné plochy ostatných koreňov (na hodinu namočíme korene do vody). Potom stromček vysadíme do pôdy tak hlboko, ako bol v škôlke (dôležité), a zalejeme. Jeho korunku zrežeme až na jar tak, aby sme vytvorili základ zvolenému tvaru koruny a  aby sme redukciou jej veľkosti vyrovnali presadbovú stratu koreňovej sústavy a tak zabezpečili lepší štart do plodného života.

2. Vo výchovnom období stromček tvarujeme rezom alebo ohýbaním. Často však tieto zásahy kombinujeme podľa zvoleného pestovateľského tvaru tak, aby sme vytvorili presvetlenú a pevnú samonosnú korunu (dôležitú v prípade voľne stojacich tvaroch bez opory, pri ktorých sa viac uplatňuje tvarovanie rezom) alebo tvar koruny viazaný na oporný systém, pri ktorom máme väčšiu možnosť uplatniť výhody tvarovania vyväzovaním a ohýbaním konárov. Začiatok tohto obdobia obyčajne nebýva významne plodný.

3. V udržiavacom období sa snažíme rezom a podľa potreby aj vyväzovaním a výživou udržiavať vhodný pomer medzi plodnosťou a novými prírastkami. Toto plnoplodné obdobie by sme sa mali snažiť udržať čo najdlhšie, do veľkej miery ho však ovplyvňuje genetika odrody a podpníka.

4. Ak sa nové ročné prírastky na konároch výrazne zmenšia, napríklad ak klesnú pod 30 cm, musíme pristúpiť k pomerne radikálnemu zmladzovaciemu rezu, ktorým zosadíme časť koruny. Spolu s dobrou výživou tak prispejeme k  obnoveniu rastovej aktivity stromu aj k nárastu tvorby plodov.

Stenové koruny možno tvarovať ohýbaním alebo vyväzovaním hlavných konárov do šikmej, prípadne vodorovnej polohy.foto: thinkstock.com

Regulácia toku miazgy

Apikálnu dominanciu okrem fytohormónov ovplyvňuje aj tok rastlinných štiav – miazgy. Ak vrchol výhonu zrežeme, tok miazgy smerujúci k nemu sa zbrzdí a jej tlak sa rozdelí na postranné puky. Na princípe cieľavedomej regulácie toku miazgy je založená aj technika slúžiaca na podporu konárika zaostávajúceho v raste alebo naopak, na jeho pribrzdenie v raste bez skracovania.
Ak chceme konárik alebo púčik podporiť v raste, urobíme menší klinovitý výrez z kôry hlavného konára asi 0,5 cm nad bázickým krúžkom konárika. Ak chceme rast pribrzdiť, výrez urobíme pod konárikom. Týmto trikom podporujeme rozvoj krátkeho rodivého obrastu alebo pevnejším a dlhším výhonom doplníme chýbajúci konár (najmä v nižších partiách koruny).

Obrysový tvar koruny

Podľa zvoleného spôsobu výsadby stromov môže byť:
 ► priestorový – s konármi rovnomerne rozloženými na všetky strany. Dôležité je zabezpečiť, aby vnútorné časti koruny boli dobre osvetlené (výchovný a presvetľovací rez podporený vyväzovaním konárov, dostatočný odstup medzi radmi stromov);
►  sploštený, stenový – hlavné konáre sú usmernené v raste (najmä v severojužnom smere). Stromy môžu byť pestované ako samonosné bez opory, samonosné vzájomne previazané a na opornej konštrukcii. Výhodou je najlepšie možné osvetlenie koruny. Tieto tvary umožňujú častejšie využitie tvarovania koruny ohýbaním alebo vyväzovaním hlavných konárov do šikmej, prípadne vodorovnej polohy. Pri ošetrovaní a zbere úrody sú stromy ľahšie prístupné.



Stromy tvarované ohýbaním sú pri ošetrovaní a zbere úrody ľahšie prístupné.foto: thinkstock.com

Vnútorný tvar koruny

Z hľadiska vnútornej tvarovej štruktúry stromové koruny delíme na: kotlové (bez vertikálneho konára), etážové (s vertikálou, z hlavných konárov sú vytvorené poschodia), vretenové (konáre sú usporiadané okolo stredovej osi podľa prirodzenej genetickej špirály umiestnenia pukov), kordónové (vodorovné alebo zvislé s náročnejším spôsobom tvarovania, a to aj do rôznych okrasných tvarov), vodorovné a šikmé palmety, voľné a ohýbané palmety (pri ktorých sa azda najviac uplatňuje tvarovanie ohýbaním).–>

Spôsoby tvarovania

Ovocné stromy tvarujeme dvomi základnými spôsobmi – rezom a ohýbaním, ku ktorému môžeme priradiť aj vyväzovanie do šikmej a vodorovnej polohy.

Tvarovanie rezom

•  Vyžaduje si dostatok skúseností. Je dôležité najmä pri výsadbovom reze.
•  Rany sú bránou k možnej infekcii stromu hubovými chorobami. Na ich hojenie strom spotrebuje veľa energie a živín, čo oslabuje jeho plodný potenciál.
•  Spevňuje samonosnú korunu na voľne stojacich stromoch.
•  Dobre sa uplatňuje pri presvetľovacom reze a reze vlkov (vertikálnych bujných prírastkov vyrastajúcich zo spiaceho púčika) a konkurenčných výhonov.
•  Rez je významný pri prísnejšie tvarovaných stromoch, najmä pri zapestovávaní plodonosného obrastu (zimný aj letný rez).
•  Je nezastupiteľný pri zmladzovaní stromov.

Tvarovanie rezom

•  Pri tvorbe najmä etážovej koruny je nevhodné, aby hlavné konáre vyrastali z toho istého miesta kmeňa – zmenšila by sa tak pevnosť ich upnutia na kmeň a pri zaťažení úrodou alebo snehom by sa ľahšie vylomili.
•  Hlavné konáre nevytvárame z konkurenčných konárov alebo takých, ktoré zvierajú medzi konárom a kmeňom uhol menší ako 30°.
•  Dôležité je, aby sme vyššiu etáž koruny nezakladali skôr, než je dostatočne dobudovaná nižšia etáž – vplyvom apikálnej dominancie by sa nám nižšie položenú etáž nepodarilo neskoršie dotvoriť bez násilného spätného rezu vyššej etáže. Na túto dominanciu musíme brať ohľad nielen pri výchovnom tvarovaní, ale aj pri udržiavacom a zmladzovacom reze.
•  Aby sme vytvorili otvorenejšiu korunu s mierne šikmými hlavnými konármi aj pri voľných tvaroch koruny, skracujeme hlavné konáre rezom na vonkajšie očko.
•  Ak niektorý hlavný konár rastie veľmi dohora a uzatvára korunu, pri predjarnom reze ho skrátime na vnútorné očko, z ktorého potom v máji až júni odrežeme (až k vyrastenému výhonu z nižšie položeného vonkajšieho púčka). Takto rezom korunu ešte viac otvoríme.
•  Vo výchovnom období je zámerom vytvoriť dostatok krátkeho alebo kratšieho plodonosného obrastu. Najlepšia príprava je vytvoriť kostru koruny s mierne šikmými hlavnými konármi a hlboko skracovať predlžujúci sa výhon hlavného konára. Potom už stačí len malý opravný rez v predjarí, prípadne v menšej miere letné zaštipovanie či letný rez.
•  Ak nám vrch koruny „utečie hore“ a spodné etáže ešte nie sú dotvorené alebo zaostávajú v raste prírastkov oproti vrchnej časti koruny, rastové zobudenie spodných etáží dosiahneme tak, že rezom radikálne zredukujeme vrchnú časť koruny. Je to však strata času aj úrody, preto v tvorbe etáží postupujeme systematicky – ďalšiu zakladáme až vtedy, keď je nižšia už dotvorená. Tento princíp sa sčasti využíva aj pri zmladzovaní stromov.

 
Zoslabovacie zárezy rastu
 


Správne vyviazaný výhon

 
Zosilňovacie zárezy rastu
 
Nesprávne vyviazaný výhon

Tvarovanie ohýbaním a vyväzovaním

•  Je prirodzenejšie ako intenzívny rez.
•  Maximálne šetrí vyrastené a vytvorené orgány stromu (konáre, výhony, puky, kvety i korene, ktoré pri hlbokom reze koruny často odumierajú).
•  Väčšina tvarov korún vytvorených ohýbaním (často aj vyväzovaním) je menej prehustená, a teda lepšie osvetlená, čo zvyšuje úrodu, jej kvalitu, ako aj vitalitu stromov.
•  Najmä sploštené stenové tvary korún podstatne uľahčujú pestovateľské zásahy a zber ovocia.
•  Vybrané druhy voľne stojacich, ohýbaním tvarovaných korún pri vhodnej kombinácii podpníka s odrodou nepotrebujú opornú konštrukciu.
•  Vítaný je veľmi skorý začiatok rodivosti. Ten je ovplyvnený ohýbaním a výberom odrôd.
•  Pestovanie voľne ohýbaných korún jadrovín je menej prácne.

Tvarovanie ohýbaním

•  Môžeme využiť aj lacnejšie jednoročné očkovance bez zapestovanej koruny, ktoré pri niektorých systémoch tvarovania vysadíme do šikmej polohy, čím urýchlime a skrátime tvarovanie koruny o jeden dôležitý krok.
•  Pri šikmej výsadbe očkovanca alebo pri jeho ohýbaní po bežnej kolmej výsadbe musíme dbať na to, aby z naštepeného očka vyrastajúci výhon očkovanca bol oproti rezu podpníka na vonkajšej strane oblúka. Tak zabránime jeho vylomeniu v mieste zrastu výhonu s podpníkom.
•  Pri tvarovaní kostrových konárov počas vegetácie ohýbame len výhony dlhé minimálne 80 cm, ktoré sú dostatočne ohybné (polozdrevnatené a hrubé minimálne ako hrubšia ceruzka). Jarné ohýbanie robíme opatrnejšie.
•  Keď konár alebo len jeho koniec zohneme až pod vodorovnú úroveň, silno oslabíme jeho predlžovací rast. V koncovej časti konára sa síce vytvorí nadmerné množstvo kvetov a plodov, ale potom táto časť konára rýchlo zostarne, začne rodiť menšie a menej kvalitné ovocie. Preto bude potrebné nahradiť túto časť – omladiť výhonom vyrastajúcim z vrcholu ohnutého oblúka, kde sa zasa práve týmto menej vhodným prílišným ohnutím vytvorilo až priveľa kolmých, bujných a neproduktívnych výhonov (vlkov).
•  To, čo je pri kostrových konároch nevhodné (ich zohnutie až pod vodorovnú úroveň), možno niekedy využiť pri dlhom bočnom obraste vyrastajúcom smerom hore (najmä z kostrových konárov).
•  Výhodnejšie je ohýbanie konárov asi do uhla 45°. Konce konárov necháme spočiatku rásť voľne, a to aj kolmejšie, a keď prírastok dosiahne dĺžku asi 30 cm, vyviažeme ho do 45-stupňového pokračovania konára.
•  Na tvarovanie ohýbaním sú vhodné len stromy v dobrej rastovej kondícii.
•  Pri vhodnej kombinácii podpníka a odrody je tvarovanie koruny ohýbaním pestovateľsky úspešnejšie.

Šikmo vyväzované palmety

•  Väčšinou ide o stenové tvary korún, ktoré tvoria akýsi prechod medzi prísne tvarovanými (a na zimný aj letný rez náročnými) kordónmi a otváranými etážovými korunami tvarovanými rezom.
•  Ošetrovanie a zber plodov je ľahší, stromy sú prístupnejšie.
•  Vyväzovanie do šikmej polohy do určitej miery redukuje rez.
•  Šikmé postavenie hlavných konárov zaisťuje na dlhší čas lepšiu rovnováhu medzi plodnosťou a rastom, čím sa predlžuje plodnosť aj bez radikálneho zmladzovania.
•  Nástup do plodnosti je urýchlený a zmladzovanie je jednoduchšie.

Pestovateľsky efektívne tvarované koruny

Vretenový zákrpok
Patrí medzi priestorové aj stenové mimoriadne efektívne tvary jadrovín, ktoré skoro, dobre a dlho rodia. Základom je terminál, na ktorom sú v genetickej špirále riedko vypestované bočné polokostrové konáre (prevažne vo vodorovnej polohe). Stredný terminálny výhon musí dominovať. Môžeme ho tvarovať dvojakým spôsobom. Pri prvom výhony vyväzujeme do vodorovnej polohy počas celej vegetácie, keď dosiahnu dĺžku aspoň 80 cm. Druhým spôsobom, ako dosiahnuť vodorovné postavenie polokostrových konárov, je predjarný rez konárov na vnútorné očko.

Schlösserova palmeta
Ide o klasický vodorovne vyväzovaný tvar, ktorého ramená nechávame voľne sa predlžovať. Rast a plodnosť regulujeme hornými ramenami, ktoré podľa potreby skracujeme spolu s terminálom, aby sme podporili rast nižších etáží. Používame podnože M9, M2 a M4. Vzdialenosť stromčekov v rade je 1,5 až 3 m. Tento tvar potrebuje drôtenku, nie je náročný na rez, skoro a dobre rodí.

Marchandova zástava
Táto ovocná stena je nenáročná na rez. Ročný štepenec vysádzame pod uhlom 45°. Pod tým istým uhlom vyväzujeme aj terminál k drôtenke. Z neho v odstupe 20 až 30 cm necháme na opačnú stranu sklonu terminálu vyrásť výhony, ktoré vyviažeme k drôtenke v uhle 90° od terminálu. Ak treba, na opačnej strane sklonu terminálu výhony vyväzujeme vodorovne. Používame podpníky M9, M2 a M4. Stromy v rade sadíme do vzdialenosti 1,8 až 2,5 m od seba. Marchandova zástava rodí skoro.

Delbardova stena
Pravidelný tvar koruny potrebuje opornú drôtenku a každoročné tvarovanie. Podľa rastovej intenzity odrody a podpníka sa mení aj spon stromčekov v rade, uhol vyviazania ramien a vzdialenosť ramien od seba, ktoré sa tvarujú do písmena Y. Prvý drôt drôtenky je 30 cm nad zemou, ďalšie až do piateho sú od seba vzdialené 43 cm. Výška steny je 2 m. Podpníky používame podľa rastovej intenzity odrody – M9, M2, M4, M7 a M11. Tento tvar je náročnejší na rez.



Kresby: Ing. Jaroslav Pížl

Môže sa zísť

Záhradné nožnice Fieldmann FZN 4004-A
Prácu na záhrade uľahčia akumulátorové záhradné nožnice. S ich pomocou jednoducho zastrihnete a upravíte kríky, stromčeky a okrasné rastliny do priemeru stoniek a konárov 16 mm. Vďaka výkonnej Li-Ion batérii 7,2 V vás pri práci neobmedzuje žiadny prívodný kábel.
CENA 32,90 €, predáva Planeo Elektro


Postrekovač Fieldmann FZC 1001-A

Záhradný akumulátorový postrekovač má nádrž na kolieskach s objemom 11 l, teleskopickú rukoväť s držiakom na rozprašovaciu pištoľ s možnosťou voľby intenzity rozprašovania. Pevný nadstavec dlhý 40 cm s rozprašovacou dýzou umožňuje pohodlnú aplikáciu napríklad v korunách menších stromov. Slúži na zavlažovanie aj aplikáciu hnojív.
CENA 52,90 €, predáva Planeo Elektro

Text: Ing. Jaroslav Pížl
Foto: archív autora, thinkstock.com
Zdroj: časopis Urob si sám, JAGA GROUP, s.r.o.

Emailová adresa nebude zverejnená, poskytnutá iným osobám a nebudeme na ňu nič posielať. Je však nutná na prevádzku diskusií. Pozrite si naše podmienky spracovania osobných údajov.

Ak sa vám nechce zakaždým zadávať meno a email, využite možnosť prihlásiť sa.