Chcete sa odlíšiť od susedov? Tieto neopozerané okrasné dreviny na seba okamžite strhnú pozornosť

V tradičnom aj modernom záhradkárstve sa z času na čas objavia okrasné dreviny, ktoré vyvolajú veľkú vlnu záujmu a v priebehu krátkeho času zdobia jednu záhradu za druhou. Ak sa však chcete odlíšiť a pokochať sa pohľadom na trochu netradičné dreviny, poďte sa s takou trojicou v krátkosti zoznámiť.

Albízia ružová

Albízia ružová (lat. Albizia julibrissin) sa nebojí zastať pozíciu výrazného pútača pohľadov. Je známa ako hodvábny strom, keďže jej nadýchané ružové kvety vyzerajú ako hodvábne strapce. Okrem kvetov, ktoré sa na strome objavujú najmä v letných mesiacoch, presvedčí i veľkými listami pripomínajúcimi papraď. Ide o opadavý strom. Koruna albízie pôsobí mimoriadne vzdušne a čím je strom starší, tým viac sa rozrastá smerom do šírky a pripomína dáždnik.

Najlepšie sa jej bude dariť na slnečnej a pred vetrom chránenej pozícii. Prosperuje v dobre priepustnej, ľahkej a vápenitej pôde. Hoci pochádza z južnej a východnej Ázie, bez väčších problémov zvládne mierne zimy a trvalé vysadenie do pôdy. Často sa uvádza, že je mrazuvzdorná do -20 °C. Mladá, čerstvo vysadená albízia ružová však môže byť citlivejšia na mráz a nezaškodí jej prvé zimy dopriať ochranu pred mrazom v podobe jutového obalu.

Parócia perzská

Parócia perzská (lat. Parrotia persica) sa nehodí do malých záhrad. V plnej veľkosti môže dorásť do výšky 7 – 13 metrov a bez strihania a úpravy koruny bude na tom podobne aj so šírkou. Pochádza z oblasti Iránu a do vienka dostala extra vytrvalosť a životaschopnosť. Okrem toho, že je mrazuvzdorná až do -30 °C, výborne zvláda aj horúčavy a suchá, čo z nej robí skvelého adepta do horších podmienok. Kvety sa na parócii objavujú už v priebehu marca – ešte pred pučaním listov. Hoci nie sú výrazné, zaujmú zhlukovitou štruktúrou.

Cez leto je parócia olistená sýtozelenými listami. Najviac atraktívnou sa stáva na jeseň, kedy doslova hýri všetkými jesennými farbami. Jej listy sú totiž nielen žlté, ale aj oranžové, červené až purpurové. V staršom veku dochádza dokonca i k odlupovaniu kôry na kmeni, čo vytvára efektnú mozaiku.

Parócii sa bude dariť na priamom slnku alebo v polotieni. Pôda by mala byť dobre priepustná a mierne kyslá – bez rizika podmáčania či dlhodobého státia vody.

Drieň japonský

Ak sa vám páčia záhrady s romantickou atmosférou a hľadáte elegantnú okrasnú drevinu stredného vzrastu, vašej pozornosti by nemal ujsť drieň japonský (lat. Cornus kousa). Už jeho názov napovedá, že pochádza z východnej Ázie. Má podlhovasté, tmavozelené listy vajcovitého tvaru, ktoré sa na jeseň zafarbujú do výraznej červenej až karmínovej farby.

Veľkou pastvou pre oči je jeho jarné „kvitnutie“. Samotné kvety sú síce drobné, no obklopujú ich štyri veľké listene bielej, krémovej alebo ružovej farby, ktoré vytvárajú „falošné kvety“. Prvé mesiace po zime je tak pohľad na japonský drieň uchvacujúci. Na jeseň sa medzi listami objavujú 3 – 4 cm veľké plody pripomínajúce liči. Hoci sú jedlé, nie sú vždy aj chutné.

Drieň japonský je mrazuvzdorný až do -30 °C, a preto sa vysadenia priamo do pôdy netreba obávať. Aj v tomto prípade platí, že najlepšie bude prosperovať na slnečnom mieste. Zabezpečte mu priepustnú a mierne kyslú pôdu, ktorá je bohatá na humus a obdarí vás utešeným rastom.

Text: Lucia Gogová
Foto: shutterstock.com